27. augusta 2019

Politika a deformovanie jazyka

Ján Maršálek

Ľudská reč je obdivuhodným fenoménom. Schopnosť vyjadrovať sa prostredníctvom jazyka patrí k hlavným atribútom človečenstva. Jazyk nám slúži ako jedinečný nástroj myslenia, dorozumievania aj uchovávania poznatkov, preto je dôležité dbať na jeho kultivovanie a používať ho náležitým spôsobom. Na spôsobe vyjadrovania záleží, zvlášť vo verejnom priestore a v oficiálnom styku – ide predsa o to, aby sme si rozumeli, aby nedochádzalo k zbytočným sporom, omylom a dezinterpretáciám.
Pravdaže, nič ľudské nie je dokonalé. Niekedy prosto dochádza k nepochopeniu, prostriedky jazyka sa javia ako nedostatočné, slová akoby nemali u každého rovnaký význam, respektíve ich význam sa mení podľa okolností. Ale takéto problémy sú pri dobrej vôli vždy riešiteľné. Horšie je, keď dochádza k úmyselnému zavádzaniu, k deformovaniu jazyka, a to aj na celospoločenskej úrovni, keď sa jazyk zneužíva na politické ciele, na dezinformovanie a propagandu.

Vytváranie akéhosi nového jazyka – jazyka hesiel a fráz, príkazov a zákazov – je príznačné pre totalitné režimy. Máme s tým na našom území bohaté skúsenosti. No napodiv k niečomu takému dochádza i dnes. Aj v súčasnosti môžeme pozorovať, ako sa jazyk zneužíva, násilne mení, ako je tlačený do „politicky korektnej“ podoby.
Pozrime sa napríklad na slovo „Cigán“ a slovo „Róm“. V prvom vydaní Krátkeho slovníka slovenského jazyka (Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1987) nájdeme slovo Cigán s vysvetlením, že ide o príslušníka etnickej skupiny, slovo Róm tu vôbec nie je uvedené. V treťom – doplnenom a prepracovanom – vydaní tohto slovníka z roku 1997 je výklad slova Cigán už doplnený o poznámku: novšie Róm. Dochádza teda k posunu. Niekto môže povedať, že výraz Cigán má hanlivý nádych, preto je žiaduce nahrádzať ho výrazom Róm. To však celkom neobstojí, veď napríklad aj pomenovanie Maďar, Nemec alebo Rus býva niekedy chápané pejoratívne (a hádam nechceme za všetky takéto slová hľadať náhradu). Neobstojí ani tvrdenie, že ide o prirodzený, spontánny vývin jazyka. Vidíme predsa za tým istú formu (ideologického) nátlaku – slovo Cigán, donedávna úplne bežné (aj v prostredí tohto etnika!) a vlastne bez ekvivalentu, stalo sa zrazu neslušným či dokonca zakázaným; kto ho nahlas vysloví, je považovaný za grobiana alebo dokonca extrémistu.
George Orwell, zobrazujúc totalitné praktiky, uplatňuje v románe 1984 výraz „newspeak“ (nová reč, nový jazyk), ktorým pomenúva jazyk vytvorený s ideologickým a politickým zámerom obmedziť myslenie, manipulovať s ľudským vedomím, prekrucovať fakty a napokon úplne ovládnuť ľudské masy. Newspeak má byť odrazom novej ideológie, prostriedkom správneho vyjadrovania a zároveň hrádzou „proti všetkým iným spôsobom myslenia“. Manipulátori rátajú s tým, že keď vnútia ľuďom nový jazyk, slobodné myslenie sa stane fakticky nemožným, „aspoň v takej miere, v akej je myslenie závislé od slov“ (George Orwell: 1984. Svetová knižnica SME, 2005). Od prvého vydania románu uplynuli desaťročia, ale Orwellove myšlienky nezostarli, nestratili na aktuálnosti, práve naopak.
Spôsobov pretvárania, deformovania, zošnurovania jazyka, využívaných hlásateľmi svetlých zajtrajškov, je viacero: ideologicky motivované prehodnocovanie, triedenie lexikálnych jednotiek na vhodné a nevhodné, redukcia starej slovnej zásoby a popritom predkladanie všelijakých novotvarov, ktorými možno zahmlievať skutočnosť. Viaceré nové slovné spojenia z kategórie politicky korektných sa stali akoby normálnou súčasťou komunikácie, často ich počuť z úst politikov, byrokratov či novinárov. Mnohé z nich patria do portfólia takzvanej genderovej ideológie: rodové roly a stereotypy, rodovo citlivá pedagogika, rodovo citlivý jazyk... Vieme asi, čo sa tým myslí, ale presný zmysel väčšine uniká – a je v tom možno zámer.
Ďalšou z ciest ideologizácie jazyka je presadzovanie klamlivých eufemizmov – namiesto zdražovania máme úpravu cien, namiesto prepúšťania máme optimalizáciu ľudských zdrojov, ba ľudia už ani neumierajú, ale priamo odchádzajú do neba (hereckého, speváckeho, ľubovoľného). Skrátka, ukazuje sa nám obielená fasáda, ale za ňou sa neraz skrýva faloš, zlý úmysel, politická propaganda, neúcta k pravde, alebo prinajmenšom neúcta k jazyku. Mali by sme si na to dávať pozor, aby nás klamoreč úplne nedoplietla.

