Lampou tela je tvoje oko. Ak bude tvoje oko
čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa zakalí, bude aj tvoje telo vo
tme.
(Lk 11, 34)
Oči sú okná do duše každého človeka. Pozri sa
do očí inému a vyčítaš v nich všetko. Hoci by si chcel klamať, oči ťa
prezradia. Takéto a množstvo iných prirovnaní a vyjadrení sa viaže
k ľudským očiam. A musím podotknúť, že všetky sú pravdivé.
Naozaj, nič nenapovie o človeku viac ako
pohľad do jeho očí. Očí nevedia klamať. Oči každého prezradia. Aj Pán Ježiš
vedel, že oči sú mimoriadne dôležité. Nazval ich „lampou tela“. Vedel dobre, že
v očiach je dobro aj zlo, ktoré drieme v každom z nás.
Ak budeme mať čisté oči, bude aj celé naše
telo čisté a priehľadné. Vtedy bude čistá naša duša. Zakalené oči majú
v sebe tmu, ktorá zahalí aj naše vnútro. Tma, ktorá nás môže pohltiť, sa
veľmi ťažko rozplynie. Vlezie do našej duše a srdca, zahniezdi sa tam
a bude určovať naše postoje a cesty, ktoré vykonáme.
A hlavne – pre Pána môžeme predstúpiť iba
s čistými očami. A – s čistým srdcom...
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (82)
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.
To je svätá pravda, čo píše pán Hakala vo Slove na nedeľu! Očí sú bránou do nás, do našej duše a skutočne prezrádzajú takmer všetko. Stretol som sa neraz (a nielen ja) s ľuďmi, ktorí sa mi nevedeli ani len pozrieť priamo a úprimne do očí, pričom si to neuvedomovali. Stáva sa to vtedy, keď je k nám človek neúprimný, niečo tají alebo nás klame. A aj keby sa vedeli pretvarovať, vidieť tú ich neúprimnosť, ako im priam srší z oči. Je tam určité spojenie s našimi vnútornými pocitmi, ktoré sa odohrávajú v nás, - nazvime to dušou. Bez ohľadu na náboženský podtón, spomínané znaky sú identifikovateľné a čitateľné, hoci mnohí o tom ani nevedie. Podľa mňa z toho vzniklo aj ľudové pomenovanie - bezočivosť. Podobné je to aj s prejavom ľudí pri podaní si rúk, ktoré si tiež nie každý uvedomuje, hoci je aj vzdelaný. Napríklad silný stisk ruky pri podaní znamená, že menovaná osoba má prílišné sebavedomie, pocit nadriadenosti a energie. Ak vám podá niekto ruku tak ako sa vraví ledabolo, buď nemá s vami chuť debatovať, pohŕda s vami alebo je to bezvýznamné stretnutie, nečakané, neúprimné...prípadne má osoba nedostatok sebavedomia. Ak je ten stisk rúk niečo medzitým, je úprimný, priateľský a na úrovni, navyše spĺňa správne spoločenské prejavy oboch zainteresovaných a rovnocenných parterov. A aby som nezaprel v sebe humoristu a trocha to odľahčil, najhoršie je ak si podáte ruku s lekárom, sudcom, prípadne úradníkom a je prázdna milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťPán Kupecký, páči sa mi váš „objav“ týkajúci sa pôvodu slova bezočivosť. Môže byť. Bezočivý človek – nemá oči, je bez očí, lebo nechce vidieť, zakrýva si oči pred pravdou, díva sa krivo, bezohľadne...
OdstrániťVďaka.
Nadväzujem na predchádzajúcu odpoveď, - slovo bezočivosť. Podľa mňa slovo bezočivý sa myslí a vzťahuje na posledný termín, ktorý uviedol autor a to je bezohľadnosť. Ostatné termíny sa dajú objektívne odôvodniť. Filozoficky, snáď iba iba toľko. milan kupecký
OdpovedaťOdstrániťSúhlasím. Ja som len trošku básnicky rozvinul, čo to znamená, resp. môže znamenať, keď je človek bez-očivý.
Odstrániť