Antisemitizmus diskvalifikuje katolíckych ultrakonzervatívcov

Karol Dučák

Príslušníkov ultrakonzervatívneho tábora v Katolíckej cirkvi charakterizuje niekoľko typických znakov, ktoré ich neklamne odlišujú od bežných katolíkov. Predovšetkým a priori zavrhujú Druhý vatikánsky koncil a pokoncilovú liturgickú reformu, navyše sa usilujú o návrat Katolíckej cirkvi minimálne do čias pontifikátu svätého Pia X. Ostatní konzervatívni katolíci na rozdiel od nich neodmietajú a priori Druhý vatikánsky koncil, ale požadujú precízne objasnenie niektorých problematických pasáží koncilových dokumentov z pozície Magistéria Cirkvi. (1) Akceptujú tiež koexistenciu dvoch foriem rímskeho rítu a odmietajú akékoľvek pokusy o regres Katolíckej cirkvi. Naša Cirkev sa nemôže a nesmie prispôsobovať svetu, no na druhej strane nemôže ani zaostať vo svojom vývoji a separovať sa od okolitého sveta.

Existencia ultrakonzervatívneho tábora v Katolíckej cirkvi má svoje pozitíva, predovšetkým nekompromisný boj ultrakonzervatívcov proti liberálom a slobodomurárom, infiltrovaným vo všetkých štruktúrach Cirkvi, jeho záhubou však budú extrémne postoje, ktoré sú v rozpore so Svätým písmom i katolíckym učením en bloc. Platí to predovšetkým o antisemitizme, ktorý sa podľa všetkého stane hrobárom katolíckeho ultrakonzervativizmu.

Antisemitizmus bol po stáročia veľkým problémom v katolíckom prostredí, hoci ho pápeži kategoricky odsudzovali a za obdobie „9. až 20. storočia sa dochovalo takmer 300 pápežských dokumentov odsudzujúcich akékoľvek násilie na Židoch“. (2)

V 20. storočí sa začal meniť oficiálny postoj Katolíckej cirkvi voči Židom. „Codex iuris canonici, úradný zákonník Katolíckej cirkvi latinského obradu, už v roku 1917 vymazal všetko, čo by mohlo znamenať diskrimináciu Židov... 25. marca 1928 Vatikán v dekréte Svätého ofícia jasne a jednoznačne odsúdil antisemitizmus.“ (3)

Tento postoj jednoznačne potvrdil aj pápež Pius XI., ktorý 6. septembra 1938 v príhovore k belgickým pútnikom povedal: „Antisemitizmus je odpudzujúce hnutie, na ktorom my kresťania nemôžeme mať žiaden podiel. Duchovne sme všetci semiti.“ (4)

Pápež Ján XXIII. zašiel ešte ďalej a urobil úpravu liturgie veľkonočného tridua. Ešte aj Rímsky misál z roku 1956 obsahoval modlitbu liturgie na Veľký piatok v takejto podobe: „Modlime sa aj za zradných Židov, aby Boh a náš Pán sňal závoj z ich sŕdc; aby aj oni spoznali Ježiša Krista, nášho Pána.“ (5)

Takáto formulácia – aj keď pôvodne nemala označovať všetkých Židov – svojím vágnym, neurčitým znením evokovala averziu voči Židom a postupom času sa stávala čoraz viac neakceptovateľnou.

Pápež Ján XXIII. už v roku 1959 z formulácie „pérfidis Judǽis“ vynechal pojem „pérfidis“, takže v Rímskom misáli z roku 1962 je už modlitba PRO CONVERSIONE IUDÆEORUM  (Za obrátenie Židov) formulovaná nasledovne: „Modlime sa aj za Židov, aby Boh a náš Pán sňal závoj z ich sŕdc; aby aj oni spoznali Ježiša Krista, nášho Pána.“ (6) V takejto podobe modlitba stratila akýkoľvek nádych antisemitizmu.

