2. novembra 2017

Útoky proti viere

Nepriatelia kresťanstva uplatňovali v rôznych obdobiach rôzne metódy. 
Niekedy to bolo zneužívanie vedy, inokedy proklamovanie nereálneho sociálneho rovnostárstva, obviňovanie Cirkvi či hierarchie zo všelijakých zločinov, priame násilie...
Časom sa taktika boja proti Bohu mení, aj keď podstata zostáva. 
Čo pozorujeme dnes? 

Po prípravnom mätení rozumu, spojenom s miešaním a relativizovaním náboženstiev, bezbožníci prišli s lákadlom konzumu, pohodlia, voľnosti – a zároveň s falošným apelom na morálku: kresťanstvo je vraj nehumánne, obmedzuje ľudskú slobodu a práva, drží človeka v nevedomosti a porobe, je nedemokratické.
Všetky takéto tvrdenia vychádzajú z klamstva a podvodu. Sú vlastne namierené proti človeku a jeho dôstojnosti. Veľký ruský spisovateľ Lev Nikolajevič Tolstoj je autorom myšlienky, ktorú tu treba zacitovať: „Popierať Boha znamená popierať seba ako duchovnú, rozumnú bytosť.
Ján Maršálek
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

14 komentárov:

  1. Anonymný3.11.17

    Predpokladám, že tento môj názor cez vašu cenzúru neprejde.
    Prečo je nerozumné byť nábožensky veriacim človekom.

    Každý zdravý človek je sugestibilný, to znamená, že je schopný nekriticky prijímať informácie ako pravdivé, ak ich dostáva od osoby, ktorú považuje za autoritu a podľa nich sa správať, či konať. Tou autoritou môže byť aj kniha či náboženské učenie..
    Je teda prirodzené, že sme ochotní prijať ako pravdivú informáciu o kauzalite – príčinnosti vecí a z nej vydedukovať, že vesmír a všetko v ňom má nejakú počiatočnú príčinu. Tak vznikla hypotéza, domnienka, že tou príčinou by mohol byť akýsi boh. Takéto myslenie a konanie nepredstavuje nič nové. V podstate je podobné mysleniu našich predkov ktorí si nevedeli vysvetliť pôvod vetra, dažďa, východu a západu slnka a iných, dnes už známych príčin ich vzniku a tak prisúdili ich príčinu bohom slnka, vetra, lásky atď..
    Ak by tento názor ostal len v polohe názoru, nič by sa nedialo, ale určití jedinci, v našom prostredí: Abrahám, Mojžiš, Kristus, Mohamed, atď., sa chopili príležitosti a začali vymýšľať: kto je boh, aké má vlastnosti, čo si želá, čo treba konať, ako nás bude trestať, ako odmeňovať? A súčasne sa títo chytráci, účelovo, pasovali za vodcov, prorokov, synov božích, mesiášov a pod.. V súčasnosti túto funkciu prevzali na seba jednotlivé cirkvi a ich predstavitelia, cirkevná hierarchia a rôzne náboženské sekty. Vypracovali náboženské učenia, dogmy, rôzne magické obrady, pričom nik na svete nemôže mať relevantný kontakt s akousi hypotetickou postavou – bohom, bohmi a teda všetky náboženstvá predstavujú nehorázny podvod a klamstvo a so súhlasom a za výdatnej podpory štátnej moci je im umožnené pôsobiť v spoločnosti.
    Aj napriek týmto skutočnostiam získavajú jednotlivé náboženstvá svojich stúpencov, cirkvi dostatok veriacich, značný vplyv na spoločnosť, získavajú majetky a moc prostredníctvom psychických manipulácií cez vyvolávanie strachu z posmrtnej neistoty, iluzórnych odmien a trestov, zasahovaniu nadprirodzených síl do života veriacich a tak vytvárajú v ich vedomí neracionálne postoje k životu a svetu. A to je pre mňa hrozná a nepochopiteľná skutočnosť v 21. stor., keď ľudstvo má k dispozícii kvantum informácií o sebe a okolitej prírode, ktoré nepotvrdzujú náboženské predstavy a dogmy. Tiež si treba uvedomiť, že našou smrťou definitívne zaniká aj naša pamäť, naše vedomie, čím sa všetky náboženské učenia javia ako nezmyselné.
    Ak si toto všetko rozumný človek uvedomí, nemôže byť nábožensky veriacim človekom.
    Tí čo obhajujú náboženstvá nechcú vidieť zlo, ktoré náboženstvá prinášajú do ľudskej spoločnosti. Morálna výchova sa dá zabezpečiť inak ako cez náboženstvá.



