Politický kaleidoskop

ZÁPISNÍK –  24–25/2019

V poslednom čase sa roztrhlo vrece so stranami, hnutiami a platformami, ktoré chcú získať hlasy kresťanských voličov. Svedčí to nielen o roztrieštenosti našej politickej scény, ale aj o tom, že niektorí politickí hráči vnímajú kresťanov ako ľahkú korisť, ako ľahko ovplyvniteľnú a poddajnú masu. Žiaľ, mnohé nasvedčuje tomu, že sa nemýlia: značná časť kresťanského voličstva hlasuje v rozpore s kresťanskými hodnotami a požiadavkami, kresťanské hlasy sa rozptyľujú a strácajú vo všetkých možných aj nemožných politických košiaroch a posúvajú do víťazných pozícií často ľudí nehodných, protikresťansky, respektíve proticirkevne orientovaných. To povzbudzuje ďalších a ďalších klaunov, karieristov a vypočítavcov, aby skúšali žať tam, kde nesiali. Na našu škodu.

::

Spolu. Sme rodina. Za ľudí. Hlas ľudu. Zmena zdola. Odvážne... Podivné, nič nehovoriace (alebo mnohovravné?) názvy politických subjektov. Prečo sú také?! Politika sa čoraz viac stáva záležitosťou obchodu a reklamy, ponuky a dopytu, prázdnoty a plytkosti. Názvy strán sú ako obchodné značky a reklamné triky. A občan je klamaný – a možno aj chce byť klamaný, pretože ak by nechcel byť, vzoprel by sa.

::

Do úradu prezidenta Slovenskej republiky nastúpila Zuzana Čaputová. Ako to už vyjadrili niektorí komentátori, nová prezidentka je politicky neskúsená a vlastne až do začiatku predvolebnej kampane bola verejnosti  fakticky neznáma. Nad jej pôsobením v úrade preto visí veľký otáznik. Ale z toho, akých poradcov a spolupracovníkov si vybrala a ktorá politická strana najviac podporovala jej kandidatúru, možno predpokladať, že sa bude pri výkone funkcie zaujímať viac o „nové menšiny“ ako o „starú väčšinu“ obyvateľov nášho štátu.

::

V Literárnom týždenníku pohotovo zareagovali na inauguráciu novej hlavy štátu článkom Ľudovíta Števka Poinauguračné otázniky. Krátky citát:

„Za klady novej prezidentky možno považovať jej vizuálnu prevahu pri sedeniach za okrúhlym stolom, ale to je zatiaľ všetko, čo vieme a čo by o nej napísal aj slovenský bulvár. Prvé známky jej politického smerovania vo funkcii prezidentky sú zahrnuté v menoslove širokého zboru poradcov, z ktorého vyčnieva jej ideový príklon k liberálnemu krídlu slovenskej politickej scény, predovšetkým k jej materskej strane Progresívne Slovensko. Proklamovaná nadstraníckosť pani Čaputovej je konvenčná fráza, ktorej neverí ani sama. (...) Čo všetko sa podarí pani prezidentke v ‚tejto krajine‘ presadiť, ukáže až politická konštelácia po voľbách v roku 2020. Bude progresívno-liberálne Slovensko v koalícii s neobyčajným kresťanom Hlinom, s obyčajným kresťanom Matovičom a nevyprofilovaným Kiskom? Od toho bude závisieť spoločný úspech politickej firmy Čaputová and comp. a neúspech Slovenskej republiky.“

(Literárny týždenník č. 23–24/2019, s. 4)

::

Denník Sme, známy svojím „multi-kulti“ zameraním, tentoraz prekvapil – uverejnil článok Zastavme kazateľov džihádu (vydanie z 13. júna, s. 9). Autor článku Olivier Guitta, riaditeľ poradenskej firmy v oblasti geopolitických rizík a bezpečnosti GlobalStrat, okrem iného píše:

„Západ si až pridlho zatváral oči pred extrémistickou ideológiou. (...) Švajčiarske úrady v dome čelného predstaviteľa Moslimského bratstva Jusúfa Nadu narazili na dokument nazvaný stroho Projekt. Projekt je cestovnou mapou, ktorá má pomocou propagandy, kázní a v prípade nutnosti aj vojny viesť k nastoleniu islamistických režimov na Západe. Jedným z hlavných bodov Projektu je podpora všetkých hnutí, ktoré sa v moslimskom svete angažujú v džiháde. (...) Radikalizácia sa nedeje len vo väzniciach či saláfistických mešitách. Deje sa aj vo vzdelávacích inštitúciách. Generálny inšpektor francúzskeho školstva Jean-Pierre Obin už v roku 2004 vo svojej prelomovej správe opísal alarmujúcu situáciu vo francúzskych školách. Aj keď veľká väčšina moslimských detí sú Francúzi, nejedno z nich sa identifikuje ako moslimský občan a Usámu bin Ládina považuje za hrdinu. V očiach týchto detí práve reprezentuje víťazné dobýjanie Západu islamom.“

Otázkou je, či islamistická hrozba nie je ešte stále podceňovaná. Čo napríklad zmenila spomenutá „prelomová správa“ generálneho inšpektora francúzskeho školstva? Zmenil sa prístup rozhodujúcich politických síl k tomuto problému? Treba povedať, že veru nie.

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 23/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!