23. februára 2018

Jozef Šátek – kňazská osobnosť

Ľudovít Košík
Dňa 25. februára 2018 si pripomenieme 40. výročie odchodu do večnosti významnej kňazskej osobnosti dvadsiateho storočia na Slovensku prof. ThDr. Jozefa Šátka.
Jozef Šátek bol predovšetkým zodpovedným kňazom,výborným a obľúbeným pedagógom, slovenským i regionálnym historikom, muzikantom a spevákom. Vo všetkých týchto oblastiach, napriek tomu, že vtedajšia doba nebola slobodnému pôsobeniu kňazov naklonená, dokázal i bez kompromisov vytvoriť významné dielo širokého rozsahu, aktuálne i v súčasnosti. Pozoruhodných 84 kartónov jeho písomnej pozostalosti, uložených len v skalickom archíve, svedčí o jeho veľkej pracovitosti a vzdelanosti, ale i láske k rodnému mestu a k ľuďom.

Narodil sa 10. februára 1910 v Skalici, syn Jána a Terézie, rodenej Zelenkovej. Otec bol roľníkom, bol obeťou prvej svetovej vojny. Jozef mal ešte dvoch mladších súrodencov: Jána a Máriu. Detstvo prežil v ťažkých sociálnych podmienkach, keďže nemal otca, musel veľa pracovať. V rokoch 1916–20 navštevoval ľudovú školu. Na skalickom reálnom gymnáziu absolvoval stredoškolské štúdiá  a v roku 1928 zmaturoval. Tu sa učil latinský, francúzsky a nemecký jazyk.
V rodisku začal navštevovať aj  hudobnú  školu v rokoch 1922–27, naučil sa hrať na husle, violu, violončelo a klavír, navštevoval aj hodiny spevu.  Hrával i divadlá a vystupoval ako hudobník v orchestri. Miništroval v kostole Milosrdných a vo farskom kostole. Biskupom Pavlom Jantauschom bol pre svoje nadanie poslaný na  štúdium na Teologickú fakultu univerzity vo francúzskom Štrasburgu, kde pokračoval aj v štúdiu hudby a spevu u Františka Xavera Mathiasa. V Štrasburgu ho biskup Carolus Eugénius Ruch 16.  júla 1933  vysvätil  za  kňaza a o týždeň mal v Skalici primície.
Ako kaplán pôsobil po vysviacke v Topoľčanoch, odkiaľ na návrh biskupa Bubniča odišiel v novembri 1934 do rožňavskej diecézy a pôsobil ako kaplán v Rapovciach pri Lučenci a  v Mníšku nad Hnilcom. Od septembra 1936 pôsobil ako kaplán v Bratislave Novom Meste (Blumentáli) a od r. 1939 bol kaplánom v Bratislave u Najsvätejšej Trojice. Od roku 1942 pôsobil v Dóme sv. Martina.
V roku 1938 získal doktorát na Karlovej univerzite v Prahe. Roku 1940 ho povolali na bohosloveckú fakultu v Bratislave, kde vyučoval  cirkevnú hudbu a cirkevný  spev. Počas pôsobenia v Bratislave vyučoval tiež na štátnom konzervatóriu chorálny spev a na stredných školách ako katechéta náboženstvo a spev. Roku 1946 bol menovaný za docenta cirkevných dejín.
V roku 1950 musel opustiť bohosloveckú fakultu. Nejaký čas žil v Skalici v rodičovskom dome, vypomáhal tam v pastorácii, bol duchovným v kostole Milosrdných.Bádal a spracúval  mestské archívne dokumenty, kým mu nezakázali vstup do archívu.
Keď mu cirkevný tajomník odňal tzv. štátny súhlas na duchovnú činnosť, robil organistu u Milosrdných, ale keď sa v lete 1952 zúčastnil dobrovoľne brigády na jednotnom roľníckom družstve, okresný národný výbor bol ochotný súhlasiť, aby mal štátny súhlas – biskup apoštolský administrátor ho plánoval poslať do Bratislavy ako správcu kostola sv. Ladislava, ale napokon ho poslal za kaplána do Šúroviec.
Počas pobytu v Skalici Jozef Šátek organizoval pre veriacich rozličné podujatia, napr. besedy, prednášky, koncerty, adorácie, zorganizoval púť na Sv. Hostýn. Od roku 1952 pôsobil v pastorácii v Šúrovciach, najprv ako kaplán, potom ako správca farnosti, ďalej v Brestovanoch (1954–1956), v Borskom Mikuláši (1956–1960) a od roku 1960 do roku 1970  bol správcom farnosti v Jedľových Kostoľanoch.
Pre svoju priateľskú povahu, lásku k hudbe, bol u svojich farníkov obľúbený, mnohým v zložitých spoločenských podmienkach pomohol k správnej životnej orientácii. Koncom šesťdesiatych rokov sa vrátil na  bohosloveckú fakultu.  R. 1970  bol menovaný  za profesora všeobecných cirkevných dejín a československých cirkevných dejín  na  CMBF  v Bratislave.  Pre  svoju  odbornosť i svoje charakterové  vlastnosti  bol  veľmi  obľúbený  aj u študentov a mnohí mu prejavujú vďačnosť a aj po rokoch spomínajú  na neho s veľkou  úctou. V roku 1973 bol menovaný za kanonika Družnej kapituly sv. Martina v Bratislave. Je  autorom vysokoškolskej učebnice: Prehľad všeobecných cirkevných dejín – Stredovek (vyšlo v r. 1977), časť Novovek zostala v rukopise.
