12. augusta 2019

Začiatok polemiky s Paolom Pasqualuccim

Karol Dučák

Problematika Druhého vatikánskeho koncilu (ďalej už len DVK) ani vyše polstoročie po jeho skončení nenecháva na pokoji mnohých katolíckych teológov vo svete. Dokumenty koncilu sú často vystavované kritike odbornej i menej odbornej. Niektoré výhrady voči koncilovým dokumentom sú oprávnené, iné nie. Nedávno vystúpil s rozsiahlou kritikou koncilových dokumentov Paolo Pasqualucci, katolícky filozof a bývalý profesor filozofie práva na univerzite v talianskej Perugii („Points of Rupture” of the Second Vatican Council with the Tradition of the Church – A Synopsis. In: One Peter Five. Dostupné: onepeterfive.com).
Svoju kritiku zhrnul do dvadsiatich šiestich „bodov zlomu“, ktoré v podaní autora spôsobili prelom vo vývoji Katolíckej cirkvi po DVK. Je však potrebné konštatovať, že zmienená analýza Paola Pasqualucciho má závažné logické a teologické nedostatky, ktoré do značnej miery znižujú kredit autora analýzy i analýzy samotnej. Autor tohto článku pripravuje rozsiahlejšiu kritiku analýzy Paola Pasqualucciho, ale to si vyžiada istý čas, preto sa zatiaľ obmedzí na kritiku jedného závažného „bodu zlomu“ z uvedenej analýzy.

