10. októbra 2019

November ’89 (Sny a obludárium) II


(Druhá časť)
Zmeny v spoločnosti, či už na báze ekonomickej, filozofickej, sociálnej, mali by sa najprv v teoretickej rovine koncepčne pripraviť. Rozanalyzovať možnosti a načrtnúť perspektívu. To je teória, ktorej sa však prax nedrží. Napokon to ani nejde, lebo ak nie sú vopred pripravené hranice fungovania na báze zákonnosti, vo forme paragrafov, nastáva chaos. A tu som pri prameni zásadných problémov po Novembri ʾ89. To, čo sa predtým uznávalo, Marxova kritika kapitalizmu, sme zmietli zo stola. Kapitalizmus a jeho fungovanie sme vnímali iba cez pohľad do jeho „výkladnej skrine“.
Tribúni ľudu na uliciach, v sálach divadiel načrtli novú dimenziu doby, nazývali to „slobodou“. V podstate sme im verili, všetci s nadšením tlieskali miláčikom javísk, lebo na javisku sa hovorila odjakživa pravda. Neraz v inotajoch, v prešmyčkách, ale pravda.

Čo je to sloboda? Nie je sloboda najväčšou neslobodou, ak ňou nevieme narábať?! Voľnosť na každom kroku, ukryté chute sebavyjadrovania sa stali súčasťou každodenného života. „Nežná revolúcia“ zmietla staré štruktúry a vtedy nikto netušil, že sa formujú štruktúry nové, oveľa nebezpečnejšie. V čom? Práve využívaním medzier v právnom systéme, ktorý nutne potreboval nové dikcie a formulácie. Spoločnosť potrebovala nové pravidlá, a to chce vždy čas. Vystúpenia hercov, spevákov a populárnych osobností už nestačili. Bolo treba rýchlo konať, transformovať spoločnosť do fungujúcej symbiózy. A tu vidím kameň úrazu tzv. Nežnej. Neskontrolovali sme si, neskádrovali ľudí, ktorí preberali moc z ulice do novovybudovaných úradníckych štruktúr.
Bez patričnej kontroly financie štátu dostávali zvláštnu rotáciu. Nikto netušil, ako sa spočiatku so štátnymi financiami narábalo. Vášne okamžite viedli k radikálnym postojom v spolužití dvoch národov... Málokto si vtedy uvedomil, že ponúknutá možnosť stať sa spolumajiteľom majetku štátu je „fintička“, ktorej naletela fakticky celá spoločnosť. Dnes už vieme, že podobný systém kupónovej privatizácie v Kanade stroskotal, priam pohorel. My sme sa bezhlavo vrhli do tvorby fondov, ktoré odčerpali financie štátu do vreciek niekoľkých jedincov. Mám podozrenie, čisto súkromné, že táto časť „porevolučných“ udalostí bola najdokonalejšie pripravená. Prebrať moc a majetok štátu do rúk úzkej skupiny ľudí.
I stalo sa... Z občanov sa cez noc stali akcionári... A ruku na srdce, nadišiel čas, keď sme prázdne a bezcenné akcie zadarmo darovali opäť štátu... Toto sklamanie bolo prvým šokom porevolučnej doby. Prvé vytriezvenie. Trh sa začal s podporou nejestvujúcej legislatívy správať naozaj trhovo, bezhlavo narábal s cenami. V záujme ziskov bol každý podvod dobrý a v mnohých prípadoch aj nevyšetrený a nepotrestaný.
Ilúzie o ceste spoločnosti kapitalistickou záhradou sa rozplývali. Pod tlakom vznikol zákon o úžere, ale doteraz chýba zákon o marži. Voľná tvorba cien, nadhodnotenie ceny práce a tovaru je v mojich očiach jedna z najodpornejších foriem úžery. Obchod sa stáva aj za prispenia zahraničného kapitálu a investícii  akýmsi štátom v štáte – organizovaný zločin, ktorý zneužíva svoje postavenie v spoločnosti. Možno je moje hodnotenie pritvrdé, ale ak za nejaký výrobok zaplatíte o 300 percent viac, než je jeho hodnota, tak čo je to potom, ak nie podvod?!
