Korektnosť a zdravý rozum

ZÁPISNÍK – 38–39/2019

Tretí Národný pochod za život sa konal v Bratislave 22. septembra 2019 – pod heslom Za najmenších z nás. Možno povedať, že bol úspešný, z hľadiska organizačného aj z hľadiska účasti. Prišlo naň približne päťdesiat tisíc ľudí. Účastníci pochodu prijali manifest, v ktorom vyjadrujú presvedčenie, že ľudské práva patria všetkým ľuďom vrátane tých nenarodených, starostlivosť o deti a ich výchova je právom a zodpovednosťou rodičov, otca a mamy, deti majú právo na rodičovskú ochranu, výchovu a starostlivosť a preto rodina založená manželstvom muža a ženy má byť osobitným spôsobom chránená a podporovaná.

Reakcie na Národný pochod za život boli zväčša pozitívne, no vyskytli sa aj nechápavé a veru aj odmietavé až nenávistné reakcie. Opäť sa ukázala svetonázorová orientácia značnej časti masmédií, ktoré vo svojom pseudoliberálnom protikresťanskom ťažení zúrivo napádajú a všemožne spochybňujú princípy Desatora a v konečnom dôsledku aj princípy zdravého rozumu.

::

Manifest Národného pochodu za život 2019

::

Teodor Križka v najnovšom čísle dvojtýždenníka Kultúra (16/2019) píše: „Veci sa uberajú nebezpečným smerom. Všade bez výnimky. Aj na Západe, aj v Rusku, aj v Číne a kdekoľvek inde. Ľudstvo stráca idey a kde niet idey, hlavnou náplňou sa stáva hľadanie nepriateľa.“

Na prvý pohľad je v tých slovách azda priveľa pesimizmu. Ale Teodor Križka nie je jediný, kto hovorí o reálnej hrozbe vojnového konfliktu, možno aj veľkého, s priamou či nepriamou účasťou veľmocí. Viacerí významní komentátori, analytici či filozofi upozorňujú na nebezpečné tendencie súčasnosti. Tieto varovania by sme mali brať vážne. Veď skutočne, kde niet idey, viery a morálky, tam nastupuje ideológia, pomätenosť a svojvôľa.

::

Publicista Ľudovít Števko sa opäť blysol briskným komentárom k súčasnej politickej situácii. V článku Horúce leto, horúca jeseň okrem iného píše:

„Na chvíľu sme zabudli na deprimujúcu autocenzúru z bývalého režimu, a zrazu máme nepríjemný pocit, že si na Slovensku človek musí dávať pozor, čo kde povie, čo kde napíše, zrazu nás opantá nástojčivý pocit sebakontroly, akoby sa vracali časy, keď sme sa museli obzerať okolo seba, v akej spoločnosti a o čom chceme vysloviť svoj názor, a že je vlastne lepšie zo sebazáchovného pudu držať hubu a krok. Lebo veď aj pani prezidentka povedala, že sloboda prejavu (už nezaručená Ústavou SR?) musí mať „jasné medze“. Inak, slobody prejavu hlásať, že pedofília nie je trestný čin, a propagovať LSD či iný biely prášok sa to zrejme netýka. Menšina pedofilov a narkomanov by sa mohla uraziť, keby sme vyslovili o nich čosi hanlivé. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy a absurdné? Ale nie je absurdné, nad čím dnes v mene falošnej korektnosti privierame oči, že dnes zažívame podivné šialené časy strachu z obviňovania mediokraciou a tupej nekorektnosti voči ľuďom, ktorí majú iné názory?“

(In: Literárny týždenník č. 31–32/2019)

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 36–37/2019

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!