13. septembra 2019

Loretánske dni 2019

Skalica   (Foto: PriestorNet)

V Skalici bola v roku 2000 obnovená úcta k Loretánskej Panne Márii a každoročne sa tu začiatkom septembra konajú Loretánske dni. Tohtoročné sa začali  v pondelok 2. septembra 2019 prenesením sochy Panny Márie Loretánskej z kaplnky pri kostole Najsvätejšej Trojice do farského kostola, keď bol hlavným celebrantom súčasný skalický farár Mons. Róbert Urland.
Počas celého týždňa sa konali vo farskom kostole slávnostné sväté omše a pobožnosti. Každý deň bola ranná svätá omša, poludňajšia modlitba  Anjel Pána a večer pod vedením diakona pred vyloženou Najsvätejšou sviatosťou oltárnou modlitba svätého ruženca a Loretánskych litánií, do ktorých sa zapájali veriaci z filiálnych obcí a spoločenstiev pôsobiacich vo farnosti. Vyvrcholením každého dňa bola svätá omša s tematickou kázňou, ktorú v tomto roku predniesli kňazi, ktorí v minulosti pôsobili v skalickej  farnosti, a rozoberali jednotlivé invokácie Loretánskych litánií. Títo boli aj hlavnými celebrantmi koncelebrovaných svätých omší.

Počas celého týždňa, vždy ráno a večer pred a počas svätých omší, bola dostatočná príležitosť k spovedi, ktorú využili mnohí kajúcnici. Napriek nie najlepšiemu počasiu sa na ich programe zúčastňovali mnohí veriaci zo skalickej farnosti i pútnici z okolitých farností Slovenska i Moravy. Zakončené boli na sviatok Narodenia Panny Márie v nedeľu 8. septembra  slávnostnou svätou omšou, ktorej hlavným celebrantom aj kazateľom bol generálny vikár bratislavskej arcidiecézy Mons. Daniel Ižold, za asistencie diakonov, koncelebrovali viacerí kňazi z farnosti a okolia.
V príhovore, po informáciách z pastierskeho listu, ktorý slovenskí biskupi na túto nedeľu adresovali veriacim, sa prihovoril na tému Panna Mária: Brána do neba. Hovoril, že do nebeského kráľovstva sa ide po úzkej ceste, ale brána neba  je široko otvorená pre všetkých, ktorí ňou chcú vojsť. Na záver svätej omše bola loretánska socha prenesená v slávnostnej procesii mestom a bola uložená v Loretánskej kaplnke, kde si ju niekoľko verných uctieva modlitbou každodenne počas celého roka. Tu sa prítomní spoločne pomodlili Loretánske litánie, modlitby k Panne Márii Loretánskej a bolo udelené záverečné požehnanie.