Krátko po zmene spoločenského systému sa zdvihli hlasy za obnovenie slovenskej štátnosti, suverenity. Rozdelenie Československa, v podstate vzorové, bez hlbších konfliktov, znamenalo novú éru Slovenska. Mali sme samostatný štát... Suverenitu a úctu svetovej verejnosti. Dokázali sme, že sme kultivovaný a múdry národ, ktorý vie, čo chce. Naozaj sme to vedeli? Nie, netušili sme, že ožije „hydra“ zločinnosti. Majetok lákal, podnikatelia museli čeliť tvrdej realite zvyšujúcich sa daní a odvodov, museli čeliť kriminálnym skupinám a tlakom vo forme výpalného. Všetko sa dialo spočiatku bez záujmu médií, vyzeralo to, že ide o ojedinelé javy, ale bol to problém celospoločenský. Nárast kriminality, následne vznik exekučných úradov, násilie na každom kroku... V mene zisku!
Nadnárodné spoločnosti si kládli podmienky, vyhoveli sme im v nádeji, že prinesú pracovné príležitosti a vyššiu životnú úroveň. V súčasnosti sledujeme, že kriminalita siaha až po najvyššie miesta spoločnosti. Časť elity národa sa borí v blate zločinnosti. Sme v šoku, ako sa to mohlo stať, ako sme to mohli dopustiť. Niektorí, čo dvíhali varovný prst, boli odstránení mafiánskymi praktikami. Nuž, takto to chodí vo svete, kde nejestvujú mantinely a hĺbkové kontroly stavu vecí.
Spoločnosť pod ťarchou svedectiev, čo sa deje za múrmi „palácov“, trpí depresiou. Pribúda osobných bankrotov, samovrážd. I medzi deťmi. Zlyhávajú štátne inštitúcie v základných povinnostiach. Skorumpovaní úradníci sú na súdoch, na rôznych postoch verejnej správy.
Máme slobodu, ale čo s ňou, keď nie sme na počudovanie schopní zabezpečiť si svoj vlastný pokrm? Vedia ľudia, že zabezpečenie jedla pre národ je prvým a základným pilierom ekonomiky? A druhým je ochrana pred nepriazňou prostredia počasia, teda bývanie? Možno vedia, ale tlieskajú, keď na úrodných poliach odrazu ktosi vybuduje sériu automobiliek, ktoré sa časom z krajiny vysťahujú...
Čelíme korupcii na všetkých stupňoch reálneho života. Vidíme aj pokusy o jej odstránenie, ale to je prakticky nemožné. Korupcia ako fenomén – dávať veci úspešne do pohybu – vznikol historicky v Číne, ktorá proti tomu bojuje svojím vlastným spôsobom. Korupciu trestá hrdelnými rozsudkami...
Je mi ľúto, že sa vraciame na tribúny s heslami, ktoré nemožno nikdy naplniť. K moci sa derú tí, čo sa vyhlasujú za vyvolených. Nie sú vyvolení, iba chcú uchopiť moc a narábať s mocou podľa vlastných predstáv. Je mi ľúto, že po roku 1968 odišlo z krajiny veľa talentovaných a pracovitých ľudí, ktorí sa už nikdy nevrátia. Je mi ľúto, že po roku 1989 odišlo za šťastím vyše pol milióna talentovaných a pracovitých ľudí...Je mi ľúto, že akosi nič nechápeme a opäť budeme veriť prázdnym sľubom.
Viem, že svoju úlohu v procese obrody ducha zohrala aj cirkev. Pritiahla mnohých k poznaniu pravosti základov ľudskej existencie. Neprislúcha mi túto snahu a úlohu hodnotiť, nezaoberal som sa ňou dostatočne. Hlbšia analýza si vyžaduje čas a poznanie všetkých dôležitých faktov, ktoré nie je možné obísť či ignorovať... Zámerne som nespomenul slovo „demokracia“. Má toľko významov, že by som sa iba opakoval... a to by som nerád.

