24. apríla 2018

Švajčiarske družstevníctvo – svetlý vzor do budúcnosti

Karol Dučák

Po novembri 1989 sa Slovensko, vtedy ešte v rámci spoločného štátu Čechov a Slovákov, vydalo na novú cestu. Skôr by som však povedal, že sa vydalo na scestie vajatania a blúdenia. Popri nesporných pozitívach ponovembrového vývoja spoločnosti dochádzalo k závažným pochybeniam a tragickým zlyhaniam, ktoré spôsobili obyvateľom Slovenska mnoho trpkých a bolestivých chvíľ. S odstupom času sa natíska neodbytná otázka: V čom tkvie základná príčina toho, že sa Slovensko vydalo na cestu do budúcnosti smerom plným tápania a nezdravých experimentov?
Jednoznačne v tom, že sa neprehodnotila objektívne a bez nežiaducich emócií história Slovenska od roku 1948 až po november 1989. Nenašiel sa dostatok odvážlivcov, ktorí by dokázali oddeliť zrno od pliev, respektíve definovať nielen negatíva, ale aj nespochybniteľné pozitíva vývoja Slovenska v tomto období. Po novembri 1989 sa preto začali odstraňovať nielen nedostatky a deformácie predchádzajúceho totalitného zriadenia, ale, žiaľ, úplne zbytočne a nezmyselne aj nesporné výdobytky povojnového budovania priemyselno-poľnohospodárskej krajiny.