Karmelitáni po svojom príchode do Skalice v roku 1700 pri kostole Najsvätejšej Trojice v Potočnej ulici, ktorý vybudovali v rokoch 1648–1652 evanjelici a po nich ho užívali jezuiti, ktorí si potom vybudovali  kostol s kláštorom a školou na námestí, začali budovať Loretánsku kaplnku. Kaplnka napodobňuje chudobný nazaretský domček Svätej rodiny, aké sú vybudované na mnohých miestach v Európe, podľa originálneho vzoru v talianskom Lorete. Presný rok výstavby nie je známy. Súpis pamiatok na Slovensku III, z r. 1969 ju začleňuje do r. 1710, Dr. Šátek uvádza hornú hranicu jej postavenia do r. 1711, keď zomrel organizátor jej výstavby prior Ferdinad.
Podľa prameňov uložených v osobnom fonde Jozefa Šátka, v Štátnom archíve Bratislava, pobočka Skalica, už v roku 1702 sa konala slávnosť prenesenia sochy z Viedne do Skalice. Podľa karmelitánskych záznamov opísal páter Damascén, ktorý bol slávnostným kazateľom 8. septembra 1769, v Histórii domus františkánskeho kláštora v Skalici počiatky úcty k Loretánskej Panne Márii takto:
„Sošku Panny Márie dal vyhotoviť druhý vikár skalickej karmelitánskej rezidencie páter Ferdinand Mária od sv. Terézie, ktorý bol veľkým ctiteľom Panny Márie. Presne podľa sochy v Lorete ju na objednávku ostrihomského arcibiskupa a prímasa Leopolda Koloniča vyhotovil viedenský sochár Ján Ignác Bendl. Vikár karmelitánov F. Arsenius zašiel sám so soškou do Loreta, aby sa dotkol pôvodnej milostivej sošky. Pri jej slávnostnom prenesení z Viedne do Skalice vydal ostrihomský arcibiskup Leopold Kolonič úpravu, aby ju na území Uhorska od prekročenia rieky Moravy vyprevádzali s procesiou. Najprv prišli do Moravského Sv. Jána, kde za veľkej účasti ľudu a spevu Salve Regina zaniesli sošku do kostola. Odtiaľ ju v procesii šesť dievčat nieslo až do Kútov. Tam ju zase prevzalo šesť dievčat a v slávnostnom sprievode išli až do Brodského, kde ich čakala majiteľka holíčsko-šaštínskeho panstva grófka Barbora Erdody, vdova po Antonovi Czoborovi i so svojím synom Markom a početnými zemanmi a úradníkmi. V Brodskom bolo už pripravených ďalších šesť dievčat – nosičiek a sprievod sa uberal cez Kopčany smerom na Holíč. Tam dorazili až za tmy. Holíčsky farár v pluviáli vyšiel im s procesiou oproti i so spevákmi a hudobníkmi a šiestimi pekne pristrojenými devami. Keď sa obe procesie stretli, farár si kľakol pred sošku a zaspieval Salve Regina a povedal krátku exhortu a procesia so spevom sa pohla do kostola, kde postavili sošku na oltár a farár povedal druhú exhortu. Po rozchode ľudu gróf Marek Czobor vzal sošku a odovzdal ju matke, ktorá ju bez okázalosti zaviezla do kaštieľa a krásne vyzdobila. Ráno ju grófka zaviezla nazad a sošku postavili pri väčšej kaplnke. Najprv bola slávnostná omša a kázeň, potom Te Deum, pri ktorom na vŕšku sv. Floriána tri razy vystrelili z diel a mažiarov a napokon usporiadali procesiu, ktorá mala sošku odprevadiť do Skalice. Keď sa procesia pohla, ešte raz sa ozvali výstrely diel a mažiarov. Toľko ľudí išlo v tejto procesii, že by sa bol sprievod potiahol i na dve míle, keby ľudia neboli išli v húfoch cez polia a lúky. Pri skalickom mestskom rybníku stretli sa už so skalickou mestskou procesiou, ktorá im prišla v ústrety, viedol ju skalický dekan a prepošt, boli v nej cechy, jezuitskí pátri so všetkými študentmi a s kongregáciu i dvaja paulínskí pátri. So skalickou procesiou prišli aj procesie z Hradišťa na Morave s hudbami, bubnami a spevákmi. Najprv zaspievali Salve Regina, pričom zaznievali výstrely z diel a i im odpovedajúcich sto pušiek drábov. Potom za veľkého plesania ľudu vo veľkom oduševnení zaniesli sošku do farského kostola a vystavili ju pri väčšej kaplnke a hoci bolo už večer (7. septembra) bola najprv kázeň a potom slávnostné Te Deum. Cez noc bola pri soške čestná stráž a ľud sa tam do rána modlil a spieval. Na druhý deň (8. septembra) po východe slnka tam bolo odslúžených niekoľko čítaných omší a uprostred predpoludnia preniesli sošku v procesii so všetkou okázalosťou  a za výstrelov diel do kostola karmelitánov, kde bola najprv slávnostná omša, potom slávnostná kázeň a napokon Te Deum.“

Ľudovít Košík
::
Podobné články:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.