Vlado Javorský

Predchádzajúca časť: November ’89 (Sny a obludárium)
::
Diskusný kruh PriestorNetu k výročiu Novembra ҆89:
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

7 komentárov:

  1. Karol Dučák10.10.19

    Vážený pán kolega Vlado Javorský, druhá časť Vášho článku je veľmi dobrá a zapôsobila na mňa omnoho lepšie ako tá prvá. Aj tu mám však isté výhrady, napríklad ku kupónovej privatizácii. Musím konštatovať, že popri všetkých nedostatkoch bola v princípe najspravodlivejšou práve kupónová privatizácie, nebola však precízne pripravená. Dať do rúk človeka akcie podniku, ktorý je druhom konci republiky, nie je dobré riešenie. Ideálny stav je, keď akcie podniku vlastnia jeho zamestnanci, ktorí k nemu majú svoj vzťah a poznajú jeho problémy. Kupónová privatizácia mala svoje úskalia a vyžadovala si podstatne viac času na prípravu. Lenže netrpezliví ziskuchtivci čakať nechceli a tak "tlačili na pílu". Každopádne tak ako sa kupónová privatizácia realizovala, musela zákonite skončiť fiaskom, akokoľvek spravodlivá myšlienka to bola. Vám, kolega Javorský, ďakujem veľmi pekne za výborne pripravený a napísaný článok.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem,musím priznať, že nie som ekonóm, iba dobu vnímam skôr z toho umeleckého nadhľadu.Každá má svoje smerovanie niekam, kam nikto reálne nedovidí. A vždy sme na budúcnosť nepripravení, lebo často krát signály súčasnosti akosi podvedomo ignorujeme...

      Odstrániť
  2. Anonymný10.10.19

    Vlado, si súper, je to výstižné a novinársky zoštylizované. Čakáme niečo bombastické od Teba aj v HUNORIKONE.SK...kolega milan

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čaro nechceného: súper je super!

      Odstrániť
    2. Milan, pošlem, ale mám plné ruky práce so svojimi rukopismi...Práve mi vyšla prvá knižka aforizmov zo série Za hrsť drobných...vo vydavateľstve Emily D. Beňovej...Ide o prvú zo šiestich Ekníh! V elektronickej podobe, dá sa objednať na adrese www.1000kníh.sk Finišujem na debutovej zbierke básní Šepoty a snenia a pripravujem už druhú zbierku básní. Je to pre mňa nádherný poznatok, že všetky moje rukopisy vyjdú na priame žiadosti čitateľov...a nie je ich málo a aj z viacerých krajín Európy...Dožil som sa toho, po čom púži každý autor...čitateľnosť a priazeň...Vlado
      P.S. Bližšie info na mojej stráne na facebooku...

      Odstrániť
  3. Je dobré, že sa tu spomenula otázka potravinovej bezpečnosti, lebo ide o jeden z najvážnejších neriešených problémov dneška.
    (Ale ktorý vážny problém sa dnes rieši?!)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný14.10.19

    Vlado, si úžasný, vzdelaný, rozhľadený, si proste kapacita a ťažko s niekym z nás humoristov, hoci každý sme v niečom dobrý, porovnateľný. Dlho si o sebe nedal vedieť, až teraz ťa žiaľ i ja lepšie spoznávam podľa príspevkov, ktorými obohacuješ Priestornet, Nové Slovo a Humorikon. Proste prezentuješ sa na sociálnych sieťach, lebo slovenské médiá nemajú o slovenskú kultúru prílišný záujem a ani oligarchovia nechcú veľa investovať do slovenskej kultúry! Rád si prečítam niektoré tvoje príspevky, ktoré sú pre mňa obohatením. Obdivujem ťa, najmä čo sa týka všestrannosti V médiách si opomenutý, aj to svedčí o tom, o čo majú naši "konšelé" záujem. Vďaka za príspevky, ktoré si zaslal do Humorikonu a teším sa na venovanie tvojej knihy, ktorá bude jedna z ozdôb mojej humoristickej knižnice. Gratulujem a držím ti palce a prajem najmä veľa zdravia! milan

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.