Pred 75 rokmi
odhalili pomník v Radošine
Jedným z prejavov kultúrnosti a národného
uvedomenia je aj udržiavanie kolektívnej historickej pamäte prostredníctvom
hmotných pamiatok. Na Slovensku sa v prvej polovici 20. storočia v tejto
súvislosti venovala zvláštna pozornosť najmä osobnostiam. Jednou z nich bol
ružomberský farár Andrej Hlinka (1864–1938), posledný z plejády slovenských
národných buditeľov, ktorý úspešne zavŕšil snahy svojich predchodcov. Niet
divu, že sa stal vďačným motívom slovenských sochárov, maliarov i spisovateľov.
Takúto hmotnú pamiatku, odkazujúcu na osobnosť
a dielo Andreja Hlinku, nájdeme aj v Radošine. Má už sedemdesiatpäť rokov.
Slávnosť odhalenia tohto pomníka sa konala v
nedeľu 27. septembra 1942 na kostolnom nádvorí. Už od skorého rána bolo v
dedine rušno. Mládež, vyobliekaná do slávnostných krojov, netrpezlivo čakala
pred slávobránou spolu s miestnymi funkcionármi na príchod ministra školstva
Jozefa Siváka. Do Radošiny prišiel o 10. hodine v sprievode kanonika Karola
Körpera a svojho osobného tajomníka. Pri slávobráne ho vítal radošinský
dekan-farár Rudolf Janík.
V mene Hlinkovej slovenskej ľudovej strany sa
ministrovi hlásil miestny predseda strany Antalík a po ňom vládny komisár
Kučera, župný vodca Hlinkovej mládeže Karvaš, cirkevný škôldozorca kanonik
Filkorn a ďalší. Po príhovoroch slúžil kanonik Körper poľnú svätú omšu. Samotnú
slávnosť odhalenia pomníka za účasti vyše 4000 zhromaždených otvoril
dekan-farár R. Janík. Nasledoval prejav ministra Siváka, vysielaný Slovenským
rozhlasom. Minister v prejave vyzdvihol Hlinkovu neúnavnú prácu v prospech
národa a povzbudil zhromaždenú mládež k nasledovaniu jeho príkladu.
Minister Sivák po skončení prejavu odhalil
pomník Andreja Hlinku. Hudba Hlinkovej gardy zahrala štátnu hymnu a hymnickú
pieseň Kto za pravdu horí. Po jej skončení radošinský notár Rudolf
Ševela prevzal pomník do opatery obce. O 12. hodine sa minister spolu
s prítomnými hosťami odobral na defilé uniformovaných formácií a
krojovaných družín mládeže z Radošiny, Nitry, Krtoviec, Blatného a z ďalších
obcí. Hostia si prezreli aj miestny renesančný kostol Najsvätejšej Trojice a
kaštieľ hospodárstva nitrianskeho biskupstva.
Zo slávnosti telegraficky pozdravili
prezidenta Jozefa Tisu, predsedu vlády Vojtecha Tuku, ministra vnútra Alexandra
Macha, generálneho tajomníka strany Kočiša, generála Turanca, hlavného
veliteľa HM A. Macka, nitrianskeho župana Š. Haššíka a Politickú školu HSĽS v
Sliači.
Toľko z histórie. Poznamenajme, že tento
pomník – napriek búrlivým premenám času – stále stojí na svojom mieste.
František Skovajsa
Zdroj: Slovák, 29. 9. 1942, s. 3
Fotografia: archív redakcie
Fotografia: archív redakcie
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť
formou komentára pod článkom. Ďakujeme.
Domáci rezbár Vladimír Tinák v rámci rezbárskych sympózií zostrojil postupne spolu s kolegami množstvo sôch z dreva, ktoré lemujú obec Radava a sú nielen jej okrasou, ale majú aj historický význam. Každý rok sa v obci Radava uskutočňuje od roku 2007 Deň Radavy v ktorom oslávili už 770. výročie prvej písomnej zmienky o obci.
OdpovedaťOdstrániťJej vedenie spolu so starostom a slávnymi rodákmi, kam patrí aj Vladimír Tinák sa rozhodli zvýrazniť najmä udalosť spred deväťdesiatich rokov, kedy bol v obci osobne, podľa záznamu z historických písomností, - výrazná osobnosť slovenských dejín farár Andrej Hlinka. Na bohoslužbe sa vtedy zúčastnilo šesťtisíc ľudí. A keďže farár Andrej Hlinka svätil v radvanskom svätom stánku zvony, v hlave majstra Vladimíra Tináka zarezonovala myšlienka vytvoriť drevený zvon, na ktorom by bol zobrazený Andrej Hlinka a z druhej strany erb Radavy. Táto jeho myšlienka sa stala skutočnosťou a takýto zvon, ktorý zhotovil majster Vladimír Tinák je v súčasnosti, popri ďalších drevených výtvarných dielach v podobe sôch historických osobností ďalším významným a cenným umeleckým dielom, ktoré už viac rokov je stálou a trvácnou ozdobou obce. milan kupecký
Pekný počin, dobrý príklad v prepájaní minulosti a prítomnosti.
OdstrániťZ minulosti by sme si mali brať poučenie, to predpokladá vnímanie toho lepšieho i horšieho, jednoducho nezatajovanie a nekrivenie toho, čo sa stalo.