Veľký nemecký spisovateľ Thomas Mann je autorom výroku: „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť.“ Ja by som jeho výrok parafrázoval do tejto podoby: „Kto zámerne deformuje hodnotenie vlastnej minulosti, vedome si deformuje vlastnú budúcnosť.“
Mnohí sfanatizovaní pseudohistorici po roku 1989 zámerne deformovali výklad slovenských dejín v rokoch 1948–1989, ba už aj skorších období dejín našej krajiny, a tak sa stalo, že zdeformovali aj budúci vývoj Slovenska po roku 1989. Pravda je totiž taká, že na Slovensku pred rokom 1989 boli síce závažné problémy a nedostatky totalitného zriadenia, ale zároveň tu boli aj nesporné pozitíva povojnového budovania. Jedným z nich bola družstevná veľkovýroba a družstevníctvo vôbec.
Je síce pravda, že násilná kolektivizácia a vynútený vznik poľnohospodárskych družstiev v období po nastolení totalitného režimu v roku 1948 dehonestovala pôvodne ušľachtilé ideály družstevníctva, lenže málo sa hovorí o tom, že družstvá boli na Slovensku už pred rokom 1948. Napríklad v rokoch 1945–1948 bolo na Slovensku asi 3 000 družstiev s približne 800 000 členmi. Pravdou je aj to, že družstevníctvo svojimi hospodárskymi výsledkami v období rokov 1948–1989 dokázalo opodstatnenosť svojej existencie a výraznou formou prispelo k premene Slovenska zo zaostávajúcej na relatívne vyspelú krajinu v celosvetovom meradle.
Po roku 1989 bolo žiadúce zachovať to dobré, čo sa tu pred rokom 1989 vybudovalo, očistiť to a ďalej to rozvíjať na prospech celej spoločnosti. Týkalo sa to aj družstevníctva, ktoré bolo v pomerne dobrej kondícii. Zvíťazili však nezdravé názory nekvalifikovaných politikov a zákonodarcov, ktoré spôsobili družstevníctvu na Slovensku po roku 1989 nenapraviteľné škody. Objavili sa dokonca názory diletantov, že družstevníctvo nemá v trhovej ekonomike svoje opodstatnenie a patrí do minulosti. Následne sa začala transformácia družstiev na akciové spoločnosti, ktorá bola začiatkom skazy družstevníctva, našťastie nedokonanej.
Napokon sa síce, aj s medzinárodnou pomocou, podarilo slovenské družstevníctvo zachrániť, ale mnohé družstvá neprežili transformačné experimenty a zanikli. Napáchané škody sa dajú len veľmi ťažko napraviť, ale všetko nie je stratené. Je len potrebné dať sa inšpirovať príkladmi zo zahraničia, kde zažíva družstevníctvo nebývalý rozkvet, ale aj vlastnou históriou. Veď na Slovensku vzniklo v poradí druhé moderné družstvo v celosvetovom meradle. Ja sám som bol napríklad oslovený príkladom švajčiarskeho družstevníctva, ktoré som mal možnosť poznať na vlastné oči a o tom budú nasledujúce riadky.
Priznám sa bez mučenia, že v roku 1989 som ja sám mal skreslené predstavy o družstevníctve. Myslel som si, že družstvá sú viac-menej záležitosťou krajín Východného bloku s takzvaným reálnym socializmom a na Západe o nich nechyrovať. Ba veril som tomu ešte aj istú dobu potom. Keď som však prišiel v roku 2000 po prvý raz do Švajčiarska, zažil som skutočný šok. A môžem povedať, že veľmi príjemný šok. V tejto alpskej krajine prosperujú tisícky poľnohospodárskych, výrobných, obchodných, bytových, ale aj iných družstiev.
Počas celého svojho pracovného pobytu v rokoch 2000–2001 vo Švajčiarsku som sa zaujímal o švajčiarske družstevníctvo a bol som ohromený jeho vysokou úrovňou. Podobne ako zrejme každý cudzinec vo Švajčiarsku som bol spočiatku konfrontovaný so spotrebnými družstvami Coop a Migros, ktoré majú v tejto krajine množstvo supermarketov. Až neskôr som sa zoznámil aj s inými formami družstevnej činnosti vo Švajčiarsku. Napríklad s družstvom Migrol, ktoré vzniklo v roku 1954 ako odnož spotrebného kolosu Migros. Ako už jeho názov napovedá, Migrol sa zaoberá distribúciou pohonných hmôt, olejov a rozsiahlym servisom pre motoristov vo Švajčiarsku. Migrol má po Švajčiarsku sieť vyše 300 čerpacích staníc, viac ako 60 autoumyvární, vlastní cisternové vozidlá, autoservisy, predajne a iný majetok.
