13. februára 2018

Hľadá sa kresťanský politik

Slová z nadpisu sa niekomu môžu zdať neadekvátne. Vari nemáme na Slovensku kresťanských politikov? Nemáme kresťanské strany? O hľadaní kresťanského politika sa hovorí málo, spravidla v predvolebnom čase, keď treba vybrať vhodných kandidátov. Pritom táto otázka si zasluhuje väčšiu a trvalejšiu pozornosť.
Sme svedkami toho, že kresťanské politické strany – ktoré sa tak označujú a ktoré prípadne majú v slovo „kresťanské“ i v názve – sú takými nezriedka len formálne, v praxi zlyhávajú, odkláňajúc sa od princípov, na ktorých by mali stáť. Sme svedkami toho, že takzvaní kresťanskí politici, v snahe zapáčiť sa svetu a získať koaličný potenciál, prispôsobujú svoju rétoriku i praktickú činnosť mentalite doby. Samozrejme, neplatí to celoplošne, ale trend je zjavný, v západnej Európe sa prejavuje naplno a aj u nás silnie.

Viaceré príklady postupného odkresťančovania pôvodne kresťanských, respektíve kresťansko-demokratických strán spomína Vladimír Palko v knihe Levy prichádzajú; konštatuje: „Kresťanskodemokratický postoj napokon zmutoval do postoja: Veci treba nechať alebo dokonca presadzovať tak, ako ich chcú ľudia.“ Bez ohľadu na biblické učenie. Zradní politici pritom svoje neraz priamo protikresťanské kroky pokrytecky a zbabelo ospravedlňujú, dodáva Palko, vyvinuli si na to osobitný ospravedlňujúci jazyk: „Treba rešpektovať aj iné názory... Nesmieme dvíhať kárajúci prst... Nevstupujme ľuďom do svedomia...“ A tak ďalej a tak podobne.
Žiaľ, aj mnohí úprimne veriaci politici pristúpili na falošnú hru protikresťanských síl, v ktorej pod pláštikom tolerancie a politickej korektnosti dochádza k rozvratu tradičných hodnôt. Stále dokola sa tára o právach menšín, kultúrnej rozmanitosti, boji proti korupcii či zlepšovaní podnikateľského prostredia, pričom omnoho závažnejšie témy a problémy zostávajú bokom (tradícia, identita, viera, rodina, morálka, výchova, národ, bezpečnosť, sociálna spravodlivosť, potravinová sebestačnosť), alebo sa riešia nesystémovo, oportunisticky. A tak sa prejavy politikov-kresťanov takmer v ničom neodlišujú od prejavov ostatných politicky činných ľudí. Možno sa potom čudovať dezorientácii bežného občana?
Rakúsky mysliteľ Friedrich Romig zdôrazňuje (v knihe Práva národa) vzájomnú previazanosť kresťanského pohľadu na svet a politického konzervativizmu. Ako píše, konzervativizmus v pravom zmysle slova znamená ochraňovanie večného v premenách času a zameranie sa na trváce hodnoty: „Konzervatívec je preto vždy homo religiosus.“ Z toho vyplýva, že kresťanský politik by mal v prvom rade dôsledne obhajovať Boží zákon: „Sociálna láska, spravodlivosť, právo a poriadok sú bohatstvom všeobecného blaha, pre ktoré existuje štát.“ Politika by mala byť službou v prospech spoločenstva, v prospech celku.
Romig taktiež pripomína, že z kresťanského hľadiska treba odmietnuť liberálny kapitalizmus, ktorý sa spolieha na voľné pôsobenie trhových síl. Kresťanská politika sa nesmie vzdať toho podstatného: „V súčasnosti nie je nič dôležitejšie ako to, aby sa Kristovi bojovníci chopili zbraní ducha na nekompromisný boj proti klamstvu, ľahostajnosti a chaosu nielen vo veciach viery a morálky, ale aj v názoroch na spoločnosť a štát.“ V základných svetonázorových otázkach sa nesmú robiť kompromisy!
Keď si dané požiadavky skonfrontujeme s tým, čo prezentujú slovenskí kresťanskí politici, nemôžeme vyjadriť spokojnosť (česť výnimkám), ba môžeme povedať, že skutočnej kresťanskej politiky u nás vlastne niet.
Pravda, hovoriac o hľadaní kresťanských politikov, treba si zároveň položiť otázku, či vôbec máme voličov ochotných podporiť taký program. Isto nejakí sú – netvoria väčšinu, ale predstavujú (ešte stále) reálnu silu. Dá sa predpokladať, že poctivú, zásadovú, razantnú kresťanskú stranu by podporilo 8–10 percent voličov. Asi by teda nebola rozhodujúcou politickou silu, niektorí by ju odmietali ako extrémistickú, ale jej vplyv na chod štátu by napriek tomu nemusel byť zanedbateľný (niečo také poznáme z Izraela, kde sú malé náboženské zoskupenia jazýčkom na váhach). Prinajmenšom by takáto strana vniesla do politiky témy doteraz obchádzané alebo zneužívané, nastavila by pravdivé zrkadlo dnešnej spoločnosti...
Je teda namieste otázka: Nájdu sa noví kresťanskí politici? Bude mať slovenský kresťan, konzervatívec a vlastenec, koho voliť? Alebo bude musieť zas a zas hľadať akési menšie zlo?

