Prebytky a deficity

Vlado Gregor

Meditoval som v týchto dňoch nad knihou proroka Amosa a bol som prekvapený, akú mieru zla často musia ľudia zažiť, aby sa aspoň trochu polepšili.

Spoločné pre všetky naše sväté Písma, staršie aj mladšie, je vlastne zobrazenie nevyhnutnosti morálneho zla, ktoré vyplýva z našej hriešnosti a nedokonalosti, čo si treba priznať a vzájomne uznať. Naozaj niet inej cesty a ľudia stále nevedia pochopiť, že nato, aby niečo existovalo, aby mohli byť nejaké prebytky milosti, dobroty a vďačnosti, musia tu byť aj nejaké deficity, teda závisť, zloba, nevďačnosť a tak ďalej. Popritom sa isteže vyskytujú aj fyzické, biologické a evidentne nezavinené utrpenia, spôsobené chorobami, zmenami klímy, zemetraseniami a inými prírodnými nevyhnutnosťami a katastrofami.

Rôzne druhy manichejcov, katarov a iných heretikov riešili tieto problémy tak, že podľa nich tento svet nestvoril dobrý Boh, ale nejaký Zloboh, prípadne rôzni démoni, ktorí sa tu vyskytli proti Božej vôli.

Milí moji, tak ako je zjednodušením popierať existenciu zla, toho občas nepochopiteľného kúkoľa medzi pšenicou, tak je opovážlivosťou a nekompetentnosťou vytvárať špekulácie a chiméry o akejsi dualite sveta a v podtexte tvrdiť, že Boh nevedel a nevie, čo tvorí a čo robí a že celé jeho stvorenie nemôže skončiť inak ako nezmyselne a katastrofálne.

Impozantnosť a moc Božiu si najviac uvedomujú práve slabí, utláčaní a ukrivdení, ktorí vidia možnosti a schopnosti tohto sveta omnoho reálnejšie a živšie ako tí, ktorí si myslia, že môžu beh sveta určovať, teoreticky a vraj vedecky predpokladať a dokazovať. Hovoril mi pred pár dňami šofér diaľkového autobusu, ktorý viezol predstaviteľov istého mobilného operátora na rekreačný zájazd, aké to boli ožraté a sprosté hovädá. Práve tí akože schopnejší, inteligentnejší, dobre zarábajúci a zdanlivo sebaistí...

Áno, vyskytujú sa krivdy, nezaslúžené nešťastia a iné kalamity, ale pravidelne a zákonite sa vyskytuje aj uvedomenie si krásy a dobroty tohto na prvý pohľad a zdanlivo škaredého a nespravodlivého sveta a krutej a bezohľadnej prírody.

Často meditujem nad Jakubovým listom, ktorý veľký reformátor či skôr „deformátor“ Martin Luther nazval slamenou epištolou. Buďme trpezliví, bratia a sestry, a hlavne nebuďme úmyselne zlomyseľní, urážajúci, nenávidiaci a škodiaci druhým a iným. To je odkaz celej Biblie a to je aj cesta Kristova a všetkých jeho ctiteľov a nasledovníkov, za ktorých sa odvažujeme považovať.

KYRIE ELEISON, CHRISTE ELEISON!

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom: Ježišov odkaz pretrvá

::

Ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!