Všetci proti Kuffovi?

Vdp. Marián Kuffa

(Foto: ikv.sk)

Kresťania sú napriek všetkým spôsobom súčasného skrytého i otvoreného protináboženského boja na rozličných rovinách silou, ktorú nemôže ignorovať žiaden z politických subjektov uchádzajúcich sa o dôveru voliča. Slovenskí kresťania kandidujú cez viaceré strany a podporujú rozličné politické subjekty. Zostáva na svedomí a zodpovednosti každého jedného kresťana rozhodnúť sa, ktoré zoskupenie sa rozhodne podporiť svojím hlasom. Predsa platí, že kresťan by nemal podporovať také zoskupenia, ktoré sa hlásia k protikresťanským postojom a zásadám, ktoré sú v rozpore s Božím zákonom.  

Počas komunistického prenasledovania sme ako kresťania boli zjednotení proti predstaviteľom totalitnej moci. Dokázali sme sa zjednotiť na podujatiach, ktorými sme vyjadrovali manifestačne vieru i svoj odpor k systému, ktorý slobodu vierovyznania i svedomia potláčal a prenasledoval. Nikto nemôže kresťanom uprieť zásluhy na páde totalitného komunistického systému.

Tento spoločný odpor neskôr vyústil do založenia politického subjektu (KDH), ktorý je súčasťou politického boja od decembra 1989 až do súčasnosti. Jeho sila však od čias prvotného nadšenia najprv prudko a potom postupne upadala a dnes osciluje na hranici zvoliteľnosti do NR SR; významnejší prínos pre krajinu ani pre kresťanov neznamenal, ale istým ľuďom pomohol dostať sa k verejným funkciám – ako s nimi naložili, je na ich svedomí a zodpovednosti.

Zdá sa, že spoločenská atmosféra hlavne zo strany novovzniknutých liberálnych strán voči kresťanom nie je veľmi ústretová, skôr všetky strany sa kresťanov pokúšajú získať, ale s ich podporou kresťanských hodnôt v spoločnosti sa počítať nedá. Viacerí sa teda pokúšajú kresťanov zlomiť, oslabiť a využiť.

Kto sleduje predvolebný boj na Slovensku, tomu určite neunikli útoky mnohých  liberálov, ale veru aj kresťanov, kňazov, ba aj zákazy biskupov, proti osobnosti kňaza Mariána Kuffu. Mnohí pritom konštatovali, že kým na jednej strane podporovatelia liberálov zo strany cirkevnej vrchnosti obmedzovaní ani verejne upozornení neboli, Marián Kuffa a niektorí ďalší kňazi, ktorí sa otvorene prihlásili k ochrane tradičných, konzervatívnych, kresťanských hodnôt, sa museli podrobiť istým nariadeniam, čo v zmysle poslušnosti aj prijali.

V súčasnosti je badateľná nevraživosť nielen voči prvým trom príkazom Desatora, ale aj proti ostatným. Akoby v tejto spoločnosti už len málokomu záležalo na Pravde, Dobre, Spravodlivosti, Láske, úcte k Životu, na pravom šťastí, radosti, pokoji, prosperite, tvorivosti...  Akoby všetkým záležalo len na moci, ako uchvátiť moc, rozhodovať, dostať sa k funkciám, k peniazom, majetkom... a to za akúkoľvek cenu.

Mať sa dobre – to sa stalo najvyššou hodnotou našej spoločnosti. A zdá sa mi, že aj Cirkev akoby túto „hodnotu“ tolerovala a niekedy aj podporovala. Že hodnoty, ktoré platili tisícročia sa stali zbytočnými, nepotrebnými, ba až prekážajúcimi. Ak niekto dnes nájde odvahu tie pravé hodnoty verejne ohlasovať a žiť podľa nich, je v tejto spoločnosti pomýleným: treba proti nemu verejne bojovať, treba ho odstrániť a umlčať. Až príliš mi to pripomína situáciu, ktorú zažil Ježiš pred Pilátom, a potom odsúdenie, bičovanie, korunovanie tŕním, ukrižovanie na Golgote.

Ale ako chce svet pokračovať?! Aké hodnoty chceme zákonmi chrániť, aké odovzdať nastupujúcim generáciám, ako majú dožiť starí, chorí, ktorí sa pri budovaní spoločnosti obetovali a zodreli? Naozaj majú právo na život len mladí, schopní, priebojní, odvážni, zdraví...? Naozaj aj Cirkev sa pridáva k tomuto protiľudskému boju mocných tohto sveta o moc a víťazstvo?

Je vôbec možné tzv. liberálnych kresťanov, ktorí z rozličných dôvodov sa nimi stali a obhajujú rozkladné a morálne pochybné hodnoty, nazývať kresťanmi? Pretože byť kresťanom neznamená len sa niekde prihlásiť, ale vieru vyznávať aj životom.

