Slovo na nedeľu (104)

Pane, ty mi chceš umývať nohy?

(Jn 13, 6)

Niektoré činy ľudí zdajú sa nám nepochopiteľné. Nevieme, prečo dotyčný spraví takú vec, ktorá sa vymyká nášmu zmýšľaniu. Máme problém pochopiť jej význam. Nevieme, čo tým dotyčný myslel, prečo práve urobil to, čo nás udivuje a prekvapuje.

Jedným z takýchto prekvapujúcich činov bolo to, keď Pán Ježiš umyl nohy svojim učeníkom. Preto sa nedivme Šimonovi Petrovi, ktorý prekvapený sa pýta: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Nedivme sa Petrovi, že zostal ohúrený nad Pánovým činom a nemohol rozlúštiť význam tejto udalosti.

My vieme, že „umývanie nôh“ sa udialo na Zelený štvrtok, pri poslednej večeri. V ten deň, keď v podstate vznikla svätá omša. Tá, ktorú odvtedy slávime – už vyše dve tisícročia. Ježiš na Petrovu otázku zhovievavo odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš“ (Jn 13, 7).

Ježišova pokora dosahuje v tomto bode absolútny vrchol! Boží Syn, ktorý si opáše zásteru a skloní sa pred každým až k nohám... Pokľakne, pokloní sa. Nevyvyšuje sa, ale prijíma svoj ortieľ, o ktorom vie, že ho neminie. Sme schopní aj my takejto pokory? Sme schopní pokľaknúť pred svojím priateľom a urobiť mu takúto službu? Preukázať mu, že si ho vážime? Že je rovnocenný s nami?

Aj v tomto je nám náš Pán Ježiš príkladom. Musíme sa od Neho učiť pokore a poslušnosti. Byť vždy každému nápomocný. A urobiť aj to, čo sa na prvý pohľad vymyká nášmu obmedzenému ľudskému rozumu!

Robert Hakala

::

Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (103)

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.