Ján Maršálek
::
Odporúčané:
::
P. S.
Možno patríte k tým, ktorých obsah tejto stránky zaujal.
Ešte viac dobrého čítania získate, keď budete odoberať náš e-mailový vestník:
podrobnejšie informácie.

10 komentárov:

  1. Anonymný27.8.19

    Autor vo svojom príspevku zabudol spomenúť, že do našej slovenskej materinskej reči sa po Prevrate dostalo (i naďalej pribúda) k nám veľa slov z angličtiny, čím sa najmä zakomplexovaní jedinci chcú líšiť od nás bežných ľudí, občanov Slovenska. Oblečenie nahrádzame aufitom, letenky sa snažíme zabukovať a mohol by som pokračovať. Nehovoriac, že sme prijali Halloween, oslavujeme Valentína atď. Tých tradičných dní a cudzích slov je viac, teraz mi mnohé z nich, ktoré sme prevzali a počujeme ich denne už aj v masovokomunikačných prostriedkoch, nenapadajú, - proste opičíme sa po druhých. Hovorí sa, že chceme byť pápežský ako pápež. Alebo tým chceme demonštratívne zakrývať svoju chýbajúcu múdrosť a vzdelanosť. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za pripomenutie. Zbytočné používanie cudzích slov, ich vtláčanie do slovenčiny, to je samostatná kapitola. Máte pravdu, pôsobí to komicky, niekedy tragikomicky a skoro vždy hlúpo... Prehreškov proti slovenčine je veľa, spomeniem ešte napríklad súčasnú módu neprechyľovania ženských priezvisk – všetko sa v jednom článku ani nedá zachytiť.

      Odstrániť
  2. r. h.27.8.19

    Chcel by som sa vyjadriť k problematike Rómov – Cigánov. Učím ich 20 rokov, žiaci majú 15 – 20 rokov. Keď som ešte v začiatkoch povedal napr. „Rómovia, ideme do triedy“, ich reakcia bola: „Ta jaky sme my Romovia, my sme Cigaňe.“ Ani v najmenšom nemali k pomenovaniu Róm nejaký vzťah. Slovo bolo pre nich cudzie. Keď som sa opýtal, akej si národnosti, takmer všetci povedali Slovák, ani jeden nebol Róm, alebo Cigán. Po rokoch už označenie Cigán nebolo pre nich priaznivé, začali vo veľkom používať slovo Róm. Keď som sa ich vtedy pýtal, prečo už nehovoríte Cigán, ale Róm, odpovedali: „Šak tak hovoria v televizi, my už nie sme Cigaňe.“ Takže na problematiku Róm – Cigán sa pozerám z tohto pohľadu. Neviem si však veľmi dobre predstaviť, ako by sa volali pôvodné cigánske jedlá: Rómske rebierko? Rómska pečienka? Alebo známa skupina by sa mala premenovať na Rómskych diablov?
    Veľmi trefná je aj časť, v ktorej autor píše o novotvaroch. Možno viacerí poznáte ten príbeh, keď firma hľadá „manažérku pre čistotu podlahy“. Po slovensky: hľadajú upratovačku.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za postrehy z praxe. Myslím, že potvrdzujú moje slová. Ide o zmeny nie prirodzené, ale umelo vyvolané a politicky, resp. ideologicky motivované.