Proces konsolidácie vzťahov Katolíckej cirkvi voči Židom vyvrcholil Druhým vatikánskym koncilom, ktorý Židov definitívne rehabilitoval a zbavil ich predchádzajúcich nespravodlivých obvinení, po stáročia tradovaných v katolíckom prostredí. V koncilovej deklarácii Nostra aetate sa okrem iného uvádza: „Lebo Cirkev verí, že Kristus, náš pokoj, zmieril skrze svoj kríž Židov s pohanmi a že v sebe z oboch utvoril jedno (porov. Ef 2, 14–16). Okrem toho Cirkev má vždy na zreteli slová apoštola Pavla o jeho spolurodákoch: Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu, prisľúbenia. Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus (Rim 9, 4–5), syn Panny Márie. Nezabúda ani na to, že zo židovského ľudu pochádzajú aj apoštoli – základy a stĺpy Cirkvi – ako i veľmi mnoho prvých učeníkov, ktorí zvestovali Kristovo evanjelium svetu.“ (7)

Podľa tohto koncilového dokumentu sú Židia aj napriek tomu, že z veľkej časti neprijali evanjelium, ba viacerí z nich prenasledovali svojich rodákov židokresťanov, ešte stále veľmi milí Bohu vďaka zásluhám otcov, pretože Božie dary a jeho povolanie sú neodvolateľné. (8)

Koncil sa odvoláva na apoštola Pavla, ktorý okrem iného píše: „Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri sami pre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: Zo Siona príde vysloboditeľa odvráti od Jakuba bezbožnosť. A to bude moja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy.Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom. Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné“ (Rim 11, 25–29). Čiže samotné Sväté písmo usvedčuje ultrakonzervatívcov z deformácie katolíckeho učenia!

Ostatne, problematike neakceptovateľnosti antisemitizmu v Katolíckej cirkvi boli venované viaceré predchádzajúce články autora týchto riadkov. (9)

Už sme si zvykli na kdejaké výstrelky z tábora ultrakonzervatívnych katolíkov, ale to, čo sa nedávno objavilo na internete, je obzvlášť odsúdeniahodné. Ide o podradný pamflet s názvom Efod Pavla VI. Jak novodobý 2. zdánlivý papež dával i veřejně najevo své protikřesťanské smýšlení. Je to skrátený, češtinou písaný krátky výťah z publikácie nemeckého autora Rothkranza, ktorý v roku 2013 uverejnil istý Jaroslav Voříšek.

Blahoslavený pápež Pavol VI., ktorého svätorečenie sa podľa zahraničných zdrojov uskutoční možno už v roku 2018 (10), je podľa tohto nechutného pamfletu vykresľovaný ako „novodobý 2. zdánlivý papež“, ktorý bol údajne „trójskym koňom judaizmu v samom srdci katolíckej hierarchie“. (11)

Paranoidných obvinení na adresu pápeža, zrejme čoskoro svätorečeného,je v tom nechutnom paškvile viac. Uvediem len niekoľko „perličiek“ autora: „...Giovanni Montini, ktorý si hovoril ,pápež´ Pavol VI... rodina Montini skutočne po generácie iba skrývala svoju židovskú lojalitu pod pláštikom kresťanského krstu...“ (12) Ide teda o primitívny sedevakantistický paškvil, navyše so silným antisemitským nábojom.

Takýchto antisemitských útokov voči pápežom a iným predstaviteľom pokoncilovej Katolíckej cirkvi prichádza z tábora ultrakonzervatívnych katolíkov veľa. Obvinenia z toho, že Židia sa pomocou kolaborujúcich pápežov usilujú ovládnuť Katolícku cirkev, sú nechutnosťami najhrubšieho zrna.

Antisemitizmus nemá v Katolíckej cirkvi miesto a nikdy ho mať ani nebude. Katolík nikdy nesmie hádzať všetkých Židov do jedného vreca. Musíme mať neustále na pamäti, že Židom bol aj Ježiš Kristus, Panna Mária, apoštoli a mnohí konvertiti, ktorí prestúpili a dodnes prestupujú zo židovskej na katolícku vieru. Vari najznámejšou Židovkou, ktorá konvertovala na katolícku vieru a bola dokonca svätorečená, bola Edith Steinová. Bola však len jednou z mnohých. Sotva sa nájde niekto, kto by zosumarizoval celú históriu konverzií Židov na katolícku vieru. Je však isté, že týchto konvertitov boli milióny a mnohí z nich sa zaradili k tomu najcennejšiemu, čo Katolícka cirkev kedy mala.

