10. júla 2018

Zodpovednosť za odovzdávanie viery


Sviatok slovanských vierozvestcov svätého Cyrila a Metoda
Ľudovít Košík
Mám rád sviatok slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda a tomu prispôsobujem i spôsob jeho slávenia. Mnoho rokov, ešte  v časoch totality, som sa 5. júla zúčastňoval osláv na Velehrade, kde som ho slávil aj v roku 1985, v roku 1100. výročia smrti sv. Metoda. Po roku 1990, keď  sa začala tradícia pútí v areáli archeologického náleziska veľkomoravského hradiska v Mikulčiciach, bol som tam pozvaný – a keďže je to blízko môjho bydliska, tak už viac než štvrťstoročie tento sviatok slávim aj so svojimi priateľmi tam, na autentických miestach spätých s misiou sv. Cyrila a Metoda. Aj tento rok tu bolo prítomných asi desať českých biskupov, tri desiatky kňazov, medzi nimi som poznal aj kňazov zo Slovenska, mnoho stoviek pútnikov, osobitne z južnej Moravy, z okolitých farností, ale aj zo Slovenska i Čiech.

Mám veľa dôvodov byť vďačný všetkým tým, ktorí sa zaslúžili o to, že som mohol prijať vieru do svojho života a celý svoj život stavať na nej – a mám výhrady voči tým, ktorí sa ju pokúšajú oslabiť v mojom srdci i v srdciach iných, osobitne mladých ľudí, a odvádzať nás od hodnôt duchovných k telesným tak, aby sme budovali svoj život na pochybných, povrchných, prázdnych základoch, čo sa často deje pod rozličnými peknými heslami, len ovocie a výsledky sú trpké a prinášajú zbytočnú bolesť mnohým.
Som vďačný za dar viery, lebo ona mi umožňuje plnohodnotne žiť. Bez viery nie je možné budovať šťastie jednotlivcov, rodín, spoločenstiev ani spoločnosti ako celku. Skúsenosť nás o tom poúča dostatočne. Viera v trojjediného Boha je pevný základ, uholný kameň, na ktorom je možné postaviť celý svoj život, čo urobili mnohí v minulosti i súčasnosti a dosiahli svoj cieľ, šťastie, neboli sklamaní.
Cyril a Metod priniesli vieru našim predkom – v národe, ku ktorému patrím – v zrozumiteľnej reči i forme. Postavili pevný základ pre našu kultúru, vzdelanie, jazyk, právo – mnohí sa veľmi pokúšali  v priebehu dejín odsunúť do zabudnutia ich dielo, nepodarilo sa to, ono patrí nielen do učebníc histórie, ale žijeme z neho i dnes.
Som vďačný aj svojim rodičom a starým rodičom, že dokázali vo viere žiť a byť jej verní napriek tomu, že klíma v spoločnosti tomu nebola naklonená a ponúkali sa výhody tým, ktorí ju zaprú – že volili cestu ťažšiu, náročnejšiu, podstupovali materiálne ujmy, ťažko pracovali za smiešnu odmenu, no nepristúpili na cestu kompromisov, ale viere zostali po celý život verní a takto nás vychovali.
Som tiež vďačný mnohým kňazom, ktorí boli verní Bohu i Kristovej Cirkvi a v zložitých podmienkach totality riskovali, aby osobitne nás vtedy mladých nasmerovali na správnu cestu životom. Som vďačný mnohým známym i neznámym kresťanom za modlitby, oporu a príklad kresťanského života, ktorý ma držal, keď sa o viere nedalo verejne hovoriť a okrem bohoslužieb boli kresťanské podujatia zakázané a za každú aktivitu hrozil trest, postih, väzenie, perzekúcia... A predsa sme rástli vo viere!
Cítim zodpovednosť za odovzdávanie viery vo svojom okolí a mrzí ma, keď vidím, že niektorí „platení“ služobníci Cirkvi, kňazi, katechéti, pastorační asistenti robia službu v Cirkvi len pre svoju materiálnu mzdu ako žoldnieri. Viera nemôže stáť na povinnosti, na peniazoch, kariére, materiálnych výhodách... Tiež ma bolí nezáujem a ľahostajnosť mnohých v mojom okolí k viere, keď sa dajú lacno zlákať k plytkému životu postavenému na egoizme, telesných pôžitkoch, materializme. Opakujem: viera nemôže stáť na povinnosti, na peniazoch, kariére, materiálnych výhodách. Takáto viera nemá budúcnosť. Kristus svoju Cirkev postavil na láske, službe, obete a zodpovednosti za život svoj i iných.
Som vďačný za jasnú reč v kázni arcibiskupa Jána Babjaka na tohtoročnej oslave sviatku sv. Cyrila a Metoda v Nitre, ktorú som mal možnosť sledovať vďaka Slovenskej televízii. Som vďačný všetkým tým kresťanom, ktorí si berú dovolenku, aby slúžili v kresťanských táboroch, na duchovných cvičeniach, manželských stretnutiach, kresťanských akciách, aby posilnili vieru druhých aj svoju. Táto investícia nie je zbytočná, je našou povinnosťou hlásať evanjelium.
Aj pri sviatku našich vierozvestcov máme možnosť prejaviť osobnú vďačnosť ľuďom, vďaka ktorým sme ju dostali, či už, rodičom, krstným rodičom, kňazom, statočným veriacim... Ak sú už na druhej strane života, tak aspoň modlitbou, zapálenou sviečkou na ich hrobe či kyticou kvetov.
Nech sa aj nám darí žiť v plnosti svoju vieru a odovzdávať ju nasledujúcim generáciám vo svojich rodinách i spoločenstvách, i v dnešnej dobe, ktorá je ešte zložitejšia, než bola doba komunistickej totality v rokoch nášho detstva a mladosti... Nemáme dôležitejšej úlohy!
(5. júla 2018)

