6. marca 2019

Cirkev je spoločenstvo


Marian Szczepanowicz: Kuriéri Božieho Slova (Skúsenosť a dar)
Na Slovensku sa pod garanciou Ústavu pamäti národa konali v rokoch 2017 a 2018 viaceré prezentácie zaujímavej knihy poľského autora Mariana Szczepanowicza Kuriéri Božieho Slova (Skúsenosť a dar), v ktorej je z poľskej strany zmapovaná pomoc cirkvi v Poľsku cirkvi na Slovensku v rokoch komunistickej totality. Knihu v roku stého výročia fatimských zjavení, teda v roku 2017, vydal sekulárny inštitút Spoločenstvo Fatima. Jej preklad a vydanie podporilo Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave, Poľský inštitút v Bratislave a Ústav pamäti národa. Vydavateľ vyslovil poďakovanie pani Barbare Szczepanowiczovej, manželke už nežijúceho autora, za nezištnú spoluprácu pri vydaní knihy, za poskytnutie autorských práv, archívnych materiálov a cenných rád.

Zaujímavá kniha mapuje a hodnotí s odstupom času spoluprácu poľských a slovenských kresťanov, keď po nástupe komunistickej moci v roku 1948 slovenská cirkev bola postihnutá prenasledovaním viac, než to bolo v Poľsku, kde nebol celkom zlikvidovaný rehoľný život. Túto skutočnosť si uvedomili viacerí poľskí kňazi, biskupi a veriaci laici a investovali veľa síl a prostriedkov do pomoci kresťanom na Slovensku. Keďže oficiálne to nebolo možné, tak podstúpili veľké riziko. Dialo sa to aj s podporou a pomocou niektorých ľudí z Vatikánu či západoeurópskych krajín, i nekatolíckych kresťanov. Osobitne spomenutý je napríklad biskup Pavol Hnilica či salezián Anton Hlinka.
Hlavnými iniciátormi pomoci z Poľska boli kňazi Stanislaw Lugowski a Šebastian Košút. Tisícky výtlačkov Biblie a inej náboženskej literatúry, vydanej a vytlačenej v zahraničí, sa dostali na Slovensko: v batohoch cez hory, ale aj v autách, alebo poštou. Bez toho by sa kresťania na Slovensku nemali možnosť k tejto literatúre dostať a nasýtiť vtedajší veľký hlad po nej.
V knihe sú uvedené viaceré osobné svedectvá tých, ktorí sa na tejto forme apoštolátu podieľali, a tiež niekoľké svedectvá tých, ktorým boli knihy doručované. Aspoň sčasti máme možnosť takto spoznať a oceniť ich obetavosť, námahu a odvahu. Viacerí takto, cez túto knihu, vyšli z anonymity. Zaujímavé sú odpovede na otázky, ktoré kňaz Lugowski poslal v roku 1995 adresátom poštou posielaných kníh, ako im poslúžili a ako ich využili. V knihe sú tiež opísané sväté omše, ktoré sa po skončení totality na kopcoch, cez ktoré knihy z Poľska na Slovensko putovali, slávili ako spomienka na tieto udalosti. Je potrebné si tieto hrdinské činy pripomínať aj po rokoch, nemali by len tak upadnúť do zabudnutia.
Zdá sa však, že sme veľmi rýchlo na Slovensku zabudli na tie časy. Dnes ľudia akoby o kresťanskú literatúru a potom aj o kresťanský život strácali záujem, napriek tomu, že je to bez rizika – stačí si len kúpiť alebo požičať a čítať. Tiež so smútkom sledujem, ako klesá náklad kresťanských časopisov, ich vydavatelia sa boria s nemalými problémami, aby sa im podarilo udržať sa v komplikovanom prostredí, narážajú na apatiu a nezáujem často aj u tých, ktorým by na vlastnom vzdelávaní a duchovnom raste malo záležať – kňazom, katechétom, učiteľom, lekárom, umelcom... aj u nastupujúcich mladých generácií.
Ďalšou kapitolou spolupráce cirkvi v Poľsku a na Slovensku boli kňazské vysviacky, ktoré niektorí tajní rehoľníci dostali vďaka poľským biskupom. Kniha objasňuje aj túto oblasť. Zachytáva konkrétne svedectvá a osobné spomienky: na kňazskú vysviacku Františka Vikartovského, saleziána Antona Baníka, kapucína Jozefa Konca a jezuitu Ladislava Csontosa.
Kniha má 310 strán, je v pevnej väzbe, zahŕňa niekoľko farebných fotografií, ktoré približujú opisované osoby a udalosti, jej súčasťou je aj bibliografia, pre ľahšiu orientáciu poslúži rozsiahly index mien.
História je učiteľkou života. Ak slovenskí kresťania prežili obdobie komunistickej totality, bolo to pre obety, ktoré dokázali prinášať mnohí z nich, i za pomoci kresťanov zo zahraničia. Nemali by sme zabúdať na hrdinov, ktorí sa obetovali a trpeli vo väzeniach,na všetkých, ktorí veľa riskovali, aby sme my mohli obstáť v neľahkých zápasoch. Aj súčasnosť si vyžaduje naše obety a nasadenie v prospech evanjelizácie sveta a osobitne nastupujúcich generácií. Cirkev je spoločenstvo – a v spoločenstve je nevyhnutná vzájomná pomoc a spolupráca.

Ľudovít Košík
::
Odporúčané:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.