Tu celé mesto vyšlo oproti Ježišovi a keď ho
uvideli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.
(Mt 8, 34)
Nie vždy chceme vidieť a počuť ľudí,
ktorí sú v niečom výnimoční. Až takí výnimoční, že sa ich bojíme. Máme
strach z ich prítomnosti. Bojíme sa, že by sme mohli byť svedkami niečoho,
čomu by sme veľmi neporozumeli. Stali by sme sa neistými, lebo by sme svojím
rozumom nemohli pochopiť a vysvetliť si udalosť, ktorá sa vymyká nášmu
chápaniu.
Presne to isté sa prihodilo aj Pánovi
Ježišovi. Chýr o jeho neuveriteľných schopnostiach sa šíril po celej
krajine a ľudia – ľudia sa ho začali báť. Áno, je to paradox! On, ktorý
uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych, vyháňal zlých duchov, bol ľuďmi odmietaný.
Mali z neho strach.
Nečudujme sa im. Ich rozum nebol schopný
rozlúštiť všetko, čoho boli svedkami. Počúvali a nie vždy rozumeli. Videli
a nie vždy uverili. Ako sa mali správať k takému mužovi, ktorý pre
nich predstavoval niečo úplne nové? Nové a tajomné. Tajomné a nerozlúštené...
Dnes sa môžeme na nich pozerať z iného
uhla: ako je možné, že videli a nedokázali rozoznať v Pánovi Ježišovi
niečo iné, ako boli oni? Ako je možné, že nespoznali v Ježišovi Božieho
Syna? Ľahká otázka, ťažká odpoveď. Uvedomme si, že Ježiš sa pohyboval medzi
tými najjednoduchšími príslušníkmi vtedajšej Palestíny: rybármi,
pastiermi, neviestkami... Boli postavení pred také situácie, ktoré nedokázali
jednoznačne pochopiť.
Uvedomme si, že Ježiš veľmi často rozprával
v podobenstvách, ktorých zmysel a ponaučenie nebolo vždy jednoduché pochopiť.
V dnešnej dobe máme celé Ježišove učenie dopodrobna zmapované. Rozborom
Jeho činov sa venujú myslitelia, učenci a filozofi už po stáročia.
A výsledok? Nie každý pochopil pravý zmysel Pánovho poslania. Aj dnes je
mnoho a mnoho tých, ktorí Ježiša od seba odháňajú. Posielajú ho preč. Čo
najďalej, aby nevidel, ako žijeme. Aby nevidel, že nie sme schopní porozumieť.
Porozumieť a nasledovať!
::
Predchádzajúce: Slovo na nedeľu (143)
Vždy som neznášal a neznášam ak niekto rozprával v hádankách. Mám rád priamu reč aj keď mi môže byť nepríjemná. A aj "Porozumieť a nasledovať!" je takou hádankou.
OdpovedaťOdstrániťNo, záleží na tom, o čom hovoríme, o čom uvažujeme, čo riešime. Áno, v bežných praktických záležitostiach sa vyslovene žiada „priama jasná reč“. Ale sú aj iné situácie. Banálny príklad: nebudeme predsa isté veci hovoriť malému dieťaťu priamo. A potom, sú tu „veci medzi nebom a zemou“, o ktorých sa nedá hovoriť úradníckou alebo technickou rečou. Mnohí filozofi používali obraznú reč. Aj Ježiš hovoril v podobenstvách... Treba rozlišovať medzi obraznou rečou a rečou klamlivou.
OdstrániťZosnulý básnik Svetloslav Veigl sa raz pekne vyjadril: Človek sa musí rozhodnúť medzi tajomstvom a ničotou.
Len blázon popiera Tajomstvo!