Ľudovít Košík
::
Rozhovor s autorom:
::
Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.

4 komentáre:

  1. Čítam v týchto dňoch obsažnú hlbokú knihu Jozefa Markuša s názvom Slovenské osudy – slovenský osud, ktorá predstavuje slovenské dejiny skrze životné príbehy význačných osobností národa.
    O pôsobení svätých vierozvestcov autor okrem iného píše:
    „Cyrilo-metodské a veľkomoravské obdobie vytvárajú veľmi dôležitý uzol našich národných dejín na ich samom začiatku. (...) Z nich sme vyrástli a máme rásť ďalej. Cyrilo-metodské a odvodene aj veľkomoravské dielo bolo postavené na vede, na teologickej a filozofickej myšlienke, na vlastnej reči a kultúre, na viere a vernosti, na kresťanskej láske a na kresťanskom čine. Dobré, skvelé základy pre ďalší vývoj.“

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný10.7.18

    Ja to pravda, pán Ján.M. Je to vynikajúce dielo! Ale kde sa podel zlatý slovenský poklad? Desatoro prikázaní vraví Nepokradneš, dnes sa z nich nedodržiavajú ani len dve. Žiaľ. Iné je písať, hoci pravdu, no iné je konať v súlade so svojim svedomím. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pán Kupecký, máte asi na mysli „stratené“ matičné peniaze. Nevidím priamo do veci, ale môžem Vám povedať svoj súkromný názor:
      Vtedajšie vedenie Matice, vrátane predsedu, sa dalo nahovoriť na riskantné (zo strany niekoho iného nečestné) podnikanie, resp. investovanie. Matica na to doplatila... Inými slovami, nemyslím si, že pán Jozef Markuš konal vedome zle, nečestne.

      Odstrániť
  3. Anonymný10.7.18

    Ak je to tak, ospravedlňujem sa...prečo ho potom "krútili" toľko na súde? Prajem príjemný futbalový večer! milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.