Obnova viery

Vlado Gregor

Zamýšľam sa čoraz častejšie nad tým, čo znamenajú Kristove obavy, či ešte nájde vieru na zemi pri svojom druhom príchode (Lukáš 18, 8). Napriek všetkým smutným a tragickým poučeniam totiž ľudstvo neprestáva vkladať nádej do iných ľudí a nimi vytvorených systémov. To, že náš zakladateľ Ježiš Kristus žiada od svojich nasledovníkov pevnú a jednoznačnú vieru, nie je žiadna márnomyseľnosť. Ak totiž začneme tvrdiť, že je v podstate jedno, čomu veríme, veľmi jednoduchou logikou časom prídeme k tomu, že netreba veriť vôbec ničomu...

Zásadný problém a definitívna pravda je v pochopení a či nepochopení toho, že Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta. Snahy, akokoľvek poctivé a úprimné, o lepšiu ekonomiku a politiku teda jeho príchod veľmi neurýchlia. Ježiš nám s pevnou istotou hovorí, že celý svet je v moci Zlého. Znamená to, že všetka politika a ekonomika je presadzovanie samých seba a svojich záujmov. Dokonca aj vojny sú pokračovaním politiky inými prostriedkami, ako to z vlastnej skúsenosti tvrdí vojenský praktik von Clausewitz.

Jediná cesta k Božiemu kráľovstvu je snaha o svätý život, o bezpodmienečnú obhajobu pravdy bez akýchkoľvek zištných záujmov a hlavne trpezlivé znášanie nezaslúženého utrpenia. A samozrejme aj modlitba a pevná dôvera v Božie riadenie celého sveta a aj nás samotných.

Zaujímajte sa o praktické veci, hľadajte možnosti ich zlepšenia a nachádzajte nádejné perspektívy, ale svoju dôveru nevkladajte do ľudí, ale jedine do Božej vôle a skúmajte jeho cesty, ktoré nie sú našimi cestami.

Ak sa má obnoviť správna viera v Boha, ktorú nám zjavil Ježiš Kristus, a ak má v Cirkvi zasa účinkovať Duch Svätý, mali by to kresťania znovu pochopiť a realizovať, od tých posledných a najmenších až po tých prvých a najväčších.

Je treba bojovať, snažiť sa a byť reálni a praktickí, ale ak nevložíme svoje úsilie do Božích rúk, tak z tých našich nám všetko vypadne, poškodí sa a rozbije.

(Na okraj: práve píšem meditáciu s poradovým číslom 88, tak by som mal urýchlene nejakú pridať...)

Nedúfajme, moji milí, v žiadne symboly, pevne verme len a len Božej vôli. A neprestávajme sa modliť, nielen za seba, nielen za našich rozličných predstaviteľov, usporiadateľov a organizátorov, ale aj za všetkých možných zmätkárov a babrákov. Napínajme všetky sily, aby sme vedeli byť k sebe dobrí a milí...

Trpezlivá a neprestajná modlitba je jediným prostriedkom na porážku negatívnych vlastností a škodlivých tendencií, ktoré sú v nás dedične zakódované. Máme však slobodnú vôľu a aj dostatok informácií, ako našim determináciám nepodľahnúť. Mimochodom, podobenstvo o dôležitosti pevnej nádeje a vytrvalej modlitby sa nachádza tesne predtým, ako je prejavená pochybnosť o pretrvaní viery (Lukáš 18).

DUM SPIRO SPERO. KÝM DÝCHAM, DÚFAM.

Vlado Gregor

::

Rozhovor s autorom:

Ježišov odkaz pretrvá

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.