Tridsiaty ročník Jáchymovského pekla

V dňoch 17. a 18. mája 2019 sa konal XXX. ročník spomienkového podujatia Jáchymovské peklo, venovaného politickým väzňom totalitného režimu v rokoch 1948–89, ktorí nespravodlivo trpeli vo väzenských táboroch. Stretli sa politickí väzni, ich rodinní príslušníci, priatelia a všetci, ktorým záleží na tom, aby sa na tieto tragické udalosti nezabúdalo, teda „muklovská rodina“.

V piatok 17. mája boli na cintoríne v Hornom Slavkove v tichosti položené vence a kytice k pomníku obetí totalitného režimu. V úvode sa prítomným prihovoril starosta Horného Slavkova Alexandr Terek a pripomenul, že sloboda nie je samozrejmosťou, ale je potrebné ju chrániť. Poďakoval sa Konfederácii politických väzňov za organizovanie tohto podujatia – dôležité je, aby sa nezabudlo, aby sa pripomínali hrôzy, ktoré sa na týchto miestach diali. Poďakoval sa aj prítomným, že prichádzajú na tieto miesta a nezabúdajú na tých, ktorí tu prežili najťažšie obdobie svojho života.

Podpredseda Senátu ČR Jan Horník pripomenul hromadný útek jedenástich väzňov v noci zo 14. na 15 októbra 1951 zo šachty č. 14 Jáchymovského tábora, aj to, že väčšina z nich jeho následky neprežila. Tiež pripomenul potrebu zobrať si z tohto obdobia poučenie.

Poslanec Parlamentu ČR Petr Třešňák, podpredseda výboru pre zdravotníctvo, povedal, že cieľom trápenia občanov, ktorí tu boli systematicky zhromažďovaní totalitným režimom, bola ich psychická i fyzická likvidácia. Bolo šliapané po ich ľudskej dôstojnosti a v neľudských podmienkach museli ťažko pracovať. Aj on sa poďakoval organizátorom a účastníkom podujatia.

Za KPVS vystúpila predsedníčka oblastnej organizácie v Skalici, dcéra politického väzňa Bernardína Sprušanská. Za PV-ZPKO sa prihovorila dcéra politického väzňa Mária Dvončáková. Podpredseda KPV ČR Leo Žídek, ktorý prešiel tunajšími tábormi Svatopluk a Prokop, obohatil prítomných svojimi spomienkami. Na záver sa prítomní spoločne pomodlili. Modlitbu viedol generálny vikár Plzenskej diecézy pre Karlovarský kraj Jiří Majkov. Počas podujatia vystúpil spevácky zbor ZUŠ Horní Slavkov a zaznela slovenská a česká hymna.

V ten istý deň sa konala spomienka na väzňov svedomia a ich utrpenie aj pri národnej kultúrnej pamiatke Veža smrti. V úvode zaznela „muklovská hymna“. Pri Veži smrti boli položené vence. Prítomní členovia KPVS sem priniesli pamätnú tabuľu na pamiatku nespravodlivo odsúdených väzňov zo Slovenska, väznených v Jáchymove za vernosť svojej viere, národu, rodnej zemi a za protikomunistický odboj. Tabuľu požehnal, spolu s viacerými prítomnými kňazmi zo Slovenska,  Štefan Herényi, syn politického väzňa.

Starosta mesta Ostrov Jan Bureš spomenul nedobrovoľné utrpenie politických väzňov. Varoval pred nebezpečenstvom zabúdania na zločiny komunizmu a nedocenenia morálnych hrdinov, ako aj na nedostatočnosť morálneho odsúdenia ich trýzniteľov.

Prítomným sa prihovoril tiež podpredseda Senátu ČR Jan Horník a parlamentný poslanec Petr Třešňák. Riaditeľ väznice v Ostrove Pavel Zange pripomenul 70. výročie založenia väznice a dôvody, ktoré viedli k jej vzniku. Porovnal situáciu vo väzenstve počas rokov totality a v súčasnosti.

Za Ústav pamäti národa sa prihovoril bývalý politický väzeň Peter Chromý. Utrpenie tisícov nespravodlivo väznených pripomenul aj podpredseda KPV ČR Leo Žídek. Duchovné slovo predniesol generálny vikár Jiří Majkov, ktorý zdôraznil silu ducha tých, ktorí tu trpeli.

V hale Veže smrti sa uskutočnila vernisáž výtvarných prác žiakov Karlovarského kraja a prítomní si mali možnosť pozrieť aj stále expozície v Hale smrti, vyhľadať mená väzňov, ktorí tu pracovali, oboznámiť sa s ich životnými osudmi, zaspomínať na utrpenie vo väzniciach a pri dolovaní a spracovaní uránovej rudy, či svoje vlastné alebo svojich príbuzných či známych.

V sobotu 18. mája podujatie Jáchymovské peklo pokračovalo svätou omšou v Kostole sv. Joachima v Jáchymove, ktorú za zomrelých i živých väzňov svedomia celebroval emeritný strahovský opát Michael Pojezdný spolu s prítomnými kňazmi zo Slovenska. Varoval pred rozhodovaním sa človeka podľa vlastných predstáv, ktoré sú v rozpore s Božím zákonom, a pripomenul, že pojmy sloboda a láska spolu súvisia a je dôležité zachovávať zákon lásky; ak by sa tento zákon zachoval, ostatné zákony by boli zbytočné.

