Robert Hakala
Tichučko s tebou
Nesiem ti včerajší deň.
Rozkvitol,
ako je rozkvitnutý ohňostroj v tvojich vlasoch.
Rozkvitol,
ako je rozkvitnutý ohňostroj v tvojich vlasoch.
Okúp sa v mojej krvi.
Spoznáš, aká je horúca
a sladká.
Spoznáš, aká je horúca
a sladká.
Konečne vidím celú tvoju nádheru.
Je pokorná ako ticho
pri pálení sviečok.
Je pokorná ako ticho
pri pálení sviečok.
Ich oheň
vplietol sa
do tvojich očí.
vplietol sa
do tvojich očí.
A ony svietia.
Svietia mi na cestu.
Vďaka za tvoju lásku
Ďakujem Bohu za to, že si
a liečiš moje telo boľavé.
Je večer. V diaľke plačú lesy.
Odtlačky smútku ligocú sa na tráve.
a liečiš moje telo boľavé.
Je večer. V diaľke plačú lesy.
Odtlačky smútku ligocú sa na tráve.
Hlava mi horí v okne.
Som ako divá nenažratá zver.
Krv náhle zovrie mi a zhorkne,
keď sa môj jazyk dotkne tvojich pier.
Som ako divá nenažratá zver.
Krv náhle zovrie mi a zhorkne,
keď sa môj jazyk dotkne tvojich pier.
Ruky mám ťažké od potu.
A strašne, strašne túžim po tebe.
Spenené kone v hlave dupocú,
keď horím v tvojom srdci ako v pahrebe.
A strašne, strašne túžim po tebe.
Spenené kone v hlave dupocú,
keď horím v tvojom srdci ako v pahrebe.
Musím tomu uveriť
Horiaca vzducholoď pristála
na tvojich pleciach.
Luskneš prstami a všetko,
čo je vôkol teba, zmení sa.
Dažďové kvapky zacúvajú
do oblakov,
krv z vyťatých stromov
nájde si cestu späť,
listy ožijú zeleným úsmevom.
Aká nádhera! Vieš premeniť
slzy na sladkú zmrzlinu,
smútok na smiech
a rozchody na nečakané
návraty.
Vieš, že som ustatý z tohto
sveta,
nevládzem niesť
batoh svojich detských neuskutočnených snov.
Túžim sa okúpať
v tvojich dlaniach
a čítať básne,
ktoré ti život vtisol do vrások.
na tvojich pleciach.
Luskneš prstami a všetko,
čo je vôkol teba, zmení sa.
Dažďové kvapky zacúvajú
do oblakov,
krv z vyťatých stromov
nájde si cestu späť,
listy ožijú zeleným úsmevom.
Aká nádhera! Vieš premeniť
slzy na sladkú zmrzlinu,
smútok na smiech
a rozchody na nečakané
návraty.
Vieš, že som ustatý z tohto
sveta,
nevládzem niesť
batoh svojich detských neuskutočnených snov.
Túžim sa okúpať
v tvojich dlaniach
a čítať básne,
ktoré ti život vtisol do vrások.
Aké je to krásne,
snívať a tešiť sa z toho,
čo nikdy nebude.
snívať a tešiť sa z toho,
čo nikdy nebude.
Stačí mi, že dovolíš mi
kľačať pri tvojich nohách
a uveriť,
že zajtra to už bude
iba lepšie.
kľačať pri tvojich nohách
a uveriť,
že zajtra to už bude
iba lepšie.
::
Rozhovor s autorom: Ísť svojou cestou
Ilustračné snímky: PriestorNet
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.