Vierou vidíme cieľ nášho života

Rozhovor s básnikom a aforistom Tomášom Turnerom

Tomáš Turner

Tomáš Turner (ročník 1972) vyštudoval filozofiu na Trnavskej univerzite, píše básne, aforizmy, epigramy... Publikoval v časopisoch a zborníkoch (Literárny týždenník, Dotyky, publikácie Literárneho klubu Omega). V roku 2000 mu vyšla útla zbierka veršov pod názvom Básne, v roku 2016 zbierka aforizmov a epigramov Aj ryba lieta.

Ján Maršálek: Tomáš, si autorom zväčša krátkych literárnych útvarov, viaceré z nich sú takpovediac na rozhraní básne a aforizmu či epigramu. Záleží ti zrejme na hutnosti výrazu, nechceš plytvať slovami... Čo ťa vedie k takejto tvorbe? Kde hľadáš inšpiráciu?

Tomáš Turner: Ako si si možno všimol pri čítaní mojich aforizmov, epigramov, básničiek, často je to taká moja reakcia na dianie okolo mňa. Zaujímam sa o spoločensko-politickú situáciu, stav našej demokracie. To ma celkom fascinuje. Dosť často sú moje krátke útvary rýchlym záznamom, zachytením bežného života. Odzrkadľuje sa v nich „pena dní“. Snažím sa, aby to zrkadlenie bolo krátke, výstižné, ak to ide, tak aj vtipné.

J. Maršálek: V básničke s názvom Postmoderný čas si napísal: „Boh už zomrel, problémom je človek.“ V čom vidíš najväčší problém súčasnosti? Nestali sme sa v istom zmysle otrokmi „pokroku“?

T. Turner: „Pokrok“ sa v súčasnej dobe najlepšie dá pozorovať na neustálom zdokonaľovaní technológií zbližovania, komunikácie – autá, mobily, notebooky, tablety… Toto všetko by nám malo prinášať úľavu, uspokojenie, pokoj… Je to naozaj tak? Deje sa totiž pravý opak. Sme v neustálom nepokoji, strese, nič „nestíhame“… Ako sa vraví – pokrok nezastavíš. O to v podstate ani nejde, zastaviť pokrok. Ten má aj množstvo pozitív, svojich kladných stránok. Rozhodujúce je to, čo si dáme na prvé miesto v našom rebríčku životných hodnôt.

J. Maršálek: Bez duchovného základu sa stráca zmysel všetkého. Súhlasíš?

T. Turner: Áno. Povedzme opica, ktorá sa deň za dňom niečo nové učí, nevie, prečo sa to všetko učí, na čo jej to bude. Uľahčí sa jej možno obstarávanie potravy, ale tým to pre ňu aj končí. Opici chýba určitý presah, zameranie na niečo, čo akoby vidieť v diaľke, v budúcnosti. A za budúcnosťou. Človek, ktorý je kresťanom, vie, ako je potrebný duchovný základ a že si ho ani nemôže sám dať, nemôže si ho „vycucať z prsta“. Je to taký plán, návod, do človeka vložený. Poukazuje na ten presah človekovho života, ponad jeho osobnú prítomnosť. Ponúka „parket“ na „poskočenie si“ k niečomu vyššiemu, ako je on sám. Kresťan vidí do budúcnosti. Vidí vierou. „Vidíš, lebo si uveril,“ hovorí Ježiš slepému. Vierou vidíme zmysel, cieľ nášho života, toho „tu a teraz“.

J. Maršálek: Aké je podľa teba miesto literatúry v dnešnom svete? Nezdá sa ti, že ľudia akosi strácajú ochotu i schopnosť čítať beletriu, osobitne poéziu?

T. Turner: Je možné, že ostanú iba tí najväčší fanatici literatúry, fajnšmekri. Literatúra sa však neprestala čítať. Čítanie literatúry možno nadobudlo inú podobu, formu.Za tým je aj spomínaný technický pokrok. Množstvo kvalitných filmov, napríklad, vzniklo, vzniká na základe literárnej predlohy.

J. Maršálek: Ktoré literárne diela ťa najviac oslovili? Vraciaš sa k nim? Ktorí spisovatelia, básnici, myslitelia, umelci patria k tvojim obľúbeným?

T. Turner: Množstvo kníh sa mi, žiaľ, postrácalo... Prišiel som tak o veľa dobrých autorov. V súčasnosti ani mne osobne akosi neostáva dostatok času na čítanie kníh. Priznávam. Obľúbení autori však už navždy ostanú v mojej pamäti čitateľa. Na prvom mieste hádam spomeniem E. A. Poea (ktorého som si pred polrokom znovu zadovážil, zbierku poviedok), potom sú to ďalší: E. T. A. Hoffmann, Novalis, Saramago, K. Vonnegut, T. S. Eliot, R. M. Rilke, K. Čapek, T. Janovic, R. Scruton, Meister Eckhart, R. W. Emerson...

J. Maršálek: Chceš pokračovať v písaní? Máš nejaké tvorivé plány?

T. Turner: Rád by som vydal aj druhú knižku aforizmov. Dúfam, že to dlho nepotrvá. Snívam aj o vydaní „naozajstnej“ viazanej knihy básní. Plány na poli literatúry teda ešte asi mám.

J. Maršálek: Ďakujem za rozhovor.

::

Z tvorby Tomáša Turnera:

Veľké a malé divy

Z nášho sveta

Tichá radosť