11. novembra 2018

Slovo na nedeľu (144)


Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi a keď ho uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.
(Mt 8, 34)
Nie vždy chceme vidieť a počuť ľudí, ktorí sú v niečom výnimoční. Až takí výnimoční, že sa ich bojíme. Máme strach z ich prítomnosti. Bojíme sa, že by sme mohli byť svedkami niečoho, čomu by sme veľmi neporozumeli. Stali by sme sa neistými, lebo by sme svojím rozumom nemohli pochopiť a vysvetliť si udalosť, ktorá sa vymyká nášmu chápaniu.
Presne to isté sa prihodilo aj Pánovi Ježišovi. Chýr o jeho neuveriteľných schopnostiach sa šíril po celej krajine a ľudia – ľudia sa ho začali báť. Áno, je to paradox! On, ktorý uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, vyháňal zlých duchov, bol ľuďmi odmietaný. Mali z neho strach.

Nečudujme sa im. Ich rozum nebol schopný rozlúštiť všetko, čoho boli svedkami. Počúvali a nie vždy rozumeli. Videli a nie vždy uverili. Ako sa mali správať k takému mužovi, ktorý pre nich predstavoval niečo úplne nové? Nové a tajomné. Tajomné a nerozlúštené...
Dnes sa môžeme na nich pozerať z iného uhla: ako je možné, že videli a nedokázali rozoznať v Pánovi Ježišovi niečo iné, ako boli oni? Ako je možné, že nespoznali v Ježišovi Božieho Syna? Ľahká otázka, ťažká odpoveď. Uvedomme si, že Ježiš sa pohyboval medzi tými najjednoduchšími príslušníkmi vtedajšej Palestíny: rybármi, pastiermi, neviestkami... Boli postavení pred také situácie, ktoré nedokázali jednoznačne pochopiť.
Uvedomme si, že Ježiš veľmi často rozprával v podobenstvách, ktorých zmysel a ponaučenie nebolo vždy jednoduché pochopiť. V dnešnej dobe máme celé Ježišove učenie dopodrobna zmapované. Rozborom Jeho činov sa venujú myslitelia, učenci a filozofi už po stáročia. A výsledok? Nie každý pochopil pravý zmysel Pánovho poslania. Aj dnes je mnoho a mnoho tých, ktorí Ježiša od seba odháňajú. Posielajú ho preč. Čo najďalej, aby nevidel, ako žijeme. Aby nevidel, že nie sme schopní porozumieť. Porozumieť a nasledovať!

::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (143)

2 komentáre:

  1. Anonymný11.11.18

    Vždy som neznášal a neznášam ak niekto rozprával v hádankách. Mám rád priamu reč aj keď mi môže byť nepríjemná. A aj "Porozumieť a nasledovať!" je takou hádankou.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, záleží na tom, o čom hovoríme, o čom uvažujeme, čo riešime. Áno, v bežných praktických záležitostiach sa vyslovene žiada „priama jasná reč“. Ale sú aj iné situácie. Banálny príklad: nebudeme predsa isté veci hovoriť malému dieťaťu priamo. A potom, sú tu „veci medzi nebom a zemou“, o ktorých sa nedá hovoriť úradníckou alebo technickou rečou. Mnohí filozofi používali obraznú reč. Aj Ježiš hovoril v podobenstvách... Treba rozlišovať medzi obraznou rečou a rečou klamlivou.
      Zosnulý básnik Svetloslav Veigl sa raz pekne vyjadril: Človek sa musí rozhodnúť medzi tajomstvom a ničotou.
      Len blázon popiera Tajomstvo!

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.