Rôznorodosť foriem švajčiarskeho družstevníctva je neuveriteľná. Vo Švajčiarsku existujú aj také druhy družstiev, s akými som sa v iných krajinách vôbec nestretol. Ide napríklad o lekárnické, vodárenské, mliekárenské družstvá, atď. Osobne som navštívil prevádzky niektorých z nich. Išlo napríklad o Wasserversorgungsgenossenschaft Wald, čo v doslovnom preklade znamená „Vodou zásobujúce družstvo Wald“. Nedalo mi to a navštívil som dozorňu tohto družstva vo Walde. Predstavil som sa pracovníkovi družstva, ktorý mal práve službu, a opýtal som sa ho, prečo vytvorili toto družstvo. On mi odvetil, že štát nemal záujem riešiť zásobovanie vodou do ich domovov, preto ľudia spojili svoje sily a vyriešili si zásobovanie vodou vytvorením vodárenského družstva.
Ilustračná snímka: PriestorNet
Tieto nové poznatky o švajčiarskom družstevníctve som si nenechával len pre seba, ale oboznamoval som s nimi slovenských družstevníkov vo svojich článkoch, ktoré uverejňovali vtedajšie Družstevné noviny, najstaršie nepretržite vychádzajúce periodikum na Slovensku.
Podľa najnovších údajov (13. 11. 2017) Global Wealth Report, ktorý publikuje švajčiarska banka Credit Suisse, sú Švajčiari najbohatší ľudia na svete s majetkom v hodnote 537 600 dolárov (458 331 eur) na osobu. A práve Švajčiarsko je najlepším dôkazom skutočnosti, že myšlienka ľudskej solidarity a spolupatričnosti je silnejšia ako predstava egoistického materiálneho zisku na úkor iných. V súčasnej dobe je vo Švajčiarsku 8 855 družstiev (údaj k 1. 1. 2017).
Družstevníctvo má vo Švajčiarsku dlhú a bohatú tradíciu. Aj keď o archaických formách družstevníctva v tejto alpskej krajine nachádzame zmienky už v stredovekých prameňoch, moderné družstevníctvo v jeho súčasnej podobe sa vyformovalo v 19. storočí.
Za prvé skutočne moderné v celosvetovom meradle sa považuje Rochdalské družstvo poctivých priekupníkov, založené v roku 1844 vo Veľkej Británii. Družstvo malo fungovať na princípoch svojpomoci a vzájomnej spolupráce. Len o 50 dní neskôr vzniklo druhé moderné družstvo – na území Slovenska. Dňa 9. februára 1845 bol založený Spolok gazdovský v Sobotišti, prvý družstevný úverový ústav.
Aj vo Švajčiarsku vznikali v 19. storočí družstvá jedno za druhým – ako huby po daždi. Už v štyridsiatych rokoch 19. storočia to boli výrobné družstvá predovšetkým vo francúzskom Švajčiarsku. V druhej polovici 19. storočia sa v tejto alpskej krajine začali objavovať aj spotrebné družstvá. Prvé moderné poľnohospodárske družstvo založil Conrad Schenkel v Elsau v roku 1874. K mohutnej vlne vzniku nových, predovšetkým nákupných a odbytových družstiev, došlo počas agrárnej krízy vo Švajčiarsku v 80. rokoch 19. storočia.
Dlhú a úspešnú tradíciu vo švajčiarskom prostredí majú mliekárenské a syrárske družstvá, ktoré sa z horských oblastí krajiny postupne rozširovali aj do nižšie položených kantónov nemeckého a francúzskeho Švajčiarska. Koncom 19. storočia tu bolo už asi okolo 2 000 týchto družstiev.
Začiatkom 20. storočia sa družstvá začali združovať do zväzov. Zväz východných švajčiarskych poľnohospodárskych družstiev (Volg), založený v roku 1886, je považovaný za priekopníka takéhoto družstevného združenia. V 90. rokoch 19. storočia sa družstvá presadili aj v živočíšnej výrobe. Dodnes majú poľnohospodárske družstvá značnú ekonomickú váhu v poľnohospodárskom sektore Švajčiarska.
Veľmi dôležitou formou družstevníctva sa v tomto období stali aj úverové a sporiteľné družstvá, tiež bytové družstvá a iné formy družstevného podnikania, ktoré priniesli švajčiarskemu obyvateľstvu nebývalú úroveň sociálnych istôt. Družstvá boli veľmi dôležité predovšetkým v ťažkých časoch kríz kapitalizmu. Práve zničujúca hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia spôsobila prudký nárast švajčiarskeho družstevníctva, ktorý pokračoval až do roku 1957, keď vo Švajčiarsku existovalo viac ako 12 tisíc družstiev.
V 20. storočí družstevný princíp doslova presiakol do celej švajčiarskej spoločnosti. V politike sa dokonca začal presadzovať koncept družstevníctva ako tretej cesty hospodárskeho vývoja, teda alternatívy ku kapitalizmu aj komunizmu. Tento politický koncept mal zámer transformovať kapitalistickú spoločnosť na verejnú ekonomiku. Robotnícke hnutie vo Švajčiarsku prevzalo takzvaný trojpilierový systém: strana, odbory a družstvá. Odbory podporovali okrem iného vznik výrobných družstiev a Sociálnodemokratická strana prevzala do svojho programu podporu družstevníctva.