Paolo Pasqualucci v bode 4 svojej analýzy kritizuje text koncilovej konštitúcie Gaudium et spes (ďalej už len GS) týmito slovami: „GS 24. 3 tvrdí, že človek je »jediný tvor na zemi, ktorého Boh chcel pre neho samého«, ako keby cieľom stvorenia človeka bolo niečo iné než Božia sláva a Boh ako konečný cieľ všetkých vecí.“
V tomto prípade sa ale Paolo Pasqualucci dopúšťa hneď dvoch závažných omylov. V prvom rade je potrebné konštatovať, že človek je naozaj jediný pozemský tvor, ktorého Boh stvoril pre neho samého, takže táto formulácia konštitúcie GS je absolútne brilantná a nespochybniteľná.
Druhý závažný omyl Paula Pasqualucciho spočíva v tom, že konštitúcia GS v žiadnom prípade nepopiera, že konečným cieľom stvorenia človeka bola Božia sláva a Boh ako konečný cieľ všetkých vecí. Práve naopak. Konštitúcia GS to výslovne zdôrazňuje.
Musíme si položiť otázku, prečo vlastne Boh stvoril svet. Odpovede nachádzame v majstrovskom diele katolíckej mystičky Marie z Agredy, ktorá vo svojom diele Mystica ciudad de dios (Mystické Božie mesto) odhaľuje Božie zámery, ktoré jej sám Hospodin dal poznať vo víziách, ktoré dostala.
V podstate pravého Boha sú zlúčené všetky dokonalosti v nekonečnej miere. Koncentrácia dokonalosti v Bohu je absolútna a originálna. V múdrosti je absolútne dokonalý, v rozhodnutiach absolútne presný a rýchly, v súdoch absolútne spravodlivý, v slovách absolútne pravdivý, v konaní absolútne svätý, bohatstvom absolútne naplnený. Nekonečná dĺžka, šírka, výška, hĺbka, sláva, pokoj, dobrota. Absolútno absolútna. Je všadeprítomný bez toho, žeby niekde zaberal miesto. Žiaden priestor mu nie je príliš široký na to, aby ho nemohol obsiahnuť, ale ani natoľko úzky, aby sa doň nevtesnal. Boh nemá rozmery a je nezmerateľný.
Božská podstata pravého Boha je neviditeľná a nehmotná. Boh je jediná bytosť neschopná zo svojej prirodzenosti hrešiť. Toto sa netýka anjelov ani ľudí. Boh taký vždy bol, je a navždy bude. Jeho podstata je nemeniteľná.
V nekonečnej minulosti bol iba Boh. Nebolo ešte ničoho iného. Ani Zem, ani Mesiac, ani Slnko, ani hviezdy, ani anjeli, ani ľudia, ani nijaké živé tvory. Nebolo ani zlo. Bolo len dobro. Kým zlo nemá večné trvanie, dobro je od večnosti, pretože Boh je od večnosti. Boh bol, je a bude večným dobrom. Zlo však nie je večné, pretože vzniklo v určitom okamihu jestvovania sveta. V porovnaní s existenciou dobra má zlo relatívne krátke historické trvanie.
V nekonečnej minulosti jestvoval iba Boh vo svojej neviditeľnej a nehmotnej existencii. Všetko ostatné vzniklo potom. No nevzniklo to samo. Všetko stvoril Všemohúci. Z ničoho, z ničoty. Iba seba samého nie, pretože Boh jestvuje sám od seba, sám sebe postačí a nepotrebuje pre svoju existenciu nič z vecí, ktoré stvoril. Je nekonečný vo svojich vlastnostiach pred stvorením i po ňom, a tak to zostane na veky vekov. Amen. Boh je, ktorý je, a je naplnený všetkou dokonalosťou stvorenstva v nekonečnej miere. Všetko ostatné vo vesmíre má svoj pôvod v ňom ako v prapríčine svojho bytia.
V istom okamihu trojjediný Boh prijal rozhodnutie stvoriť živé bytosti. Takto sa jednomyseľne rozhodli na porade všetky tri božské osoby. A prečo vlastne Boh stvoril rozumné bytosti? Prečo stvoril svet?
Vlastnosťami Boha sú nekonečná láska a štedrosť, ktorá umožnila Božej láske prakticky sa prejaviť. Božie poznanie vlastnej dokonalosti a bezhraničných vlastností, ktorými disponoval, v ňom vyvolalo nevýslovne naliehavú potrebu realizovať sa navonok. Bola v ňom nesmierna túžba a rozhodná vôľa sprístupňovať svoje božstvo iným subjektom a takto ich obohacovať nevýslovnou mierou. Pozorujúc povahu svojich dokonalostí, ich silu a účinky, Boh vyhovel svojej náklonnosti k prejavovaniu svojej štedrosti a milosrdenstva veľkorysým rozdávaním zo seba, z nadbytku nekonečných pokladov, obsiahnutých v jeho božstve. Povedané naším nedokonalým ľudským jazykom – Boh konštatoval, že jeho dokonalosť a bezhraničné bohatstvo pokladov, ktorými disponoval, je príliš veľké a ušľachtilé nato, aby zostalo len preňho samotného, preto túžil po expanzii svojich nekonečných darov, ktorými by mohol obdarovávať iné subjekty. Považoval to nielen za spravodlivé, vhodné a potrebné, ale cítil ako keby aj povinnosť takto konať. Preto dal priestor svojej nesmiernej túžbe stvoriť bytosti, ktorým by sa rozdával, urobil ich spoluúčastnými na jeho vznešenosti, zahrnul ich bezhraničnou láskou a štedrosťou.
Hĺbka dokonalostí, nadbytok pokladov a nekonečnosť bohatstva umožňuje Bohu obdarovať každého tvora bezhraničnou záplavou svojich darov a milostí. Vyjadrené jednoduchšie: Boh si bol vedomý svojej dokonalosti, ale nechcel si ju nechať len pre seba samého. Preto chcel vytvoriť inteligentné bytosti, ktoré by mohli participovať na jeho dokonalosti, alebo inak povedané, chcel umožniť inteligentným bytostiam prežiť to šťastie byť spoluúčastnými jeho dokonalých darov vo večnej blaženosti. Boh stvoril dva druhy takýchto inteligentných bytostí: anjelov a ľudí. Jedine anjelov a ľudí stvoril Boh kvôli nim samým. Lenže anjeli sú duchovné bytosti, ktoré nepotrebovali materiálny svet pre svoju existenciu. Jedine človek ako materiálny tvor potreboval pre svoju existenciu materiálny svet. Preto Boh stvoril materiálny svet. Kvôli človeku! Človek je jediný materiálny tvor, teda tvor s nehmotnou dušou, ale aj s hmotným telom, ktorého Boh stvoril pre neho samého! Stvorenie materiálneho sveta bolo podriadené primárnemu cieľu – stvoreniu hmotnej bytosti s nehmotnou dušou: človeka. Živočíšnu ríšu Boh nestvoril kvôli nej samej, ale kvôli tomu, aby človeku slúžila. Boh vedel, že človek bude potrebovať potravu, teda bude musieť loviť zvieratá a živiť sa nimi, aby neumrel od hladu. Rastlinnú ríšu Boh takisto nestvoril kvôli nej samej, ale preto, aby slúžila korune tvorstva, človeku, za potravu. Kamene nestvoril Boh kvôli nim samým, ale preto, aby slúžili človeku. Aby si človek mohol vybudovať domy a mestá, v ktorých bude prebývať. Aj slnko stvoril Boh kvôli človeku. Aby malo človečenstvo dostatok tepla pre svoju existenciou. A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Teda formulácia koncilovej konštitúcie GS je absolútne brilantná. Človek je naozaj jediný tvor na zemi, ktorého Boh stvoril kvôli nemu samému. V tomto ohľade je text koncilovej konštitúcie GS absolútne nespochybniteľný.
Navyše, koncil nepopiera, že konečným cieľom stvorenia sveta je Božia sláva a Boh ako konečný cieľ všetkých vecí. V koncilovej konštitúcii GS je to uvedené celkom jasne: „Veď Boh, ktorý stvoril všetkých na svoj obraz »z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme« (Sk 17, 26), a tak všetci sú povolaní mať jeden cieľ, ktorým je sám Boh“ (GS, č. 24).
A na inom mieste: „Lebo človek, stvorený na Boží obraz, dostal príkaz ovládnuť zem so všetkým, čo v sebe zahrnuje, spravovať svet v spravodlivosti a svätosti (porov. Gn 1, 26–27; 9, 2–3; Múd 9, 2–3) a zamerať samého seba i vesmír na Boha, uznávajúc ho za Stvoriteľa všetkých vecí, aby podriadením všetkých vecí človekovi sa Božie meno velebilo všade na zemi (porov. Ž 8, 7 a 10)“ (GS, č. 34).
V zmysle všetkých uvedených skutočností je potrebné odmietnuť predmetnú argumentáciu Paola Pasqualucciho ako neodôvodnenú, ba zmätočnú.

Karol Dučák
::
Odporúčané

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.