Vlado Javorský
ZAŠANTÍM SI
Zašantím si na lístí jesennom
do tanca ťa vyzvem v ich objatí
ihráš farbami výstrednou paletou
láska šuští v kroku tanečnom
zapýrená a či iba odraz stromov
a slnko nad obzorom
krvavé ako nevesta pod závojom
farby lásky večné
zašantím si v tvojom náručí
slnko už za obzorom
žiadne otázky či zvedavé oči
líhame si do lásky
v tom lístí jesennom
do tanca ťa vyzvem v ich objatí
ihráš farbami výstrednou paletou
láska šuští v kroku tanečnom
zapýrená a či iba odraz stromov
a slnko nad obzorom
krvavé ako nevesta pod závojom
farby lásky večné
zašantím si v tvojom náručí
slnko už za obzorom
žiadne otázky či zvedavé oči
líhame si do lásky
v tom lístí jesennom
ČO JE LÁSKA
Čo je láska
hnev ak obliny do sukienky nenavlečieš
v zrkadle vidíš dve bubliny a nie tváre
Čo je láska
ak iba na dokonalosť myslíš práve
úsmevy na deň i na noc vytrénované
klopenie očí tajné duše šľachtenie
Čo je láska
na hodinkách večne primrznuté oči
a tep srdca v cvale
myšlienky na druhom konci sveta
či líha si milý do piesku a či leží v tráve
Čo je láska
káva studená a dva s vínom poháre
a slnko straší že dnes už nebude
noci chladné bez neho smutná perina
i obe bambulaté tváre
Čo je láska
ak slnko na oboch rovnako hreje
ruky po záhyboch šiat v pohybe
iba také poľahky láskanie
už tušíš čo je láska
Večné čakanie
hnev ak obliny do sukienky nenavlečieš
v zrkadle vidíš dve bubliny a nie tváre
Čo je láska
ak iba na dokonalosť myslíš práve
úsmevy na deň i na noc vytrénované
klopenie očí tajné duše šľachtenie
Čo je láska
na hodinkách večne primrznuté oči
a tep srdca v cvale
myšlienky na druhom konci sveta
či líha si milý do piesku a či leží v tráve
Čo je láska
káva studená a dva s vínom poháre
a slnko straší že dnes už nebude
noci chladné bez neho smutná perina
i obe bambulaté tváre
Čo je láska
ak slnko na oboch rovnako hreje
ruky po záhyboch šiat v pohybe
iba také poľahky láskanie
už tušíš čo je láska
Večné čakanie
NETUŠÍM
Netuším ani ako sa to stalo
odrazu za pršania vlastne v daždi
stal som sa väzňom v tvojej duši
ba ani to netuším či na okamihy
a či na vekov večné časy
previnenia sú jasné ako facky
díval som sa do očí čo plakali
netušil som že sú tvoje
iba som sa ponáral do očí duší
čo ak boli sú a budú slepé
poznám cesty na zahojenie
iba slovo nežné a roztržité pohladenie
a už som v kaši
v temnici o teba láskou pripútaný
väzeň o láske a chlebe
netuším ako sa to stalo
dáždnik som mal tuším už zapršalo
a ty bosá
nuž a tak to bolo
a aby som nezabudol
zapršalo tuším v daždi
odrazu za pršania vlastne v daždi
stal som sa väzňom v tvojej duši
ba ani to netuším či na okamihy
a či na vekov večné časy
previnenia sú jasné ako facky
díval som sa do očí čo plakali
netušil som že sú tvoje
iba som sa ponáral do očí duší
čo ak boli sú a budú slepé
poznám cesty na zahojenie
iba slovo nežné a roztržité pohladenie
a už som v kaši
v temnici o teba láskou pripútaný
väzeň o láske a chlebe
netuším ako sa to stalo
dáždnik som mal tuším už zapršalo
a ty bosá
nuž a tak to bolo
a aby som nezabudol
zapršalo tuším v daždi
ČLOVEČINA
Ani netuším či viem sa modliť
do dlaní hlavu skloniť
a pýtať sa
prečo Bože prečo mám
za niečím kráčať
ak neviem či kroky moje
majú konča cesty cieľ
možno na modlenie nemám
dosť hriechov vo výbave
čo mi život núkal
asi som práve spal
alebo kráčal po tme
nehádzal temné tiene
ktovie ako to bolo
možno som aj vedel
modliť sa pred spánkom
všetko už zabudnuté
slová modlitby však nie
ticho vibrujú vo mne
tuším že raz sa na svet vypýtajú
raz zídu sa zaiste
veď voniam človečinou
hriechom večným
do dlaní hlavu skloniť
a pýtať sa
prečo Bože prečo mám
za niečím kráčať
ak neviem či kroky moje
majú konča cesty cieľ
možno na modlenie nemám
dosť hriechov vo výbave
čo mi život núkal
asi som práve spal
alebo kráčal po tme
nehádzal temné tiene
ktovie ako to bolo
možno som aj vedel
modliť sa pred spánkom
všetko už zabudnuté
slová modlitby však nie
ticho vibrujú vo mne
tuším že raz sa na svet vypýtajú
raz zídu sa zaiste
veď voniam človečinou
hriechom večným
Vlado Javorský
::
Ilustračné snímky: Ján Maršálek
::
Odporúčané:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Pravidlá diskusie v PriestorNete
1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.