2. decembra 2019

Kult a kultúra


ZÁPISNÍK – 48/2019
Človek sa rodí do priestoru a času, do istých spoločenských a kultúrnych súradníc. Má sa o čo oprieť. Nemusí vo všetkom začínať od nuly, aj keď osobná skúsenosť je nenahraditeľná. Každý si môže povedať: odniekiaľ prichádzam, som jedinečný, no nie som na svete sám – boli tu ľudia predo mnou a zrejme budú aj po mne.
Naša materiálna i duchovná kultúra má hlboké korene, či už si to niekto uvedomuje alebo nie. Denne čerpáme zo žriedla minulosti, z kultúrneho bohatstva našich predkov. Všetky pokusy postaviť niečo nové na ruinách zlyhávajú. Ruiny nie sú dobrým základom. Dobrým základom nie je ani odmietanie tradície.

::
Je príznačné, že takzvané osvietenstvo tradíciu radikálne zavrhovalo. Videlo v nej prekážku budovania nového sveta a formovania nového človeka, oslobodeného od všetkých predsudkov. Akoby bolo možné všetko staré len tak odhodiť. Toľké sebavedomie hraničí s pýchou a hlúposťou. Dôsledkom je spoločenská kríza a kríza identity. Človek, nenachádzajúci dostatočnú oporu v spoločenských štruktúrach, normách a zvykoch, často ani v rodine, sa stáva osamoteným a dezorientovaným.
::
Tradícia nemá len funkciu záchovnú, je aj prostriedkom zdravého pokroku, je kultúrotvorná, dáva ľudskému jedincovi i spoločenstvu možnosť rásť. Vidíme teda symbiózu kultúry a tradície. Násilné pretrhnutie tohto spojenia je koncom jedného i druhého.
Ladislav Hanus upozorňuje na to, že v našej dobe sme svedkami vášnivej polemiky medzi dvoma protikladnými svetonáhľadmi, medzi kresťanstvom a ateizmom. Dôležitým bodom tohto sporu je otázka kultúry: „Obom stranám ide o dôkaz legitímneho vlastnenia kultúry“ (Ladislav Hanus: Človek a kultúra). Ateizmus upiera Cirkvi akýkoľvek nárok na kultúru, chce si kultúru privlastniť, oddeliť ju od „reakčného konzervativizmu“ a spraviť z nej de facto náhradku náboženstva. Lenže kultúra – ak má byť miestom, kde sa ľudská bytosť cíti dobre – nevyhnutne musí ostať v spojení s kultom.
Náboženstvo pripomína človeku dočasnosť všetkého pozemského, varuje ho pred spoliehaním sa výlučne na záruky a hodnoty tohto sveta, a tým vytvára bytostnú rovnováhu – aj vo vzťahu k pokroku a tradícii. Ak by totiž pokrok nebol korigovaný a usmerňovaný, viedol by ľudstvo do nezvládnuteľného zmätku, v ktorom niet rovnováhy ani usporiadanosti.

Ján Maršálek
::
Predchádzajúci: ZÁPISNÍK – 47/2019
::
Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.