Všetko náhlivé a netrpezlivé je od diabla

Vlado Gregor

Aj keď je život krátky, je zlé v ňom robiť skratky

V čom je podstata rozumného konzervativizmu oproti pojašenému ľavičiarstvu? Ateizmus a revolúcie, reformy a radikalizmus, vyvolené sekty a stranícke predvoje majú ten spoločný znak, že sa nekončia dobre. Aj keď niekedy ich počiatočné perspektívy sa zdajú svetlé a počas zrodu vyriešia občas aj niektoré akútne a konkrétne krivdy a nespravodlivosti.U uzavretých, „dokonalých a čistých“, teda katarov, bogomilov, albigéncov a tak podobne, rovnako ako u rôznych revolučných avantgárd, ide o predpoklad, že nasilu, naraz a príkazmi dokážu meniť človeka k dobrému, alebo aspoň k lepšiemu. To je aj podstata takzvaného modernizmu, ktorý sa síce takto nazýva, ale jeho pokušenie v Cirkvi trvá už od najstarších čias.

Milí moji, všetko náhlivé a netrpezlivé je od diabla. Je to vždy heréza, ktorá tvorí sekty, ktoré nikdy nekončia v dobrom. Cirkev pretrváva stovky rokov práve preto, že sa snaží o realizmus a chce síce meniť živočíšnu a egoistickú podstatu človeka, ale nikdy nie násilne, rýchlo, akosi programovo a nekompromisne, skrátka hoci aj cez mŕtvoly.

Občas teraz vzniká nostalgia za socializmom a len pred pár dňami som zase počul od vzdelaného ekonóma, že režim to bol vlastne dobrý a všeobecne prospešný, akurát to chcelo slobodu náboženského vyznania a možnosť voľne cestovať. Apage Satanas! – Odíď pokušiteľ! Nezažil som už päťdesiate roky, ale skúsil som na vlastnej koži normalizáciu a v mojej duši to zanechalo trvalejšie stopy ako ťažký úraz na tele, ktorého následky cítim s pribúdajúcim vekom stále viac.

Dokonca sa už ani nie potichu hovorí o rehabilitácii Stalina. Je možné, že voči úplným a celkom bezohľadným beštiám typu Trockého-Bronštejna mal štipku a možno aj kus realizmu, ale takisto zbožňoval násilie a nekompromisný nátlak, rovnako išiel cez mŕtvoly ako jeho predchodcovia. Na podstate nariadení zhora za účelom vytvorenie raja na zemi nemohla nič zmeniť ani „super reformná“ prestavba, čiže perestrojka, o ktorej ľudová tvorivosť hneď na počiatku hovorila, že z nej bude „perestrelka“. Síce to nebolo až také horúce, niečo puklo a uvoľnilo sa, tak či tak prostý ľud v „sojuze nerušimom“ si všetky zmeny reálne odtrpel a aj pri terajších znovu úplne zásadných zmenách sa ešte stále z matičky Rusi uteká.

Isteže aj náboženstvo a Cirkev majú svoje chyby, boli aj zneužívané a plné pomýlených ľudí, ale predsa len nikdy netvrdili, že Boh je zbytočný, že my ľudia môžeme byť dobrí a lepší zo svojich vlastných síl a že nejaké odpustenie a pokánie sú znovu a zase archaizmy a atavizmy, ktoré už viac nepotrebujeme. V skutočnosti ich potrebujeme stále rovnako a vo veku zvýšených technických možností robiť zlo ich možno potrebujeme ešte viac.

Bez pokory, pokánia a vzájomného odpustenia podmieneného aspoň snahou o nápravu teda nemôže fungovať žiadne milosrdenstvo. Ani v tom najmodernejšom svete, pretože aj ten je v moci zla a máme úpenlivé odporúčanie sa z neho vydeľovať a neprispôsobovať sa mu. Aj keď máme pritom radi nielen seba, ale aj iných ľudí, ktorí sa v tomto svete rovnako trápia, hrešia a občas rozumne a často aj nerozumne sa snažia o všeobecné, teda katolícke dobro pre všetkých. Hovorí sa, že koho chce Boh potrestať, tomu zoberie mu rozum. Snažme sa, modlime sa a prosme, aby sa to nestávalo.

A NEUVEĎ NÁS DO POKUŠENIA, ALE ZBAV NÁS ZLÉHO!

(Advent 2017)

Vlado Gregor

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.