Karol Dučák

Poznámky:

(1) Porov. Mons. Athanasius Schneider: Druhý vatikánsky koncil potrebuje objasnenie pre problematické pasáže dokumentov.

(2) Malý, R. Kresťania a Židia v kresťanskej civilizácii: Konflikty neboli záležitosťou cirkevných či svetských autorít. Primitívny antisemitizmus Cirkev vždy odmietala. Bola spoluvinníkom holokaustu?

(3) Senninger, G. Glaubenszeugen oder Versager? Katholische Kirche und Nationalsozialismus, s. 182–183.

(4) Senninger, G. Glaubenszeugen oder Versager? Katholische Kirche und Nationalsozialismus, s. 184.

(5 ) Lefebvre, G. (ed): Mszał rzymski, z dodanie mnabożeństw nieszpornych, s. 523.

(6) Missale Romanum: ex decreto SS. Concilii Tridentinii restitutum: summorum Pontificum cura recognitum: Editio typica, 1962,s. 173–174.

(7) Nostra aetate, č. 4.

(8) Porov. Nostra aetate, č. 4.

(9) Porov. Dučák, K. Dialóg Katolíckej cirkvi so Židmi.; Porov. Dučák, K. O koreňoch antisemitizmu.

(10) Porov. Heiligsprechung von Papst Paul VI. vielleicht schon 2018.

(11) Rothkranz J. Efod Pavla VI. Jak novodobý 2. zdánlivý papež dával i veřejně najevo své protikřesťanské smýšlení.

(12) Rothkranz J. Efod Pavla VI. Jak novodobý 2. zdánlivý papež dával i veřejně najevo své protikřesťanské smýšlení.

Použitá literatúra:

1. Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2008. 847 s. ISBN 978-80-7162-738-8.

2. Dučák, K. Dialóg Katolíckej cirkvi so Židmi. Dostupné na internete: priestornet.com.

3. Dučák, K. O koreňoch antisemitizmu. Dostupné na internete: priestornet.com.

4. Heiligsprechung von Papst Paul VI. vielleicht schon 2018. Dostupné na internete: kath.ch.

4. Lefebvre, G. (ed): Mszał rzymski, z dodaniem nabożeństw nieszpornych. Tyniec: Benedyktyńskie Opactwo ŚŚ. Apostolów Piotra i Pawła, 1956, 2251 s.

5. Malý, R. Kresťania a Židia v kresťanskej civilizácii: Konflikty neboli záležitosťou cirkevných či svetských autorít. Primitívny antisemitizmus Cirkev vždy odmietala. Bola spoluvinníkom holokaustu? In: PROTIPRÚD – kontrarevolučný magazín Petra Hájeka. Dostupné na internete: protiprud.sk.

6. Missale Romanum: ex decreto SS. Concilii Tridentinii restitutum: summorum Pontificum cura recognitum: Editio typica, 1962. Dostupné na internete: scribd.com.

7. Mons. Athanasius Schneider: Druhý vatikánsky koncil potrebuje objasnenie pre problematické pasáže dokumentov. In: LifeNews Slovakia. Dostupné na internete: lifenews.sk.

8. Rothkranz J. Efod Pavla VI. Jak novodobý 2. zdánlivý papež dával i veřejně najevo své protikřesťanské smýšlení. Dostupné na internete: spiknuti-proti-cirkvi-a-lidstvu.com.

9. Senninger, G. Glaubenszeugen oder Versager? Katholische Kirche und Nationalsozialismus. Fakten-Kritik-Würdigung. 4. Überarbeitete und erweiterte Auflage. St. Ottilien: EOS-Verlag, 2009. 460 s. ISBN 9783830673149.