2. mája 2019

Božia vôľa a ľudská opovážlivosť

Vlado Gregor

V súvislosti s nedávnymi atentátmi na Srí Lanke si znovu uvedomujeme to opovážlivé ľudské precenenie svojich možností: presadzovať akože absolútne dobro aj za cenu absolútneho zla, teda vraždy a samovraždy. Robili vraj nedávno pokus, pri ktorom sa pýtali ľudí, čo určuje zmysel a históriu sveta okolo nich. Spomínali ekonomiku, prírodné sily, náhodu, rôznych vodcov a koncepcie, ale len málokto prejavil vieru v to, že svet riadi Boh a jeho vôľa.
Tá nietzscheovská a opovážlivá viera vo vlastnú vôľu a v silu ľudského rozumu je, zdá sa, nevykoreniteľná, ako aj pokušenie vydávať subjektívne skúsenosti z vlastného ochutnávania ovocia zo stromu poznania dobra a zla za dokonalý recept na dobro celého ľudstva, alebo aspoň jeho vybranej časti.

Existuje takéto pokušenie, precenenie našej vlastnej aktivity a reformných snáh aj v katolíckej Cirkvi, ktorú brány pekelné nepremôžu? Isteže existuje a v súvislosti s napĺňaním dejín a ich prísľubov sa toto pokušenie evidentne nezmenšuje, ale naopak, intenzívne sa zväčšuje a nárazy bývajú stále bolestnejšie a zúfalejšie.
Čo nám však naďalej dáva nádej, ktorá pretrváva? Ide o to, že azda stále lepšie chápeme svoju vlastnú bezmocnosť a intenzívnejšie si uvedomujeme evidentnú potrebu pokory a rešpektovania Božej vôle, ktorá v nás účinkuje, ale nemerateľne nás presahuje, je mimo nás a nesmierne vysoko nad nami. „Buď vôľa Tvoja“ a „Staň sa mi podľa Tvojho Slova“ sú asi najhlbšie a najúplnejšie možné zhrnutia tohto faktu.
Áno, trápime sa na tomto svete a pri snahách zmeniť jeho parametre priam neznesiteľne. Ale čím by sme boli bez týchto bolestí a trápení? Asi len nejakými „leňochodmi“, ktoré visia na strome a stačí im sem-tam otvoriť ústa, aby do nich padlo niečo, čo im dovolí prežiť. Ale nepohŕdajme nimi, možno majú aj nejaký pocit vďačnosti a prežívajú Božiu prítomnosť, podobne ako tí mnohí „chudobní duchom“, ktorým často ani nič iné nezostáva, ako pokorne prijímať osud, ktorý im Boh zosiela.
Je samozrejmé, že vzhľadom na talenty a schopnosti nás múdrejších a šikovnejších je nevyhnutné mať určité ciele a vytvárať konkrétne programy. Ale upadáme do najväčšieho hriechu, do pýchy, ak si prestaneme uvedomovať našu pokračujúcu závislosť od Božej vôle a ak strácame vďačnosť k nášmu Stvoriteľovi, Spasiteľovi a a Potešiteľovi zároveň. Možno aj preto mysliteľský génius sv. Tomáš Akvinský v závere svojho života považoval celú svoju rozsiahlu tvorbu mimoriadnej úrovne za obyčajnú slamu.
Bezpochyby teda máme mať úctu a lásku aj sami k sebe, k svojim schopnostiam a talentom, ale ako sa píše v Písme mnohokrát, nikdy nesúďme predčasne, ani o svojich činoch a znalostiach, ani o činoch a výčinoch iných. Boh môže použiť aj ťažké okolnosti, aj zlých faraónov na naše vlastné pozdvihnutie a vyslobodenie, predovšetkým od nás samých, od našich zlých, nepokorných a nereálnych ambícií a z nich vyplývajúcich omylov, precenení a zbytočných trápení.
Dúfajme teda a verme, ale zbytočne iných nehnevajme. A nesnažme sa priveľmi o vlastnú slávu, aby nám nepadla na našu múdru hlavu.

Vlado Gregor
::
Odporúčané.
::
Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.