19. októbra 2017

Za morálny realizmus

Vlado Gregor
Keď som začínal písať (v roku 1978), nazval som svoju prvú knižku Kódex hnutia za morálny realizmus podľa Morálneho kódexu budovateľa komunizmu. Máme u nás v katolíckej Cirkvi mnoho morálnych teológov – a pýtam sa ich: Ako možno presadzovať morálku bez realizmu?
Môj syn veľmi rád cestuje po moslimských krajinách a má pocit, že ľudia tam majú reálnejší pohľad na to, čo môžu a čo nemôžu, čo dokážu a čo nedokážu. Sú to hádam hlboké tradície, ktoré zanechala ešte prvá vznikajúca organizovaná a vyspelá civilizácia. Myslím si, že tento realistický a triezvy pohľad na život pohol aj spoločného otca všetkých monoteistov Abraháma ujsť z veľkého a na tú dobu vynikajúceho mesta Ur.

V súvise s blahorečením nášho veľkého trpiteľa dona Titusa Zemana sa uvažuje o povinných zázrakoch, rozdeľovaní relikvií a podobne. Napadne nám pritom, že asi dôležitejšia je pravda, ktorú tento mučeník hlásal a realizoval. Ale ľudia sú takí, že nejaká absolútna a abstraktná pravda im nestačí, oni potrebujú veriť a dúfať. Skrátka, vo veľkej väčšine bažia viac po senzáciách a zázrakoch ako len po akejsi destilovanej pravde. V tom je veľký realizmus katolíckej Cirkvi, že vychádza týmto úplne prirodzeným ľudským sklonom podľa možnosti v ústrety.
Tieto riadky píšem na Michala – konajú sa teraz mnohé hodové slávnosti, aj v krásnom karloveskom Líščom údolí. Iste sa tam ľudia odviažu a budú sa tam diať aj hriešne skutky, ale zároveň tam človek uvidí aj mnoho krásneho a radostného. Aj v tom vidím živý realizmus katolíckej Cirkvi, ktorá určite najúplnejšie nasleduje najväčšieho realistu ľudských dejín, nášho pôvodcu a zakladateľa Ježiša Krista. On si nikdy nechcel privlastňovať božské atribúty v zmysle všemohúcnosti, absolútnej dobroty a dokonalosti a práve preto ich získal a preto ich reálne, živo a naveky vlastní. Snažíme sa mu veriť a nasledovať ho v jeho sebakritickosti a nie naivnej, ale živej dobrote, a v tom je možnosť nie síce dokonalej a bezhriešnej, ale možnej sebarealizácie každého z nás.
Protestantstvo, islam, budhizmus a tak ďalej sú možno jednoznačnejšie a jasnejšie formulované, ale hĺbka pohľadu na život a jeho realitu im väčšmi chýba ako nám. Náš vzor, ktorý chceme a túžime nasledovať a tak radi a aj za cenu toľkých obetí to robíme, je totiž asi jedinou veľkou osobnosťou dejín, ktorá sa narodila ako bezdomovec a zomrela ako zločinec. Aj preto nám mohla plasticky ukázať, že žiadne dobro a nijaké morálne a dokonalé koncepty ľudského správania a presadzovania správnych ideí sa nedajú realizovať násilím, bez tolerancie, odpustenia, milosrdenstva a reálneho pohľadu na svet a život.
Ježiš nás teda celým svojím životom a konaním presviedča, že on je naozaj jedinou cestou, pravdou a životom – a nemusíme sa báť, lebo naozaj premohol nielen svoje pokušenia, ale neodvolateľne zmenil a doslova premohol svet, naveky usmernil jeho vtedajšie i budúce dejiny. Isteže to bolo aj za cenu trápenia a krvi, ale v určitej miere sú tieto nepríjemné „detaily“ pre nás ľudí potrebné, užitočné a oslobodzujúce. Pre všetkých, nielen pre svätcov a hrdinov, akým bol don Titus Zeman a mnohí iní, celý ten nespočítateľný oblak svedkov našej neustále živej viery a nádeje.

Vlado Gregor
::
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

1 komentár:

  1. Myslím, že reálnejší (reálny) pohľad na to, čo sa môže a čo nemôže, čo sa patrí a čo nepatrí, mal donedávna až náš pospolitý ľud. Ale ako sa hovorí: kde niet Boha, niet ani hriechu.
    Keď človek odhodí vieru, stratí normotvorný základ a schopnosť rozlišovať dobro a zlo. Znie to tvrdo, mnohí s tým nebudú súhlasiť, ale je to tak. Životná prax a skúsenosti generácií to potvrdzujú.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.