Po prvej svetovej vojne prevzali idey družstevníctva aj nábožensko-socialistické kruhy okolo Leonharda Ragaza. Leonhard Ragaz vystupoval proti marxistickým princípom centralizovaného štátu a obhajoval federalistický, družstevnícky a pacifistický socializmus. Družstevnícky socializmus je podľa Ragaza alternatívou nielen k samovláde kapitálu, ale aj k samovláde jednej strany. Z otrokov vykorisťovateľského zriadenia sa majú stať občania transformovaného hospodárskeho systému. Ragazov slogan znel: „Čo najmenej štátu! Vo všetkom čo možno najviac slobodnej samoregulácie života.“ V prípade Ragaza však za tým nebol žiaden neoliberálny blud, ale dopyt po družstevných a kooperujúcich spoločnostiach a podnikoch.
Od roku 1970 dostávalo švajčiarske družstevné hnutie nové impulzy. Rozvíjali sa diskusie o samospráve a alternatívnych ekonomikách. Toto našlo svoj výraz aj v programe Sociálnodemokratickej strany. Uznávané osobnosti ako prof. Arnold Künzli prezentovali juhoslovanský model samosprávy ako základ na prekonanie kapitalizmu a budovanie demokratickej socialistickej spoločnosti na princípe družstevníctva. Neskôr sa však od juhoslovanského modelu upúšťalo a mnoho nových impulzov zmizlo v zásuvkách. Sociálni demokrati začali negovať aj tradičný trojpilierový model a zriekať sa princípu spolupráce, lenže takýmto spôsobom je nemožné realizovať víziu „sociálno-ekologickej ekonomickej demokracie“.
Družstevníctvo je však aj v 21. storočí perspektívnym faktorom švajčiarskej ekonomiky a predpokladá sa jeho ďalší rast. Princíp družstva je považovaný za komplexný a zmysluplný hospodársky model. Zodpovední národohospodári preto nastoľujú požiadavku vyučovania problematiky družstevníctva na univerzitách, ale aj na školách nižších stupňov.
Na programe dňa je široká celospoločenská diskusia o družstevnej problematike. Kto študuje históriu a kultúru Švajčiarska, musí si uvedomiť bohatý fond švajčiarskeho družstevníctva a jeho priamu spätosť s dejinami tejto alpskej krajiny.
V tejto súvislosti je paradoxom, že Švajčiarsko, ktoré nikdy nedeklarovalo budovanie socializmu na princípoch marxizmu, sa dopracovalo k ideálu sociálne spravodlivej spoločnosti omnoho bližšie ako bývalá bašta socializmu Sovietsky zväz, v ktorom socialistický experiment totálne skrachoval. Potvrdzuje sa známa pravda. Ľudstvo vo svojej histórii vždy len doplatilo tak na pravicové, ako aj na ľavicové extrémy. Vykorisťovateľský kapitalizmus aj totalitný model ateistického komunizmu prinášali ľuďom len bolesť a slzy.
Je najvyšší čas konečne realizovať víziu tretej cesty hospodárskeho vývoja, v ktorom má družstevníctvo nezastupiteľné miesto. Družstvo je špecifický model podnikania v trhovom hospodárstve. Jeho primárnym cieľom nie je vytváranie zisku, ale uspokojovanie ekonomických, kultúrnych a sociálnych potrieb svojich vlastných členov. Na rozdiel od iných foriem podnikania má teda aj výrazný sociálny rozmer.
V súčasnosti kvitne družstevníctvo v celosvetovom meradle. Dokonca aj v USA, tradičnej imperialistickej bašte. Na celom svete je dnes zhruba 800 miliónov družstevníkov. Teda viac ako desatina celosvetovej populácie vo viac ako 100 krajinách sveta má členstvo v nejakom družstve.
Slovensko zatiaľ zaostáva za celosvetovým trendom, ale je potrebné veriť tomu, že je to len obdobie prechodnej stagnácie. Popri tradičných formách poľnohospodárskeho, spotrebného, výrobného či bytového družstevníctva sa otvára priestor pre nové formy hospodárenia. Aj to by mohlo pomôcť znížiť nezamestnanosť.
Našťastie, aj u nás sa blýska na lepšie časy. Súčasná vládna garnitúra systematicky rieši problematiku sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikov, ktorá je súčasťou európskej legislatívy a uplatňuje sa v šestnástich členských štátoch EÚ. Pojem sociálna ekonomika zahŕňa organizácie, líšiace sa od súkromných korporácií i štátnych inštitúcií predovšetkým tým, že ich hlavným poslaním nie je generovanie zisku, ale poskytovanie tovaru a služieb buď vlastným členom, alebo širšiemu spoločenstvu. Tieto organizácie si získali v rôznych európskych krajinách uznanie a reguláciu prostredníctvom špecifických právnych foriem. Patria k nim aj družstvá. V záujme podpory sociálnej ekonomiky Národná rada SR prijala 13. marca 2018 zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je reálne predpokladať, že aj tento zákon prispeje k zveľadeniu slovenskej ekonomiky, zníženiu nezamestnanosti a zvýšeniu komfortu obyvateľstva krajiny v širokom spektre jeho potrieb.

