4. novembra 2017

Chlieb náš každodenný...

Jozef Nemčok
Požehnávanie úrody je prejavom vďačnosti za všetko, čo nám zem urodila.
Tridsiata cezročná nedeľa bola v našej farnosti dňom požehnávania úrody za tento rok. Symbolom úrody je tradične chlieb a víno. Ten chlieb, ktorý spomíname v modlitbe: „...každodenný daj nám dnes.“
Spomienky mnohých starších ľudí na žatvu a mlatbu rokov dávnejšie minulých sa prelínajú s novodobými kombajnmi, ktoré nahradili kosu, povrieslo, snop, mláťačku, ručnú prácu na poli či v záhradke od zasiatia semena až po zber.
„Chlieb náš každodenný daj nám dnes...“ hovoríme my kresťania v modlitbe Otčenáš. Pritom si možno ani neuvedomujeme význam tých slov. Zamýšľať sa nad nimi by však mal nielen kresťan, ale každý človek, nech vyznáva akékoľvek náboženstvo, alebo je neverec.

Niektoré informácie, ktoré sa pred často objavili v médiách, sú varovným signálom – týkajú sa kvality potravín, potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti. Zo zverejnených údajov napríklad vyplýva, že v členských štátoch Európskej únie sa ročne  vyprodukuje v priemere 179 kg potravinového odpadu na jedného obyvateľa. Toto číslo je naozaj na zamyslenie v čase, keď vo svete zomierajú hladom tisíce ľudí.
Na tejto neblahej štatistike má podiel i Slovenská republika. Potravinový odpad, teda potraviny, ktoré neskonzumujeme, ako aj znehodnotené nevhodným skladovaním, po záruke a podobne, predstavujú 2 452 ton denne. Na každého obyvateľa, bez rozdielu veku vrátane dojčiat, je to denne 0,50 kg. Ak to vynásobíme 365 dňami, ide o 182,50 kg ročne na obyvateľa. Viac ako je priemer EÚ! Len tak na ilustráciu: predstavuje to povedzme 182,50 kg  chleba v cene 182,50 eur – teda toľko ročne vyhodí jeden Slovák niekde do kontajnera.
Príčin tohto stavu nie až tak veľa. Niekedy ide o zlý odhad našich „očí“, pretože dosť často nejeme, respektíve nenakupujeme podľa potrieb svojho tela, žalúdka, ale ako som už povedal: „očami“. Na vine sú aj rôzne nedomyslené zákony, byrokratické obmedzenia, obchodné reťazce i samotní výrobcovia. Smernice vymyslené politikmi, ktorí nevedia, čo je hlad, sú v nejednom prípade nezmyselné. I v tomto prípade platí to staré porekadlo: Sýty hladnému neverí. Ale i jeden biblický výrok: Varuj sa falošných prorokov.
Na záver mi nedá nespomenúť jednu myšlienku, ktorú už dávnejšie v Roľníckych novinách vyjadril prof. Žilka z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre na margo situácie v odvetví, kde plody zeme sa z drobného zrna dorábajú: „Jedna z príčin, že situácia v našom poľnohospodárstve je taká aká je, spočíva práve v tom, že o jeho osude často rozhodujú tí, ktorí chleba nikdy nedorábali a sú iba jeho konzumentmi.“
Taká je pravda týchto dní!
Jozef Nemčok                           
::
Rozhovor s autorom: Žiť v kresťanskom duchu
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

6 komentárov:

  1. Plytvanie potravinami je hriech, ktorý si dnes už málokto uvedomuje. Hriech však zostáva hriechom – a zanechá následky.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný4.11.17