      Odstrániť
  3. Anonymný29.8.19

    Pán Milan,
    pán Maršálek to krásne a zrozumiteľne povedal. Kedysi, za mladých časov nám robil v obecnom futbalovom družstve ľavé krídlo cigáň. Ale behal fantasticky. Pišti, ako to, že Ty tak beháš? - chlapci, musíte jesť syslov. A my sme mu boli pomáhať tých syslov chytať.

    S pozdravom

    jhusár

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný29.8.19

    Doplňujem článok pána Maršáleka o myšlienky, ktoré som "ukradol" spisovateľovi Jozefovi Banášovi a nadväzujú na predošlé úvahy: Snahou mocných tohto sveta je vykoreniť nás Slovákov, Čechov, Maďarov, Poliakov, Ukrajincov, Rusov, Chorvátov, Srbov, Bulharov, Rumunov a ďalšie národy zo svojich koreňov, zo svojej podstaty, zo svojho života. Preto už nemáme Dom detí, ale Kidhouse, nemáme Slovenskú krčmu, ale Slovak Pub, nemáme Snehulienky, Šípkové Ruženky, Zlatovlásky či Jankov Hraškov, zato máme Mekkvínov, Mekgájverov a Barbíny. Preto nemáme roľníkov, ale farmárov, nemáme správy, ale hedlájny.
    Príznačné je, že niektoré naše médiá už nemajú úroveň, ale iba level. Ak vás vytrhnú z koreňov zmeníte sa na vyschnutú, manipulovateľnú trstinu ochotnú za pár šestákov makať na ľudomiľných cudzích vlastníkov vo vlastnej krajine. Budeme makať, konzumovať a plodiť nových makačov a nových konzumentov. To je jediná úloha, ktorú nám prisudzujú naši "nenaši" chlebodarcovia. milan kupecký

    OdpovedaťOdstrániť
  5. bolo by treba vydať slovník či zaviesť rubriku lživo zavadzajúcich novotvarov, pardon teda newspeaku, napr. typické za socializmu "prerušenie tehotenstva" v demokracii už vyšší stupeň "sväté právo ženy na voľbu" teda progresívne už "pro choice" čiže povzbudenie na pravo zabiť dieťaťa v lone matky. Bojovať uspešne sa da len s pravdou a takéto odhalenia marxisticko-liberalných diabolských praktik pomôže ľuďom precitnuť, zamyslieť sa a buriť sa proti bezočivej manipulácii. Nehovoriac o pľundrovaní jazyka gyčovitými anglikanizmami.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, príklad, ktorý spomínate (prerušenie tehotenstva), patrí k vrcholným číslam klamoreči.

      Odstrániť
  6. J. Nemčok12.9.19

    Nedá mi, aby som nereagoval na článok pána Maršálka, len malou poznámkou. Som už dosť starý človek, ktorý má zaužívané slovo Cigán, a keď som niekde neuviedol slovo Róm, ale Cigán, nebol som napomenutý.
    Jeden pojem z prostredia hudby, hudobných skupín. Pýtam sa: Ako by sme nazvali kapelu Rinalda Oláha, Farkašovcov a mnoho iných „cigánskych“ kapiel? Pamätám sa z detstva na tie cigánske kapely, ktoré chodili hrávať na Štedrý večer, na Veľkonočný pondelok – z domu do domu, i v našej bývalej dedine. Za krajec chleba, kúsok koláča či slaninky, alebo mäsa. A ako za to ďakovali!
    Myslím si, že ako svetom hýbe technická revolúcia, tak i reč ľudu sa mení a možno u našich potomkov bude slovo Cigán neznáme. Ako je teraz neznáme slovo „piglajs“ (žehlička), alebo v Otčenáši „chlieb náš vezdejší“ (chlieb náš každodenný), a ako mnoho iných nespomenutých slov. Myslím si, že pán Maršálek to trochu ináč, ale správne napísal.
    A ak niekto ľudovej reči použije slovo Cigán, nech sa na to nikto nehnevá, lebo i v rómskych osadách (a poznám ich niekoľko) sa samo toto etnikum volá Cigáni. Taká je pravda a nik ju nevyvráti.

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.