Moderné vzťahy

Milan Kupecký

(Humoreska)

Jozefka. Ešte nedávno, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, poberala „žobračenku“. Jedného pekného dňa, hoci bolo pod mrakom, požiadal som ju o ruku. Súhlasila!

Hneď po svadbe som jej pomohol zamestnať sa v našej akciovej spoločnosti. Nebol to problém, pretože sme si v nej žili ako jedna rodina. A to nielen obrazne, pretože švagor bol generálnym riaditeľom, sestra riaditeľkou odbytu, dedo vrátnikom a svokra manažérom pre styk s verejnosťou. A tak by som mohol menovať ďalej, až po najteplejšie miestočko kuriča, ktorého prestavoval sused Kleofáš zo sprivatizovanej štvorbytovky. Jozefka začala u nás ako upratovačka, s platom desaťtisíc brutto.

„Na začiatok je to dobré,“ presviedčal som ju, hoci sekretárka Anča má raz toľko.

„Musíš to pár dní vydržať, aby to nebolo také okaté,“ chlácholil som ju.

„Netreba zabúdať, že sme akciovku prevzali v čase, keď mala desaťmiliónový dlh, a dnes je sekera ešte väčšia,“ dodal som akoby na ospravedlnenie.

Navyše, nechcel som situáciu sťažovať švagrovi, ktorý práve v tom čase znižoval stav pracovníkov.

„A s dochádzkou do roboty si nemusíš robiť starosti,“ snažil som sa jej vysvetliť situáciu vo firme.

Jozefka pochopila. Veď časy sú čoraz zložitejšie a roboty niet. Preukázala tak voči mne vzácnu skromnosť a trpezlivosť. Ale, ako som sa neskôr presvedčil, aj ambície. Keď som ju ako-tak postavil na nohy, začala sama robiť prvé krôčiky, ba časom priam skoky...

Jej frontálny nástup smerom „hore“ som začal pociťovať každý deň na vlastnej koži, a to nielen na pracovisku, ale i doma. Kým ona absolvovala rôzne domáce i zahraničné cesty, ja som doma varil, pral, žehlil... Nielenže som sa, chlapisko ako hora, dostal pod papuču, ale po finančnej afére a odchode nášho švagríka z riaditeľskej funkcie sa Jozefka dostala na jeho miesto. Miesto generálneho riaditeľa!

„Požiadala som o rozvod,“ povedala mi pred pár dňami ešte stále moja zákonná polovička.

Bola to pre mňa, iste uznáte, horká pilulka. Napokon som všetko pochopil. Najmä po tom, čo som si ako film premietol fragmenty z nášho manželského i pracovného spolužitia.

„Dúfam, že mi nebudeš robiť problémy s rozvodom,“ nezabudla mi povedať Jozefínka deň pred tým, čo som dostal predvolanie na rozvodové konanie.

„Apropo,“ pokračovala, „mohol by si zároveň požiadať o rozviazanie pracovného pomeru. Dostaneš päťmesačné odstupné, veď vieš, ako sa to robí. Bolo by predsa nevhodné, aby sme boli na jednom pracovisku. Ale nemaj obavy, myslela som na tvoju budúcnosť. Našla som ti v susednej akciovke lepší flek a aj plat budeš mať vyšší, raz taký ako doteraz. Budeš zastávať funkciu ekonomického riaditeľa. Hovorila som o tom s Jožkom, pardon, s tamojším riaditeľom, ktorého Miško z Fondu národného majetku dosadil do funkcie. Veď vieš, ten Miško, ktorý nás občas navštevoval... Pred pár dňami ma požiadal o ruku.“ 

Milan Kupecký

::

Rozhovor s autorom: Humor ma drží nad vodou

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.