Pravda, rozum a viera

Benedikt XVI.: Poznanie pravdy (Pápežské prednášky)

Trnava, Dobrá kniha, 2017

Útla knižka s názvom Poznanie pravdy obsahuje šesť prednášok, ktoré Benedikt XVI. počas svojho pontifikátu predniesol v Regensburgu, Washingtone, Paríži, Berlíne, Freiburgu a Ríme. Spája ich zodpovedné uvažovanie a dôsledné hľadanie pravdy o vzťahu viery a rozumu, o vzťahu Cirkvi a sekulárneho sveta. Ako píše v predhovore Robert J. Woźniak, Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. je mysliteľom, ktorý pripomína: „Vďaka nemu bude možné preniesť do budúcnosti veľké témy kresťanstva, aby nanovo plnili kultúrotvornú úlohu v západnej civilizácii.“ Toto filozoficko-teologické pripomínanie sa vyznačuje niekoľkými dôležitými rysmi – má veľkú tvorivú silu, je ukotvené v hĺbke poznania a tradície a pritom si pozorne všíma otázky a problémy súčasnosti, neobchádza ich, usiluje sa ich riešiť.

V prednáške O viere, rozume a univerzite Benedikt XVI. hovorí, že stretnutie biblického posolstva a gréckeho myslenia nebolo náhodné, otvorilo kresťanstvu cestu do šíreho sveta, bolo začiatkom spolupráce viery a rozumu. Rozumnosť je nerozlučne spätá s Božou podstatou. Aj viera má byť rozumná. Je preto žiaduce čerpať z múdrosti tradície a opierať sa o skúsenosti predošlých pokolení. Už kresťania prvých storočí pochopili a prijali kresťanskú vieru ako „rozplynutie hmly mýtických náboženstiev, čo dalo priestor objavu toho Boha, ktorý je stvoriteľský rozum a rozum-láska zároveň“ (z prednášky O hľadaní pravdy).

Ľudský rozum nie je sebestačný, tak ako ani poznanie – pravda je viac, zahŕňa v sebe aj smerovanie k dobru, teda duchovný rozmer. Nie prax tvorí pravdu, ale prax treba stavať na základe pravdy – a pravdu poznávame vo svetle evanjelia, čím sa nám ozrejmujú tiež kategórie dobra a zla. Vyplýva z toho, že pravú slobodu nikdy nemožno dosiahnuť odvrátením sa od Boha: „Sloboda neznamená rozhodnúť sa zostať mimo. Je to rozhodnutie zúčastniť sa – mať účasť na samotnom Bytí“  (O poznaní pravdy).

Ďalšia prednáška (O Bohu, ktorý je prítomný v kultúre) je zameraná na prejavy viery v kultúrnom a spoločenskom priestore. V súvise s tým Benedikt XVI. vyzdvihuje úlohu mníšstva, ktoré obohatilo osobitne Európu, napríklad aj novým poňatím manuálnej práce – práca spolu s modlitbou a štúdiom tvoria podstatné zložky dobrého života; bez tejto kultúry práce a slova by bol rozvoj Európy a jej prínos k formovaniu sveta nepredstaviteľný.

V prednáške O rozumnom srdci nachádzame uvažovanie o základoch práva a fungovaní demokracie. V demokracii je uplatňovaná vôľa väčšiny. Benedikt XVI. podotýka, že v základných otázkach, keď ide o dôstojnosť človeka a ľudstva, väčšinový princíp nepostačuje. Tu sú potrebné iné kritériá, založené na rozume a prirodzenom poriadku, ktorý vychádza z Božieho stvorenia. Ignorovanie týchto kritérií, ignorovanie kultúrneho dedičstva a dejinnej pamäti by znamenalo amputáciu vlastnej identity s vážnymi následkami.

Prednáška O Cirkvi odpútanej od sveta je zameraná na postavenie a úlohu Cirkvi v dnešnom svete. Benedikt XVI. konštatuje, že epochy sekularizácie v minulosti Cirkvi vlastne prospeli, pretože prispeli k jej očisteniu a vnútornej obnove, vyzliekli ju zo svetského bohatstva a vplyvu – a ona sa plne sústredila na život viery a ohlasovanie evanjelia. Cirkvi prospieva istá forma izolácie: „Aby Cirkev uskutočňovala svoje poslanie, musí mať neustále odstup od svojho okolia, musí byť takpovediac odpútaná od sveta.“

Zbierka prednášok Benedikta XVI. prináša cenné filozofické a teologické úvahy, ktoré by nemali zostať nepovšimnuté... Áno, treba sa nám vrátiť k čítaniu, k uvažovaniu a spytovaniu svedomia, treba sa vrátiť k prameňu živej viery, aby kresťanstvo v Európe znova nabralo dych a pomohlo starému kontinentu prekonať súčasnú krízu, ktorá je v prvom rade krízou duchovnou.

Ján Maršálek

(Recenzia bola pôvodne publikovaná v mesačníku VOX.)

::

Čítanie dobrých kníh povznáša:

Aj mlčanie je spev (Janko Silan: Dom opustenosti)

Nikto nie je zbytočný (I. A. Gončarov: Oblomov)

Človek a chlieb (J. C. Hronský: Chlieb)