17. februára 2018

Mater (Dolorosa)

Jozef Tomášik

Národnou svätyňou zvony hlaholia,
trávnice do polí slovenskej otčiny.
A starý organ sťa pastierske píšťaly
spieva o materi. Ku hviezdam
veže kostolné čiahajú rukami otcov
prastarých i kolenami prastarých mám.
Tie kríže sosnové pnejú až k nebesiam,
ku Bohu najbližšie končiare končia deň
na zrnkách horcov, bylín a kosodrevia.
Ako na tajomnej hore premenenia,
stojí tu Gerlach, Lomislav a Kriváň
pred svätožiarou zlatej tuniky a ornátu.

Z hlbočín zeme prastarých Slovákov
vystúpil Váh na slovenskú Golgotu,
aby vytryskol na kríži z prebodnutej rany.
Ten národ slovenský, Bohu odovzdaný,
pod krížom praotcov s dvoma ramenami,
v modlitbe zopätých lúk k nebu pripútaných,
vo kvetoch kraj rolí kroj matkou vyšívaný,
o mäkkých jeroch tráv a machom na perách,
perajmi dúšok na materiných, na prsiach,
bystrine o horskej, o panne, ó, Pane,
nech sa mi dľa Tvojej, dľa vôle stane.
Do vône kadidiel židovských synagóg
Jad blúdi po slovách proroka Simeona,
o meči, čo materi dušu  prenikne,
o úteku, o prázdne trojdnia strateného Syna,
o zradnom bozku za tridsať strieborných,
o Božej muke z nekvaseného chleba.
V závoji plátna vtesaného do kameňa,
tá pieta šaštínska – národom ovenčená,
pod ružencom zo sĺz rannej (dolo)rosy,
za národ slovenský matka Syna prosí.
V púpätách zbožného poľného súkvetu
roztvára náruč jak tabule Desatora.
Znie pieseň ranných chvál bolestnej materi:
„Nech sa mi stane podľa Tvojho slova.“
Hoj, národ slovenský, hľa, tvoja matka!
Kráľovskou korunou
tatranských štítov ovenčená,
bolestiplná a plná milostí,
stojíš pod dvojkrížom
a Váh zvesili do tvojho lona.
Ikona siedmich bolestí
uprostred hlaholských písmen
svätého Michala a Konštantína.
Na plášti tvojom sa poniklec belasí,
bystriny nôtia na fujare proglasy:
Oroduj za nás u svojho Syna!
::
Jozef Tomášik (ročník 1981) debutoval básnickou zbierkou Anjel v cele. Predstavil sa v nej ako lyrik, ktorý si váži slovo a trváce duchovné hodnoty.
::
Z tvorby autora:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.