Ján Maršálek
::
Odporúčané.
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

5 komentárov:

  1. Netvrdím, že americký prezident Donald Trump je kresťanským politikom, ale na porovnanie, aby sme vedeli lepšie posúdiť stav našej akože kresťanskej politiky, vyberám zopár myšlienok z jeho príhovoru k účastníkom Pochodu za život vo Washingtone, ktorý zaznel 26. 1. 2018:

    „Pochod za život je hnutie zrodené z lásky: milujete svoje rodiny, milujete svojich blížnych, milujete náš národ a milujete každé dieťa, narodené alebo nenarodené, pretože veríte, že každý život je posvätný a každé dieťa je vzácnym Božím darom. (...)
    Počas Národného dňa modlitieb som podpísal dekrét na ochranu náboženskej slobody. Som na to veľmi hrdý. Dnes oznamujem, že sme práve predložili nový návrh týkajúci sa ochrany slobody svedomia a náboženských slobôd lekárov, zdravotných sestier a iných zdravotníckych profesií. (...)
    Chránime posvätný charakter života a rodinu ako základ našej spoločnosti. Ale toto hnutie môže uspieť len so srdcom a dušou a modlitbou ľudu. (...)
    Preto kráčame, preto sa modlíme a preto vyhlasujeme, že budúcnosť Ameriky bude naplnená dobrotou, pokojom, radosťou, dôstojnosťou a životom pre každé Božie dieťa. Ďakujem Pochodu za život, skutočne skvelým ľuďom. Sme úplne s vami. Nech vás Boh žehná a nech Boh žehná Ameriku!“

    (IN: Kultúra č. 3/2018)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný14.2.18

    Po prečítaní článku som zajasal nádejou, že kresťanskí politici, (okolo 80%) ak by si osvojili Romigovo posolstvo - „Sociálna láska, spravodlivosť, právo a poriadok sú bohatstvom všeobecného blaha, pre ktoré existuje štát.“ Politika by mala byť službou v prospech spoločenstva, v prospech celku.", sa vrátia k budovaniu kresťanského socializmu, socializmu bez komunistov.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný15.2.18

      To sa nestane. Kresťanom vyhovuje a dobre slúži kapitalizmus.

      Odstrániť
  3. Komentare na TVG k Vasmu clanku: https://gloria.tv/photo/Aqg2crpUP1AZ21LPqyUfUdqLT/postings


    Anton Čulen pred 2 minútami
    Ake bezcharakterné, podlé, nekresťanské, diabolské a na úrovni agenta Štb je zbabelo sa schovávať za anonymitu nicku na webe a útočiť na ľudí čo sú pre lásku k Bohu a k blížnemu ochotný vydávať svedectvo o Bohu a pravde evanjelia nášho Pána Ježiša Krista.
    Páči sa mi to  Viac

    Coburg pred 1 hodinou
    +Joseph+ tebe sa niečo stále sníva. Čulen nie je politik, ani ja, to za prvé. A keď tak už vidíš do hlavy Maršálka, radšej sa s ním spoj, nech nás tam dopíše, aby tvoja informácia bola relevantná.
    Páči sa mi to  Viac

    +Joseph+ pred 3 hodinami
    tak dobře, já ti pomůžu, kdyby pan Maršálek o nějakém křestanském politiku věděl, určitě by ho jmenoval, ani jeden z vás tam nebyl
    Páči sa mi to  Viac

    +Joseph+ pred 3 hodinami
    tebe neučili číst?
    Páči sa mi to  Viac

    Coburg pred 3 hodinami
    +Joseph+ Kde to píše? To len tvoj výplod, človeče.
    Páči sa mi to  Viac
    henta sa to páči.   pred 3 minútami

    +Joseph+ pred 3 hodinami
    dobře to pan Maršálek napsal, ani Kotleba, ani Čulen, ani Selecký nejsou křestané podle činů
    Páči sa mi to  Viac

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Až na základe tohto upozornenia som sa dostal k diskusii, ktorá sa rozvinula pod mojím článkom, prevzatým a uverejneným inde
      (https://gloria.tv/photo/Aqg2crpUP1AZ21LPqyUfUdqLT/postings).

      Nebudem sa vyjadrovať ku konkrétnostiam, len poviem, že sa znova potvrdzuje bieda väčšiny internetových diskusií – pod rúškom anonymity sa niektorí ľudia dopúšťajú nepekných faulov, povedané športovou terminológiou, namiesto vecnosti a slušnosti ponúkajú výmysly a nadávky.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.