Svedectvo o rokoch temna

Nad knihou spomienok Františka Revesa

Po dlhšom hľadaní sa mi podarilo kúpiť knihu spomienok kňaza Františka Revesa Živého ma nedostanete!, ktorú zostavil jeho nástupca na pozícii duchovného Slovenskej katolíckej misie v Paríži Imrich Tóth (Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2. vydanie, 2018). Kniha vyšla pri príležitosti 20. výročia odchodu do večnosti Františka Revesa.

So záujmom som si ju prečítal a poskytla a odhalila mi množstvo informácií o tajných prechodoch stráženou hranicou po uchopení moci komunistickou stranou v Československu v roku 1948, ktoré znamenalo nástup proticirkevných opatrení a otvoreného protináboženského boja (i keď túto tému už verejnosti priblížil vtedajší Revesov spolubrat salezián Ernest Macák v knihe Utečenci pre Krista – Don Bosco, 2006 – ktorý pripojil aj spätné spomienky niektorých spolubratov na prechod hranicou, ktoré mu po rokoch odhalili pri stretnutiach v zahraničí, kde dlhé roky pôsobili).

Revesove spomienky prinášajú autentický pohľad na tieto udalosti a približujú aj jeho život. Práve trojica vtedy mladých kňazov – saleziánov (František Reves, Ernest Macák a Titus Zeman) si uvedomila zložitosť situácie, keď v Československu bola pre bohoslovcov zahataná cesta k dosiahnutiu ich životného cieľa, stať sa kňazmi. Títo saleziáni prišli na riešenie, na možnosť dokončenia štúdií v zahraničí a uplatnenia sa tam.

Dnes už vieme, že vyše sto ľudí, ktorých sa im podarilo previesť cez hranice a sovietsku zónu v Rakúsku do slobodného sveta, vyoralo hlbokú brázdu na vedeckom, pastoračnom, literárnom, sociálnom, misijnom, výchovnom i národnom poli, v službe pre Božie Kráľovstvo, Cirkev i svet, s dosahom i na Slovensko. Keďže organizátormi ilegálnych prechodov cez hranicu boli saleziáni, je pochopiteľné, že takmer 80 bohoslovcov bolo z tejto rehole; a je otázne, keby sa oni iniciatívy neboli ujali, či by saleziáni v emigrácii vôbec pôsobili. Téma knihy je aktuálna aj po septembrovom blahorečení Titusa Zemana, ktorého pri nevydarenom treťom prechode chytili, dlhé roky väznili a ktorý na dôsledky väznenia predčasne zomrel.

Kniha bola prijatá na Slovensku i v zahraničí s veľkým záujmom, osobitne na miestach spätých s Revesovým životom, ale aj v akademickom prostredí. Jej prezentácia sa konala 20. októbra 2017 v jeho rodisku, v Šúrovciach, kde bola na kaplnke svätého Jozefa odhalená pamätná tabuľa, tiež 22. októbra v Brodskom, jeho kňazskom pôsobisku, kde na neho spomínajú do súčasnosti, aj tam bola odhalená pamätná tabuľa na budove fary a farnosti bola odovzdaná relikvia Titusa Zemana, ďalej 20. októbra na TF Aloisianum TU v Bratislave, 5. novembra v Paríži v rámci programu Slovenskej katolíckej misie, ktorú viedol František Reves od decembra 1959 až do svojej smrti, a napokon 18. novembra, za účasti kardinála Jozefa Tomka, v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktoré bolo vybudované zásluhou predovšetkým kňazov slovenskej emigrácie.

František Reves zapísal svoje spomienky na základe prosieb priateľov. Dlho o nich nemohol ani nechcel hovoriť, pretože aj v zahraničí pociťoval, že je príslušníkmi ŠtB sledovaný. Na začiatku spomína, že keď sa pred kňazskou vysviackou spovedal u chorvátskeho kapucína, dnes už svätorečeného Lepolda Mandiča, ten mu povedal: „Budete vo veľkom nebezpečenstve života. Ale nebojte sa, Panna Mária vám pomôže a zachráni vás!“ Na tieto slová si spomenul často, keď bol v nebezpečenstve života alebo pod hrozbou zadržania políciou.

Kniha zachytáva jeho detstvo, cestu ku kňazstvu, ku ktorej sa dostal tak trochu náhodou (keď sa neuchytil ako učeň u majstra kolára, rodičia ho nasmerovali do Šaštína k saleziánom), štúdiá, primície, univerzitné štúdiá, pastoračnú činnosť v Šúrovciach, Doľanoch, v Dubovej i v Brodskom, kde  v blízkosti hranice s Českom i Rakúskom prišiel na myšlienku kontaktovať sa so serióznymi ľuďmi, ktorí prevádzajú ľudí cez hranice... Tu sa otvára príležitosť začítať sa do napínavých a pútavých spomienok kňaza, ktorý ich napísal s láskou ako svedectvo o zložitej dobe: ako sa takmer dva roky pohyboval zamaskovaný pod cudzím menom po republike a dával dokopy skupiny, organizoval ich výpravy a sprevádzal ich po hranicu.

V knihe je i prehľad  zorganizovaných výprav a ich menovité zloženie. V apríli 1952 odišiel aj on za hranice, lebo hrozilo jeho zadržanie, bola vypísaná vysoká finančná odmena tomu, kto ho udá; samozrejme, nechcel vystavovať nadmernému riziku ani ľudí, u ktorých sa zdržiaval. Ako už bolo spomenuté, podieľal sa na záchrane vyše sto ľudí, väčšinou duchovných osôb, kňazov a seminaristov, saleziánov, ale aj jezuitu Pavla Hnilicu, Františka Šubíka – Andreja Žarnova, či niekoľkých civilných osôb.

František Reves sa narodil 2. mája 1911 vo Vavrovom Šúre, dnes Šúrovce. Na štúdiách ho podporoval jeho strýko – farár Michal Dobrovodský. Vysvätený bol v Turíne 5. júla 1942 arcibiskupom kardinálom Mauriliom Fossatim. Po úteku za hranice pôsobil ako duchovný pastier Slovákov v hornorakúskom Welsi, ako duchovný na farách v Nemecku a Taliansku a od roku 1959 až do svojej smrti 19. júna 1997 v Slovenskej katolíckej misii v Paríži (kde som ho mal možnosť v apríli 1989 osobne navštíviť, s pozdravom zo Slovenska). Po roku 1989  viackrát pri rozličných príležitostiach a životných jubileách navštívil Slovensko i svojich príbuzných, slávil sväté omše v rodisku i v Brodskom. Pochovaný je v Paríži.

Kniha má 432 strán, je v pevnej väzbe. K spomienkam sú pripojené okrem životopisných údajov viaceré prílohy a množstvo čiernobielych i farebných fotografií. Kniha so zmyslom pre realitu odhaľuje čitateľom dodnes nie veľmi známu tému, o ktorej sa počas budovania socializmu nehovorilo ani v rodinách, ktorých sa priamo dotýkala. Jej aktéri už sú väčšinou vo večnosti a z výsledkov ich práce a obiet sme prežili temné obdobie prenasledovania – a mnohí z toho čerpáme i v súčasnosti. Kniha si zaslúži našu pozornosť a určite bude v mnohom prínosom. Je napísaná  pútavo, odhaľuje hlbokú vieru, odhodlanie a majstrovstvo autora.

Ľudovít Košík

::

Súvisiaci článok:

Nové vydanie: Živého ma nedostanete!

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.