    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za námahu. Aj keď, predpokladám, nejde o vaše myšlienky, ale odniekiaľ prevzaté.
      Tak či tak, váš komentár potvrdzuje slová z článku: taktika boja proti Bohu sa mení, ale podstata zostáva.

      Odstrániť
    2. Anonymný3.11.17

      Tu nejde o boj, ale o osvetu. Nie som proti náboženstvám ako folklóru, ale ak to svoje náboženstvo niekto berie vážne, je to veľmi zlé lebo ozaj:"kresťanstvo je vraj nehumánne, obmedzuje ľudskú slobodu a práva, drží človeka v nevedomosti a porobe, je nedemokratické."

      Odstrániť
    3. „Nech sa ti stane, ako si uveril.“
      (Mt 8, 13)

      Odstrániť
    4. Anonymný3.11.17

      Prečo rezignujete? Bojujte!!

      Odstrániť
    5. Prečo niekto verí? Lebo má vôľu veriť.
      Prečo niekto neverí? Lebo má vôľu neveriť.
      (Ježiš povedal: Každému sa stane podľa jeho viery.)

      Odstrániť
    6. Anonymný6.11.17

      Sýty hladnému neverí. Predpokladám, že ste s tých sýtych, ktorí hladnému neveria.Lebo viera neni len náboženstvo, s ktorého pramení viera. Neveriaci človek je ako rozkonárený strom, ktorý nedá nikdy úrodu.

      Odstrániť
  2. Anonymný4.11.17

    Že by sa niečo vierou dalo ovplyvniť? Neverím, ale viem, že nie. Ak, tak len naša psychika.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Človek, ktorý je ďaleko od Boha, je ďaleko aj od seba samého, odcudzil sa sám sebe a môže sa nájsť iba vtedy, ak sa stretne s Bohom. Tak príde aj sám k sebe, k svojmu pravému ja, k svojej pravej identite.
      (Podľa svätého Augustína)

      Odstrániť
  3. Anonymný5.11.17

    Podobné propagandistické "úvahy" nám servírovali 40 rokov komunisti. Ibaže namiesto 21. storočia písali 20. storočie.

    Poznám kopu veriacich s VŠ diplomami, sú medzi nimi dokonca aj docenti a profesori. Podľa Vás sú to nerozumní ľudia.

    Dovoľujem si pochybovať o rozumnosti tých jedincov, ktorí posudzujú "rozumnosť" človeka podľa toho, či ne/verí v Boha.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný7.11.17

      Vzdelanie nemusí byť kritériom rozumnosti v náboženskej či inej orientácii. Väčšina, aj vzdelaných ľudí, získala náboženskú orientáciu akýmsi dedením v rodine a následne náboženskou výchovou.

      Odstrániť
  4. Anonymný8.11.17

    Poznám kopu veriacich s VŠ diplomami, sú medzi nimi dokonca aj docenti a profesori. Podľa Vás sú to nerozumní ľudia.
    A to isté môžeme povedať o ateistoch a škriepiť sa ktorých je viac. Pričom kritériom pravdivosti nemusí byť väčšinový názor.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Čím ďalej, tým viac vo mne rastie presvedčenie, že otázka viery či neviery, prijatia či neprijatia Boha nie je záležitosťou vzdelania, dokazovania, racionality či iracionality, ale záležitosťou vôle (pravdaže, viera je v prvom rade dar – ten dar však možno prijať aj odmietnuť).
    Sila slobodnej vôle človeka je nezmerná!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný9.11.17

      Ale uvažovať o rozumnosti či nerozumnosti v súvislosti s náboženskou orientáciou - prijatia, či neprijatia určitého náboženského učenia, sa mi zdá byť správne. A o tom je môj pôvodný text. Inak môžme "naletieť",tak ako ja, dílerom, v tomto prípade náboženským.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.