13. júla 2019

Z exodu básňou


Teofil Klas
Teofil Klas
Nekontaktný trochej
Niekedy kontakt bliká
a vypadáva podchvíľou.
Je tu hneď pranostika,
spleť pokusov a omylov.

V beztakte aforizmu
aféra azda meravie.
Cez nastavenú prizmu
preosieva sa červavé.

No nekontaktný trochej
odvádza kroky od sklzu.
Žmurkanie, razom ploché,
nepokúša sa o slzu.


Portrét čiernej diery
Podnetov
ako nikdy predtým za život,
lebo sa plné
vehementne snúbi.
Muzika,
tá sa predsa nenabaží z nôt,
nesláčikuje ani prázdne sľuby,
ale má synkretický ráz.
Na portrét prvej čiernej diery
zvedavý
uprednostnil som
pohľad celkom znútra.
Nasnímali ju, prirodzene,
bez hlavy,
prisúdili jej, aha, cudzie jutrá.
A to sú samé zisky zas.
Lenže
čo v kraji vrchovato prevláda,
je už len
trápna indispozícia.
Spomienka na smrť v zrode,
hoci nemladá,
sa v akréciách veľmi nerozvíja.
To ani do insitných trás.

Po odkale snehu
Ľa, biele brezy
na ešte belších obláčikoch
azúru.
V hre anamnézy
nehotuje sa čerstvý obzor
na vzburu,
chce iba nové jahňady.
To starý vesmír
poznove
po vartovnom spánku vajatá.
Dážď ešte nezmyl
prach po odkale snehu.
Predspev vtáčatám
sa ktovieako(!?) naladí.
No už tu brízu
naviguje van
do ladného belasa.
Koniec je kvízu,
nik fraktálové algoritmy
nehlása.
Puky  sú z rajskej záhrady.
Aleže jasno
vypriamuje sa muzikálne
na struny.
Z exodu básňou
kľuje sa brnkot jadrný.
Taký, čo býval za mladi.

Najprv uznám vinu
Mám
desať minidemižónov,
pretáčam do nich frankovku.
Víno sa zavďačuje vôňou
a slzou ako na oku.
Slza
je trpká, tŕpne na krv,
má silu a chuť odrody.
Pred vínom
vinu uznám najprv,
nehľadám, čo ma rozhodí.
Z pretáčaného nie som vincúr,
a vôbec už nie someliér.
No nezapriem sa tomu víncu.
Raz je to v tuhom pomere.

Sme vari anjeli
Žiješ si
v medziriadkoch vo večne.
Pritom ťa stále čosi mätie.
Ide tu o rozdiely,
o meč nie.
Aj v tomto, no aj v onom svete.
A to je práve moták zmotaný,
rozdiel
vlastne nerozdielny.
Dnes napodiv
nie s chuťou smotany,
leda ak súdržnosti v dielni.
Vraj:
čo sme my, aj vy to budete,
veď čo ste vy, aj my sme boli.
Darmo,
to nezaiskrí v bukréte,
ba ani v prežívanom bôli.
Podstatné,
že sme vari anjeli.
Pokúšaní aj padlí veru.
Aj takí,
čo im rúcha skrásneli
v bielení krvou za príšeru.
Žiješ si
v podstročníkoch vo večne.
A preciťuješ v nich to sväté.
Meče by mohli byť
aj dvojsečné,
šíp zatne v Achillovej päte.

Do kapsy na púť
Do kapsy na púť
nevezmeš si veľa:
len suchú kôrku na prežúvanie
a skautský pohár z papiera.
A palicu si priber za priateľa.
A vyzbroj
kroky lámkou skúšané
modlitbou tichou na perách.

V podhorí úver
Vždy tu bol dotyk s horou.
Od detských čias až do dneška.
V sprievode rajských zborov.
Len zriedka
som sa omeškal.
To ďalej bola už len step
s rozmáhavými krokmi.
Na púšti manna, stravný chlieb
bez čo akej už dogmy.
A pritom čosi záväzné.
Žičí tu hora stepi.
Na včera platí,
na dnes nie?
V podhorí úver drepí.
Koľko aj bolo nehy,
bolo to, ajha, predčasné.
Skrvelo cez výbehy
a trýznilo sa cez básne.

Rumeň
Čudesné
svetlo organových píšťal
v pohári.
Fujara zvejárená.
Samé hyperboly.
Rozlieva víno
nehatanú červeň
po tvári.
Priberá rumeň veru.
No zavše: príber bolí.

(Apríl 2019)
::
Súvisiace články:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.