Karol Dučák
::
Odporúčané:
::

P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

10 komentárov:

  1. Obdivujem zanietenosť a vytrvalosť, s akou autor vyhľadáva, zbiera a sumarizuje informácie, ku ktorým sa väčšina ľudí nevie alebo nemôže dostať. Je to záslužná robota.
    Vďaka!

    Článok podľa mňa predstavuje jednu z možných ciest (v ekonomike) k náprave toho, čo tu máme.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Priznám sa, že neviem presne aký bol rozdiel medzi niekdajším JRD a družstvami vo Švajčiarsku. Podľa mňa sa socialistickou kolektivizáciou narušil vzťah gazdu k pôde a hospodárskym zvieratám. Ešte pred érou JRD gazdovia u nás neformálne spolupracovali (voľby obecného pastiera, spoločná údržba prístupových ciest na poliach a v lesoch, dohoda o pasení a hnojení v ovčiarstve, tzv. drangy na výstavbu spoločných salašov). Bolo potrebné len tento systém prehlbovať s využitím nových technológií. Vzťahy majetkové a mentálne narušené kolektivizáciou a stratená dôvera sa ťažko obnovia. Som teda skeptický aj keď v dlhodobom horizonte je možný pokrok drobnými krokmi. Napríklad prostredníctvom vzdelávania v gazdovskej škole, ktorej zriaďovateľom by mohlo byť regionálne farmárske združenie spolupracujúce s osvedčeným združením zo Švajčiarska.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák25.4.18

      Najzásadnejší rozdiel bol v tom, že družstvá vo Švajčiarsku vznikali a ešte aj dnes vznikajú zásadne na báze dobrovoľnosti. Nikto nikoho nenútil a nenúti vstupovať do družstva. Okrem toho, v našich družstvách sa uplatňoval stranícky prístup. Všadeprítomná štátostrana mala svojich ľudí na všetkých vyšších postoch v národnom hospodárstve, takže všetko bolo spolitizované. Vo Švajčiarsku nikdy nič také nepoznali. Toto sú najdôležitejšie rozdiely.

      Odstrániť
    2. Vidím to takisto. Základom družstevníctva je (dobrovoľné) spojenie síl a prostriedkov, vzájomná pomoc, spoločné hospodárenie a spravodlivé rozdeľovaniu zisku (pomerne, podľa výšky podielu). Tento princíp komunisti zradili, a tak družstvá za ich vlády vlastne ani družstvami v pravom zmysle slova neboli.

      Odstrániť
    3. Zaujíma ma, či vo Švajčiarsku členovia bežne vkladajú do družstva aj poľnohospodársku pôdu, alebo či si ponechali svoju pôdu aj dobytok a spoločné majú spracovanie (napríklad mliekáreň) a predaj produkcie (odbytové družstvo). Vychádzam z analógie bytových družstiev kde byty ostávajú vo vlastníctve rodiny a družstvo vlastní len spoločné priestory a obslužné zariadenia. Samozrejme pre celý systém sú záväzné schválené spoločné stanovy.

      Odstrániť
    4. Skvělý článek. Moc za něj děkuji. Prosím akorát o opravu čísla, uvádějící počet družstevníků na celém světě. Má být uvedeno 800 mil. - téměř desetina populace. Pěkný večer

      Odstrániť
    5. Ďakujeme za upozornenie. Samozrejme, bola to chyba.
      Už je opravená.

      Odstrániť
  3. Karol Dučák26.4.18

    Niečo na prilepšenie: https://zuzanalukacova.blog.sme.sk/c/361856/habanska-kultura-alebo-pociatok-spolocneho-podnikania-na-slovensku.html

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Karol Dučák26.4.18

      A ďalší príspevok od tej istej autorky: https://zuzanalukacova.blog.sme.sk/c/347110/Navrat-k-tradicnym-hodnotam-postavenie-Druzstiev-v-spolocnosti.html

      Odstrániť
  4. Karol Dučák26.4.18

    A napokon do tretice posledný príspevok od pani Ing. Lukáčovej: https://zuzanalukacova.blog.sme.sk/c/324939/Podnikanie-v-Druzstve.html

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.