Cítim – zo strany viacerých neveriacich, ale aj bývalého arcibiskupa, niektorých kňazov, liberálnych veriacich, rehoľníkov i ľudí tváriacich sa ako veriaci – že z pozície akejsi nadradenosti hovoria o aktivitách Mariána Kuffu: „Nech sa venuje sociálnej práci, tam je jeho miesto, tam mu to radi umožníme... Tí ľudia, o ktorých sa stará, tak dopadli v dôsledku  nezriadeného života svojho alebo niekoho, kto ich takto nasmeroval... Ak hovorí o zásadách, podľa ktorých sa usiluje žiť a viesť ich, tak radšej nech mlčí...“

On nemá právo sa verejne vyjadrovať k politike, ku kultúre, on nemá právo kázať v médiách, on už nemá právo ani chodiť tam, kde ho pozvú? Má len právo mlčať a niesť dôsledky zvráteností, ktoré tu verejne niekto presadzuje? On, ktorý sa za sociálnu službu neschováva, ako ho niektorí podozrievajú, že je len zámienkou na jeho presadenie sa, ale robí ju naplno a s láskou, má právo len mlčať, pracovať, slúžiť a obetovať sa?

Všetci jeho kritici akoby mali právo sa vyjadrovať a podporovať liberálne médiá, ktoré vynesú do popredia aj ich zásluhou starých aj nových nezodpovedných politikov, ktorí otvorene klamú, podvádzajú, kradnú a obhajujú aj zabíjanie a zvrátenú sexuálnu morálku, oni majú  právo verejne pôsobiť a vyjadrovať sa pred kamerami, diktafónmi, médiami, vo svetlách reflektorov, v aulách vysokých škôl, ba i z kazateľníc, len Marián Kuffa nemôže,  lebo on háji Boží zákon  a tradičnú morálku!

Lebo on má odvahu a cíti zodpovednosť nielen za tých, ktorých ubytoval vo svojom dome, ale aj za túto krajinu a svet, miluje biednych a chudobných, lieči rany tým najviac zraneným a záleží mu na nich a ich budúcnosti, ale aj na budúcnosti Cirkvi, Slovenska i sveta. Chce varovať národ pred upadnutím do biedy, materiálnej, ktorej predchádza duchovná a kultúrna. Mnohým už otvoril oči, pretože nielen rozpráva, ale jeho reč vychádza z jeho mnohoročnej práce a služby.

Zatiaľ čo liberálni kňazi, pôsobiaci vo výnosnej verejnej, rehoľnej, mediálnej či akademickej pastorácii, sa neraz venujú zbytočnému a nepodstatnému, zbierajú tituly, posty, hodnosti a honoráre, vyprázdňujú kostoly, dávajú nevyžiadané rady, ktorých dôsledkom sú mnohé zranenia, frustrované životy, bieda morálna i materiálna a rozvrátené vzťahy v rodinách, spoločenstvách, inštitúciách, Marián Kuffa miluje a obetuje sa pre najbiednejších. Buduje Cirkev, spoločnosť a slúži. On teda nemá právo hovoriť, má mlčať... Tak povedali aj niektorí biskupi.

Len kňazi modernej doby majú právo verejne pôsobiť a vyjadrovať sa ku všetkému, spochybňovať všetko to, čo ešte ako tak funguje, aj k politike, podporovať rozvrat a biedu tejto krajiny, aj cez politiku. Asi nám treba padnúť ešte hlbšie, než to pochopíme. Kto chce, tak to dávno pochopil. Kto chce, môže slobodne  veriť  rečiam o svetlých zajtrajškoch, ktoré tu pod falošnými heslami hlásali už počas socializmu, a len trochu premaľované ešte zákernejšie sú nám predkladané aj dnes. 

Kto len trochu triezvo uvažuje, mal dávno možnosť vytriezvieť a pochopiť, že ktosi nás znova chce a usiluje sa obalamutiť, otráviť, okradnúť, podviesť pod falošnými heslami progresivizmu a liberalizmu, ateizmu, materializmu, prázdnoty... Ktosi znova experimentuje, ešte nebezpečnejší ako komunisti, a ponúka v politike, ekonomike, verejnom živote, zdravotníctve, sociálnych službách, kultúre, ba i v duševnom živote riešenia, ktoré ešte nikde neplatili, ani trvalú platnosť nemajú, človeku neprinášajú spokojnosť a šťastie, ale biedu, samotu, bolesť a nakoniec smrť.

Skúsenosť kresťanov platí dve tisícročia a beda každému, kto proti kresťanom bojuje. Nikto nie sme bez chýb, ale riešenie, ktoré ponúka kresťanstvo, je spoľahlivé. Podvod sa stal už súčasťou nášho každodenného života, čoraz viac zasahuje aj do nášho súkromia. Majme odvahu byť verní Bohu i človeku, ktorý svoju ľudskosť dokazuje vernosťou Bohu a jeho hodnotám cez konkrétnu službu a lásku ľuďom – a majme odvahu podporovať to i v Cirkvi i vo verejnom živote, čo nie je vždy jednoduché. Aby sme slobodu naplnili nie svojvôľou, ale dobrom a zodpovednosťou za seba i za iných a za spoločnosť.

Ľudovít Košík

::

Rozhovor s autorom.

Kresťanstvo vybudovalo Európu

::

Vážený čitateľ,
ak vás zaujíma, čo pripravujeme, ak chcete získať publikácie z našej edície,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
podrobnejšie informácie.