Po skončení omše sa prítomní zhromaždili pri pamätníku Brána slobody. Moderátorka Vlasta Preislerová privítala politických väzňov, hostí a všetkých účastníkov podujatia a vyzvala, aby si minútou ticha uctili všetky obete jáchymovského pekla. Vojaci čestnej stráže položili k pamätníku približne tridsať vencov a kytíc (od prezidenta ČR, senátu, parlamentu, vlády, veľvyslanectva SR, miest, skautov, väzenskej služby, občianskych združení, Platformy európskej pamäti, Ústavu pamäti národa a organizácií združujúcich politických väzňov).

Místostarosta Jáchymova František Holý privítal prítomných na území mesta a vyjadril potrebu túto temnú minulosť si pripomínať, tiež varoval pred zabúdaním na tieto udalosti a prejavil úctu všetkým, ktorí v jáchymovskom pekle stratili svoj život alebo zdravie.  Podpredseda senátu ČR Jan Horník vyjadril svoj smútok z toho, že počet účastníkov spomienkových podujatí klesá a zdôraznil potrebu zoznamovať s udalosťami aj mladé generácie, ktoré ich nezažili, aby sa nemuseli už nikdy opakovať. Za poslaneckú snemovňu ČR sa prihovorila poslankyňa a hejtmanka Karlovarského kraja Jana Mračková Vildumetzová. Vyzvala vážiť si slobodu, pretože tí, ktorí prešli jáchymovskými lágrami, šťastie žiť v slobode nemali. Zdôraznila potrebu oboznamovať v školách s históriou tohto obdobia a poďakovala sa organizátorom podujatia.

K prítomným sa prihovoril aj veľvyslanec SR v ČR Peter Weiss. Za Platformu európskej pamäti vystúpil Miroslav Lehký – vyjadril potrebu hovoriť pravdu o totalitných režimoch 20. storočia, ktoré sa dopúšťali zločinov proti ľudskosti, ktoré sú vo svojej podstate nepremlčateľné. Varoval pred relativizovaním pravdy, zdôraznil potrebu hovoriť celú pravdu a citoval  pieseň, ktorú spievali „muklovia“, ktorú ho naučil politický väzeň Anton Srholec: „Jen žádnej strach, jen žádnej strach, takovou fúgu nezahrál ani sám Sebastián Bach, jakou my zahrajem, až přijde den, až přijde den.“

Starosta mesta Horní Slavkov Alexandr Terek  poďakoval prítomným za statočnosť a vyzval ich, aby rozprávali svoje príbehy, je to dôležitý odkaz minulosti a veľké varovanie pre budúcnosť. Starosta mesta Ostrov Jan Bureš tiež vyjadril túžbu, aby aj mladá generácia vedela o udalostiach, ktoré sa tu udiali, aby nedopustila ich opakovanie. Povedal aj to, že obyvateľom mesta Ostrov toto temné obdobie pripomína súsošie na streche kultúrneho domu, ktorého autorom je akademický sochár Jaroslav Schlesinger, ktorý potom, čo bol väznený nacistami, bol pre svoje zmýšľanie odsúdený na 25 rokov a pracoval v tábore Vykmanov s krycím označením L – osudným sa mu stalo triedenie a mletie uránovej rudy, keďže väzni pracovali bez ochranných prostriedkov 12 až 14 hodín denne, v roku 1955 zomrel na rakovinu pľúc.

Ďalej sa k prítomným prihovoril predseda PV-ZPKO Ján Litecký Šveda, predseda KPVS Peter Sandtner a podpredseda KPV ČR Leo Žídek. Na záver sa prihovoril a udelil prítomným požehnanie emeritný strahovský opát Michael Pojezdný. Vládu ČR zastupoval námestník ministerky spravodlivosti Jeroným Tejc. Počas podujatia účinkovala posádková hudba armády ČR, ktorá na úvod zahrala svätováclavský chorál a na záver slovenskú a českú hymnu.

Viacerí účastníci sa zhodli na potrebe tieto udalosti pripomínať, zvlášť v tomto roku 30. výročia pádu totalitného režimu, zoznamovať s nimi predovšetkým mladú generáciu, ale vyjadrili aj nespokojnosť s vývojom spoločenskej situácie v našich krajinách a varovali pred možným opakovaním temnej histórie.

Na týchto miestach vytieklo mnoho potu, sĺz a krvi tých najstatočnejších príslušníkov našich národov, mnohí tu prišli o zdravie, roky života, ideály... a aj po návrate z väzenia si niesli  celoživotné stigmy, mali zákaz o nich hovoriť,  v ich dôsledku odišli predčasne na druhý svet, niektorí práve tu ukončili svoj život a boli tu pochovaní.

Ľudovít Košík

::

Jáchymovské peklo (2018)

Pietna spomienka v Jáchymove (2017)

::

Váš názor nás zaujíma! Môžete ho vyjadriť formou komentára pod článkom. Ďakujeme.