Ježiš nás chce pritiahnuť k sebe

Robert E. Coleman: Majstrov plán evanjelizácie 

Košice, ETC GRAFO, 1999

Akú stratégiu mal pri evanjelizovaní Ježiš Kristus? Autor knihy Majstrov plán evanjelizácie Robert E. Coleman chce čitateľa nasmerovať k nemeniteľným, jednoduchým a predsa hlbokým biblickým zásadám, ktoré boli základom Ježišovej činnosti. Knihu možno nazvať štúdiou Ježišovej evanjelizačnej stratégie, ktorá usmerňovala jeho život i život tých, ktorých si vybral za svojich učeníkov. Základ Ježišovej evanjelizačnej stratégie i spôsob, akým Kristus žil a učil žiť aj iných, nachádzame v Novom zákone, predovšetkým v evanjeliách.

Autor sa snaží nazerať na evanjeliá z viacerých zorných uhlov, aby spoznal širší význam Ježišových metód práce s ľuďmi i spôsob, akým vykonával svoje poslanie. Na stránkach „Majstrovho plánu evanjelizácie” sa Coleman pokúša objasniť osem základných zásad Ježišovho evanjelizačného plánu. Účelom knihy je objasniť štruktúru týchto zásad a vyzdvihnúť celkovú vyspelosť plánu, ktorý môže byť príkladom pre evanjelizáciu aj v súčasnosti.

Ježišovou metódou boli ľudia. Ľudia, ktorí by boli naplno preniknutí jeho životom a dokázali by pokračovať v jeho evanjelizačnom pláne ohlasovania Božieho kráľovstva do celého sveta. Preto si spomedzi mnohých vybral dvanástich učeníkov, v ktorých videl potenciálnych vodcov, ktorí by dokázali viesť masy. Nebola to skupina vzdelaných či bohatých ľudí, skôr takých, čo úprimne túžili po Bohu a pravdivosti života, ktorí boli schopní sa od neho učiť a dali sa ním formovať do podoby, akú chcel mať z nich on, pre zámery Božieho kráľovstva.

Učeníctvo bolo trojročným procesom, cestou nasledovania a spoznávania osoby Ježiša Krista, Božieho Syna. Ježiš Dvanástim venoval všetok svoj čas, aby sa postupne upevňovala ich viera a rozvinulo ich chápanie, vďaka milosti a Duchu Svätému. Jediné, čo Ježiš od svojich učeníkov žiadal, bolo to, aby ho nasledovali. Aby nasledovali jeho životný štýl sebaobetovania pre zámery Kráľovstva Božieho.

Všetko, čo učeníci potrebovali, mohli sa naučiť z Ježišovej prítomnosti, z jeho každodenného konania a vysvetľovania. Učil ich tým, že ich celkom pritiahol k sebe. Vďaka milosti a Duchu Svätému čoraz viac a lepšie chápali Ježišovo poslanie i to, k čomu boli povolaní. Pochopili Ježišovu lásku i lásku Božiu, ktorá tak milovala svet, že poslala svojho Syna, aby sa obetoval a zomrel za hriechy celého sveta. Úloha učeníkov bola jasná: ísť a  učiť všetky národy, krstiac ich v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého, učiac ich zachovávať všetko, čo im Kristus prikázal. To isté žiada od Cirkvi aj dnes. On bol a je s nami po všetky dni až do konca sveta. 

Kristov štýl vyučovania bol jednoduchý, praktický a názorný, no odlišoval sa od dnešných koncepcií v tom, že bol neobyčajný. Túto neobyčajnosť vyučovaniu dával práve on sám, jeho osoba. Bol jednoducho vzorom dokonalosti, bol Synom Boha a preto sa učeníci mohli učiť všetko od neho a v jeho prítomnosti. Keďže ako Boží Syn videl do človeka, do jeho srdca, presne vedel, čo učeníci potrebujú na to, aby sa z nich stali vodcovia a apoštoli Božieho kráľovstva.

Ježiš mal neustále pred očami tento Boží zámer, rovnako ako svoj zámer – narodiť sa, žiť a zomrieť za hriechy celého sveta a tak splniť misiu, ktorú mu určil Otec od vekov. Avšak tento Ježišov zámer, vychovať z učeníkov ohlasovateľov evanjelia, bol procesom neustáleho učenia, vysokých nárokov a aj častého nepochopenia z ich strany. Vďaka milosti Ducha  Svätého a vedomostiam však nakoniec pochopili.

Aj život viery každého z nás má byť neustálou cestou za Ježišom – aby sme prišli k tomu, čo chce od nás Boh. Mnohokrát to je a bude ťažká cesta. Cesta sebaobetovania, plnenia Božej vôle, nepochopenia. No práve touto cestou šiel aj Ježiš, preto lebo veľmi miloval Otca.

Skutočná láska nie je nikdy bez kríža. Ježiš zomrel na kríži a vykúpil svet. Nevieme presne, k akým zámerom nás Kristus povoláva, ale môžeme do nich dorastať. A to vďaka jeho milosti i prítomnosti. Môžeme sa učiť priamo od neho, kým si nás celkom nepritiahne k sebe. A keď naozaj pochopíme jeho obetu vlastného života za každého jedného z nás, budeme schopní konať veci, ktoré od nás žiada. Veci celkom obyčajné a neraz aj ťažké a nepochopiteľné, lebo si budeme vedomí tej neskutočnej lásky, ktorú má k nám Kristus a Boh Otec.

K takémuto pochopeniu potrebujeme Kristovho Ducha. Viera je celoživotný proces, tak ako byť učeníkom Ježiša Krista. Byť Ježišovým učeníkom je náročné, pretože samotný Ježiš je náročný. No všetko, čo za niečo stojí, vyžaduje si čas a námahu.

Nepotrebujeme viac informácií o Ježišovi, kresťanstve a viere. Potrebujeme viac živej viery (dôvery) v neho, Ježišovu pokoru a lásku. Takú, ktorá v prvom rade slúži, namiesto toho, aby sa dala obsluhovať. A k tomu nevyhnutne potrebujeme Ježiša, ktorý je tichý a pokorný srdcom, aby pretvoril aj naše srdce. Lebo iba potom ho budeme skutočne nasledovať.

Kristína Ondrkálová

::

Odporúčané:

Iba Boh dokáže zmeniť srdce človeka

New age a jeho vplyv na jednotlivca a spoločnosť

Nebojme sa Ježišovi dôverovať

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!