22. februára 2018

Obnova viery

Vlado Gregor
Zamýšľam sa čoraz častejšie nad tým, čo znamenajú Kristove obavy, či ešte nájde vieru na zemi pri svojom druhom príchode (Lukáš 18, 8). Napriek všetkým smutným a tragickým poučeniam totiž ľudstvo neprestáva vkladať nádej do iných ľudí a nimi vytvorených systémov. To, že náš zakladateľ Ježiš Kristus žiada od svojich nasledovníkov pevnú a jednoznačnú vieru, nie je žiadna márnomyseľnosť. Ak totiž začneme tvrdiť, že je v podstate jedno, čomu veríme, veľmi jednoduchou logikou časom prídeme k tomu, že netreba veriť vôbec ničomu...
Zásadný problém a definitívna pravda je v pochopení a či nepochopení toho, že Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta. Snahy, akokoľvek poctivé a úprimné, o lepšiu ekonomiku a politiku teda jeho príchod veľmi neurýchlia. Ježiš nám s pevnou istotou hovorí, že celý svet je v moci Zlého. Znamená to, že všetka politika a ekonomika je presadzovanie samých seba a svojich záujmov. Dokonca aj vojny sú pokračovaním politiky inými prostriedkami, ako to z vlastnej skúsenosti tvrdí vojenský praktik von Clausewitz.

Jediná cesta k Božiemu kráľovstvu je snaha o svätý život, o bezpodmienečnú obhajobu pravdy bez akýchkoľvek zištných záujmov a hlavne trpezlivé znášanie nezaslúženého utrpenia. A samozrejme aj modlitba a pevná dôvera v Božie riadenie celého sveta a aj nás samotných.
Zaujímajte sa o praktické veci, hľadajte možnosti ich zlepšenia a nachádzajte nádejné perspektívy, ale svoju dôveru nevkladajte do ľudí, ale jedine do Božej vôle a skúmajte jeho cesty, ktoré nie sú našimi cestami.
Ak sa má obnoviť správna viera v Boha, ktorú nám zjavil Ježiš Kristus, a ak má v Cirkvi zasa účinkovať Duch Svätý, mali by to kresťania znovu pochopiť a realizovať, od tých posledných a najmenších až po tých prvých a najväčších.
Je treba bojovať, snažiť sa a byť reálni a praktickí, ale ak nevložíme svoje úsilie do Božích rúk, tak z tých našich nám všetko vypadne, poškodí sa a rozbije.
(Na okraj: práve píšem meditáciu s poradovým číslom 88, tak by som mal urýchlene nejakú pridať...)
Nedúfajme, moji milí, v žiadne symboly, pevne verme len a len Božej vôli. A neprestávajme sa modliť, nielen za seba, nielen za našich rozličných predstaviteľov, usporiadateľov a organizátorov, ale aj za všetkých možných zmätkárov a babrákov. Napínajme všetky sily, aby sme vedeli byť k sebe dobrí a milí...
Trpezlivá a neprestajná modlitba je jediným prostriedkom na porážku negatívnych vlastností a škodlivých tendencií, ktoré sú v nás dedične zakódované. Máme však slobodnú vôľu a aj dostatok informácií, ako našim determináciám nepodľahnúť. Mimochodom, podobenstvo o dôležitosti pevnej nádeje a vytrvalej modlitby sa nachádza tesne predtým, ako je prejavená pochybnosť o pretrvaní viery (Lukáš 18).
DUM SPIRO SPERO. KÝM DÝCHAM, DÚFAM.
Vlado Gregor
::
Rozhovor s autorom:
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.