Zomrel náhle pri večernej modlitbe v kostole sestier Notre Dame 25. februára 1978 v Bratislave. Pochovaný bol 2. marca za veľkej účasti kňazov, bohoslovcov pedagógov a hlavne domácich veriacich  na cintoríne v Skalici.
Jozef Šátek sa zaoberal dejinami svetovými,československými i regionálnymi.  Ako historik je známy predovšetkým v rodnej Skalici, spracoval históriu mesta od najstarších čias až po  súčasnosť. Roku 1946 mu v Spolku svätého Vojtecha vyšla kniha Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu, ktorá detailne spracováva náboženský život v meste v tomto období. Je to jeho habilitačná práca. Bol spoluautorom  publikácií: Tristo rokov skalického gymnázia, 1965; Skalica v minulosti a dnes, 1968; Mokrý Háj, 1969. Dielo Holíčsko-Šaštínske panstvo zostalo  v rukopise i keď jeho knižné vydanie by významnou mierou prispelo k znalosti histórie regiónu.
So svojím rodiskom udržiaval intenzívny kontakt  zapájaním sa do slúženia bohoslužieb, aj keď pôsobil ako profesor na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, cez písomný kontakt s rodinou a priateľmi... Takto som ho mal možnosť poznať ako miništrant v rokoch, keď bola zavádzaná obnovená liturgia. Publikoval práce,  ktorých častým námetom bolo jeho rodné mesto. Rád spomínal aj v článkoch na to, čo tu v detstve a v mladosti prežil, a pozitívne to hodnotil.
Od r. 1963 bol členom Historickej spoločnosti pri SAV, hoci spolupracovať s ňou začal oveľa skôr. Okrem histórie, kde  odhalil  viaceré zaujímavé fakty i z bratislavských dejín,  publikoval aj v oblasti teológie i hudby. Z francúzštiny preložil román Réné Bazina Magnificat, ktorý vyšiel v r. 1947 v Spolku sv. Vojtecha. Spolupracoval  s redakciami  Katolíckych  novín,Duchovného pastiera, Kultúry, Pútnika svätovojtešského, Historického zborníka, Novej práce, Slováka  a ďalších  teologických, hudobných a historických časopisov. Mnohé jeho práce a štúdie, žiaľ, neboli publikované a pre nepriazeň doby zostali v rukopise. V rukopise zostala aj jeho obsiahla dvojdielna práca Musica sacra (Posvätná  hudba).
Časť z jeho pozostalosti, ktorá sa  viaže k dejinám  Skalice a okolia, je uložená v skalickom  archíve. Časť  s dejinami  bratislavskej kapituly opatruje Národný archív v Bratislave. Čo vytvoril ako pedagóg CMBF je v archíve Katedry cirkevných dejín pri CMBF UK v Bratislave. V  jeho pozostalosti sa nachádzajú tiež stovky kázní, ktoré sú napísané na stroji alebo ručne. Tiež kázne v nemčine a maďarčine, ktoré predniesol pri bohoslužbách v týchto jazykoch v Bratislave.
V roku 1968 bolo Jozefovi Šátkovi udelené čestné občianstvo Skalice. Z jeho celoživotnej práce, ktorá  čaká  na ocenenie a na priblíženie verejnosti tlačou, čerpajú všetci tí, ktorí sa zaujímajú o históriu Skalice. Poslúžila aj pri tvorbe monografie Skalice vydanej v r. 2014. Jeho meno je zapísané aj na pamätnej tabuli na budove katolíckej fary v Skalici a tiež je po ňom pomenovaná jedna z nových ulíc mesta.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:
Pozostalosť Dr. Šátka; Štátny archív Trnava, pobočka Skalica
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska; Lúč, Bratislava, 2000
Romana Petrovičová: Život a dielo Jozefa Šátka; Zborník ZM 7, Skalica, 2014
Slavomír Komenda: Pastoračné poslanie kňaza Jozefa Šátka; Zborník ZM 7, Skalica, 2014
Antonín Konečný: Pozostalosť Prof. ThDr. Jozefa Šátka v skalickom archíve; Zborník ZM 7, Skalica, 2014
Martin Hoferka: Náboženské pomery v Skalici od reformácie do jozefinizmu; Zborník ZM 7, Skalica, 2014
Richard Drška: Holíčsko-Šaštínske panstvo; Zborník ZM 7, Skalica, 2014
Peter Michalovič: Jozef Šátek – muzikológ a hudobník; Zborník ZM 7, Skalica, 2014

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.