9. októbra 2019

Pravda, rozum a viera


Benedikt XVI.: Poznanie pravdy (Pápežské prednášky)
Trnava, Dobrá kniha, 2017

Útla knižka s názvom Poznanie pravdy obsahuje šesť prednášok, ktoré Benedikt XVI. počas svojho pontifikátu predniesol v Regensburgu, Washingtone, Paríži, Berlíne, Freiburgu a Ríme. Spája ich zodpovedné uvažovanie a dôsledné hľadanie pravdy o vzťahu viery a rozumu, o vzťahu Cirkvi a sekulárneho sveta. Ako píše v predhovore Robert J. Woźniak, Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. je mysliteľom, ktorý pripomína: „Vďaka nemu bude možné preniesť do budúcnosti veľké témy kresťanstva, aby nanovo plnili kultúrotvornú úlohu v západnej civilizácii.“ Toto filozoficko-teologické pripomínanie sa vyznačuje niekoľkými dôležitými rysmi – má veľkú tvorivú silu, je ukotvené v hĺbke poznania a tradície a pritom si pozorne všíma otázky a problémy súčasnosti, neobchádza ich, usiluje sa ich riešiť.

V prednáške O viere, rozume a univerzite Benedikt XVI. hovorí, že stretnutie biblického posolstva a gréckeho myslenia nebolo náhodné, otvorilo kresťanstvu cestu do šíreho sveta, bolo začiatkom spolupráce viery a rozumu. Rozumnosť je nerozlučne spätá s Božou podstatou. Aj viera má byť rozumná. Je preto žiaduce čerpať z múdrosti tradície a opierať sa o skúsenosti predošlých pokolení. Už kresťania prvých storočí pochopili a prijali kresťanskú vieru ako „rozplynutie hmly mýtických náboženstiev, čo dalo priestor objavu toho Boha, ktorý je stvoriteľský rozum a rozum-láska zároveň“ (z prednášky O hľadaní pravdy).
Ľudský rozum nie je sebestačný, tak ako ani poznanie – pravda je viac, zahŕňa v sebe aj smerovanie k dobru, teda duchovný rozmer. Nie prax tvorí pravdu, ale prax treba stavať na základe pravdy – a pravdu poznávame vo svetle evanjelia, čím sa nám ozrejmujú tiež kategórie dobra a zla. Vyplýva z toho, že pravú slobodu nikdy nemožno dosiahnuť odvrátením sa od Boha: „Sloboda neznamená rozhodnúť sa zostať mimo. Je to rozhodnutie zúčastniť sa – mať účasť na samotnom Bytí“  (O poznaní pravdy).
Ďalšia prednáška (O Bohu, ktorý je prítomný v kultúre) je zameraná na prejavy viery v kultúrnom a spoločenskom priestore. V súvise s tým Benedikt XVI. vyzdvihuje úlohu mníšstva, ktoré obohatilo osobitne Európu, napríklad aj novým poňatím manuálnej práce – práca spolu s modlitbou a štúdiom tvoria podstatné zložky dobrého života; bez tejto kultúry práce a slova by bol rozvoj Európy a jej prínos k formovaniu sveta nepredstaviteľný.
V prednáške O rozumnom srdci nachádzame uvažovanie o základoch práva a fungovaní demokracie. V demokracii je uplatňovaná vôľa väčšiny. Benedikt XVI. podotýka, že v základných otázkach, keď ide o dôstojnosť človeka a ľudstva, väčšinový princíp nepostačuje. Tu sú potrebné iné kritériá, založené na rozume a prirodzenom poriadku, ktorý vychádza z Božieho stvorenia. Ignorovanie týchto kritérií, ignorovanie kultúrneho dedičstva a dejinnej pamäti by znamenalo amputáciu vlastnej identity s vážnymi následkami.
Prednáška O Cirkvi odpútanej od sveta je zameraná na postavenie a úlohu Cirkvi v dnešnom svete. Benedikt XVI. konštatuje, že epochy sekularizácie v minulosti Cirkvi vlastne prospeli, pretože prispeli k jej očisteniu a vnútornej obnove, vyzliekli ju zo svetského bohatstva a vplyvu – a ona sa plne sústredila na život viery a ohlasovanie evanjelia. Cirkvi prospieva istá forma izolácie: „Aby Cirkev uskutočňovala svoje poslanie, musí mať neustále odstup od svojho okolia, musí byť takpovediac odpútaná od sveta.“
Zbierka prednášok Benedikta XVI. prináša cenné filozofické a teologické úvahy, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté... Áno, treba sa nám vrátiť k čítaniu, k uvažovaniu a spytovaniu svedomia, treba sa vrátiť k prameňu živej viery, aby kresťanstvo v Európe znova nabralo dych a pomohlo starému kontinentu prekonať súčasnú krízu, ktorá je v prvom rade krízou duchovnou.

Ján Maršálek
(Recenzia bola pôvodne publikovaná v mesačníku VOX.)
::
Čítanie dobrých kníh povznáša:
Aj mlčanie je spev (Janko Silan: Dom opustenosti)
Nikto nie je zbytočný (I. A. Gončarov: Oblomov)
Človek a chlieb (J. C. Hronský: Chlieb)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.