    Už tí tzv. komunisti (povedzme, trebárs, že iba hlásali) dôležité, samozrejmé a jednoduché krédo: Sebestačnosť v potravinách! Načo sú mi tri autá, štyri počítače a tri tlačiarne, keď nemám prácu a sú nevyužité? Určite to bol zámer zo Slovenska urobiť čiernu dieru zriadením montážnych dielní a povoleniu vstupu obchodných reťazcov. Pritom sa iba nezdravo rozvážame, namiesto zdravého pohybu. Auto vo všeobecnosti už nie je luxusom a ani nie veľmi potrebou, ale skôr príťažou, lebo trend naznačuje (a možnože sa toho ešte dožijeme), že autá budú pomaly ponúkané záujemcom takpovediac zadarmo, keďže nebude mať človek na benzín. Už i dnes mnohým stojí auto pred domom a idú nakupovať do najbližšej predajne za tých pár eur čo dostanú pešo a vetšinou už iba ak tak potraviny. Ak sa niekam aj odvezú, tak je problém zaparkovať. Ľúto mi je tých nepokosených hrádzí, lúk a nevyužitých pasienkov, ktoré kedysi ako krmivo slúžili na chov najmä hovädzieho dobytka a ostatných domácich zvierat. Radšej sa nám oplatí doviezť pečienku až z Brazílie, čo je postavené už pri uvažovaní nízkeho IQ, postavené na hlavu. Ľúto mi je aj zrušenie (rozkradnutie) podnikov a fabrík, napríklad Šurianskeho cukrovaru, ktorý bol najstarším v Európe, prežil vojnu, komunizmus, dal ľudom zamestnanie (čiže chlieb), pričom jeho výrobky boli vzácnym artiklom i pri jeho vývoze do zahraničia. A čo sa týka plytvania potravín? Tu by som autorovi oponoval, veď už ako deti v škole nás učili, že kapitalisti nadprodukciu, povedzme obilia, aby ho museli predať pod cenu, tak ho vysýpali do mora. Je to už vidieť nebadane aj u nás, pričom kedysi sa takýto nadbytočný odpad v škôlkach, školách, ale i v ostatných stravovacích zaradeniach nosil domov, dával sa do tzv. pomyjí a slúžil ako krmivo pre prasce. (Nemyslím na tie v politike-pozn.autora). Dnes majú súkromníci predpísané nadbytočné potraviny, ktoré sa neskonzumujú odvážať na vlastné náklady do kafilérií a mnoho ľudí trpí a nielen u nás, hladom. Pre porovnanie, kde sa podeje to množstvo (kvantá) ovocia a zeleniny, ktoré nepredajú počas sezóny predávajúci, ktorých môžete stretnúť neraz márne čakajúcich na zákazníka povedľa ciest na každom kroku? A my tu polemizujeme o plytvaní potravinami....milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Potravinová sebestačnosť je kľúčová. Bez nej štát nie je štátom, akým by mal byť.

      Odstrániť
  3. Anonymný4.11.17

    Kiez sa nam dariprosit a dakovat za kazdodenny chlieb, ak sa to stane sucastou nasho zivota budeme si ho aj vazit a nebudeme nim plytvat ludovit

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jozef Nemčok6.11.17

    V článku som chcel poukázať na dva momenty: Prvý je modlitba a druhý moment: práca poľnohospodára, ktorá je v súčasnosti nedocenená.
    Za 40 rokov som poznal túto prácu, pretože som bol jej súčasťou. Ako vedúci pracovník v prvovýrobe som poznal prácu dojiča, kŕmiča, traktoristu i tých, čo od rána do večera na horúcom slnku okopávali repu, kukuricu a ostatné plodiny.
    Žiadna chémia! Poľnohospodárstvo, ktoré nám závidel svet.
    Aká je situácia dnes? Mám pred sebou štatistiku zo Slovenska povojnových rokov do roku 1968. Kým v roku 1968 sa chovalo 184 tisíc kusov hovädzieho dobytka, 184 tisíc ošípaných a tisíce oviec, hydiny... dnes z tohto počtu sa chová na Slovensku len asi jedna štvrtina.
    V súčasnosti sme odkázaní na dovoz všetkého, čo sme pred rokmi vyvážali.
    Veľa príčin, otázok, málo odpovedí...
    Na vine – i keď je to môj subjektívny názor – nie je sedliak, družstevník, traktorista, dnes majiteľ role. Na vine je spoločnosť, v ktorej žijeme, politická a spoločenská moc, ktorá riadi štát, nech je akéhokoľvek politického trička. Koľko je dnes u nás nájomcov hlavne pôdy z Dánska, Rakúska, Nemecka a iných štátov, obrábajúcich tisíce hektárov pôdy?
    Tým sa to oplatí, nám však nie.
    Ak si včas neuvedomíme tieto skutočnosti, naše obchody budú mať na regáloch tovar nasýtený škodlivou chémiou, inými škodlivinami. A tí bohatí si tie zdravé dovezú z tých krajín, ktoré som vyššie spomenul – a chudobný aby prežil, bude i napriek výstrahám v masmédiách kupovať tovar, ktorý skôr ako odpad bude konzumovať. Taká je dnes pravda.
    (autor článku)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anonymný7.11.17

    Jednotlivé štáty sa odlišujú najmä kultúrnymi zvykmi, čiastočne i náboženstvom. Všetko, čo sa už na túto tému popísalo v predošlom článku i ďalších úvahách, je pravda. Smerujeme k strate štátnej suverenity. Nie je teda o čom hovoriť, diskutovať, fakty nepustia. Tzv. multi vo všeobecnosti je podľa všetkého zámer, otvorená brána bohatým cudzincom, cez ktorú vedie cesta k zániku Slovenska ako celku. Postupne jeho občanom ostane iba kus panelu pod nohami svojho obydlia, ktoré sa bude nachádzať na cudzom pozemku. Pre niekoho to môže byť hlúpa prognóza, alebo konšpirácia, ale v skutočnosti predajom pôdy, ako sa vraví postupne strácame pôdu pod nohami. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.