V náručí neba

(Básne o blahoslavenej sestre Zdenke)

Jozef Tomášik

Blahoslavená sestra Zdenka

RANNÉ CHVÁLY

„Ježišu, poď so mnou.
Spolu tohto človeka požehnáme.“

Kristus z hlaholských písmen
sa obrazí
v každej svätej rane.
Na telo panny
napísané
krvavé proglasy
dušami bez písmen.
Na skobu zavesená
vesna do nebies
ako pergamen,
vo zviazaných rukách
na prstoch odrieka
ružence ranné:
„Ježišu, poď so mnou.
Spolu tohto človeka požehnáme.“ 

TATRANSKÝ ŽALM

Slnko si kľaklo do kosodrevín.
A štíty zo hmiel povstali na Verím
k ranným bohoslužbám.

Za hlaholu píšťal prastarých otcov
a vône trávnic prastarých mám
sa žulové chrámy desatoria.

Na oltárnych plachtách z harmančekov,
vyliatych z kalichov do údolia,
sa končiare modlia Zdravasy.

Zo svätýň skál
a dómov smrekov
sa ruženec z horcov belasí.

Pod zlatou kipou
brdo s lúkou
zo zeme šepkajú kantilény.

Spod kolien machov,
z hlaholských znakov,
ornátmi bylín venčia chrámy.

A z brehov plesa
sa žalmy vresia,
do nebies zvonia enciány.

Za Zdenku svätú,
národu i svetu,
Ťa prosí človek pod Tatrami.

DEVIATE ZASTAVENIE

Tretí raz padla
pod krížom.
Za národ nesie
na Sion dary.
Za Boží úsmev
štyroch kníh
a desať viet
v kamennom
šlabikári,
zbavenú
rehoľného habitu,
k nohám Krista
pribitú,
nesú nad oblaky
sväté slová:
„Za mrakmi je
moje milované slnko...“
Za národ slovenský
u Boha prosí
blahoslavená sestra
Zdenka Schelingová.

BIELA NOC

Na tvrdé jery
oravskej zeme
padajú z neba
biele škapuliare.
Na vitráž píše
zima ikony.
Za humnom sa
lúky v halenách
belia
a víchor budí
snehy na drumbli.
A stromy vo hmlách
ako Božie chrámy
čakajú na príchod
Krista do jaslí.
Keď zaplače dieťa
v kolíske zo šúpolia,
zazvonia z nebies
spieže do básní.
Na vélum chrámu
padajú pierka
anjelom ako
svätá manna,
akou smrťou
oslávi panna
z Krivej
svojho Pána?

 

Ilustračná snímka: PriestorNet

TRNAVSKÁ PIETA

V meste pod Madonou
sa vežia kostoly
a v mikve omší
sa kúpu chrámy.
Na vežiach kríže
píšu na oblaky
ikony hlaholskými
znakmi.
Golgotské kaplnky
sa vo veršoch rýmujú
pred hradbami
slovenského Ríma,
v štrnástich strofách
si ako minuskuly
pokľakli k modlitbe
na kolená.
Na strechy duší
padá dážď,
dážď Božích písmen
trnavskej Matky
a slzu na plátno
tajne vyroní,
keď umučia
nevinných svätých.
V náruči zeme
pri trnavskom Tibere
skončila Zdenkina
via dolorosa.
V sedembolestnom
trinástom zastavení
ju slzy Márie
yzopom rosia.

 

Ilustračná snímka: PriestorNet

LITURGIE

Slnko sa ako
paškál zorí
a na prsiach
oravských holí
voňajú kostoly
bez klincov.
Pod ružencami
z jarabín
a litániami liesok
sa do zeme modlia
ikony svätcov.
A horská rieka
v epitetách
dolinou krstí
trávy a podbele.
Vysoké grúne
sa ako žalm
abecedia
v zelených ornátoch
Kristovej nádeje.
V zopätých brehoch
horská rieka
dolinou odrieka
Otčenáše
a piesne nové
cyriliká
oravský Jordán
o Zdenke našej.

PORCIUNKULY

Slnko zapadlo
do kostolnej lavice.
A staré vŕby
ako kazateľnice
visia v habitoch
nad kalichom rieky.
Na pierkach anjelov
ako jer mäkký
letia litánie
k súhvezdiam synagóg.
O panne rozumnej,
s olejom do nádob.
Orava si
prepásala štólu
a spovedá rády vŕb
vo večeradle noci.
Na kríži nesie tóru
a pod čepcami
agátových cerkví
rozdáva z koryta
ako akolyta
porciunkuly.
V drevených veršoch
sa rehoľa nad riekou
so žalmom na perách
majuskulí.

Jozef Tomášik (nar. 1981 v Rožňave) debutoval básnickou zbierkou Anjel v cele. Jeho tvorba nadväzuje na silný duchovný prúd našej poézie.

::

Súvisiaci príspevok:

Anjel v cele

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.