20. marca 2020

Výstava N89 – Cesta k slobode


Slovenské národné múzeum – Historické múzeum pripravilo k 30. výročiu udalostí, ktoré v novembri 1989 zmenili spoločenské pomery v našej krajine, vo výstavných priestoroch na Bratislavskom hrade výstavu N89 – Cesta k slobode. Je otvorená pre návštevníkov od 15. novembra 2019 do 22. novembra 2020. SNM výstavu pripravilo v spolupráci s Ústavom pamäti národa a Klubom 89. Počas trvania ju sprevádzajú viaceré podujatia.
Výstava je dôstojnou pripomienkou spoločenských zmien, ktoré vtedy nastali: naša spoločnosť prešla od totality, vlády jednej (komunistickej) strany k slobode a demokracii. Už tridsať rokov žijeme v slobodnej krajine, čo nemusí byť samozrejmosť, ako to chápu mnohí dnes.

Výstava v nás, ktorí si časť obdobia rokov 1948–89 pamätáme, oživuje spomienky na obdobie, ktoré nebolo jednoduché; mnohé udalosti, osobnosti i veci nám sprítomňuje.  Určite by ju mali vidieť aj tí, ktorí si na túto udalosť a život pred novembrom 1989 nepamätajú, pretože sa narodili až potom, alebo pre svoj detský vek spoločenské zmeny ešte nechápali. Môže im pomôcť pochopiť zložitosť a dvojtvárnosť vtedajšej doby a porozumieť spôsobu života v nej, keď sa človek, ktorý premýšľal, musel ináč správať na verejnosti, v škole, v zamestnaní a ináč doma medzi najbližšími.
Výstava nám tiež môže pripomenúť, že slobodu, v ktorej máme možnosť dnes žiť, si musíme  chrániť a vytvárať svojou zodpovednosťou. Že problémom nebol len nedostatok tovaru v obchodoch, nedemokratická totalitná politika, nemožnosť slobodne podnikať či vlastniť majetok, nemožnosť cestovať do zahraničia, cenzúra a obmedzený prístup k informáciám, náboženská nesloboda, obmedzenia v oblasti kultúry a tlače, nedostatočná ochrana kultúrnych pamiatok a životného prostredia... ale aj nemožnosť slobodne konať, tvoriť  a rozvíjať svoje schopnosti.
Výstava množstvom rozličných autentických materiálov zo zbierok Slovenského národného múzea, ÚPN, Slovenského národného archívu, Univerzitnej knižnice, Tlačovej agentúry SR i zo súkromných archívov približuje prednovembrový život, ktorý sa odohrával pod všadeprítomným, prísnym dohľadom ozbrojených zložiek Verejnej bezpečnosti, Štátnej bezpečnosti, Pohraničnej stráže, Ľudových milícií a ich prisluhovačov, pomocníkov, donášačov, agentov, spolupracovníkov, ktorí bdeli, aby nikto nevybočoval z mantinelov, v ktorých nám bolo dovolené sa pohybovať v krajine ohradenej železnou oponou, odkiaľ vycestovať bolo takmer nemožné.
Na výstave je možné vidieť artefakty zo štátnej hranice a prejsť sa imitovanými priestormi železnej opony. Na hraniciach bolo zastrelených pri pokuse o útek 374 ľudí a z Československa rozličným spôsobom emigrovalo viac než 250 000 ľudí. Celkovo 243 príslušníkov PS zomrelo v dôsledku úrazov a nehôd, 382 ich utieklo do zahraničia, 11 bolo usmrtených narušiteľmi hranice, 185 spáchalo samovraždu.
Je možné pobudnúť v dobovo zariadenej pracovni príslušníkov ŠtB, s vtedy používanou technikou, a pocítiť vtedajšiu silu tých, ktorí strážili, usmerňovali a prísne trestali všetkých, ktorí mali iné predstavy o slobodnom živote v spoločnosti, než boli oficiálne povolené. Pre politické trestné činy bolo popravených 227 ľudí a v politických procesoch bolo 250 000 ľudí odsúdených a umiestnených vo väzniciach a lágroch, v ktorých zahynulo asi 4 500 ľudí. Mnohí muži boli odvedení do PTP.
Na výstave je možné si zaspomínať aj na životnú úroveň a spôsob života pred zmenou v novembri 1989, na devízový prísľub, výjazdovú doložku, colné a devízové vyhlásenie, podpultový a nedostatkový tovar, či tuzex, kultúru, hudbu, film, divadlo, umenie, cenzúru, zakázanú literatúru, samizdat...
Osobitné miesto je venované disidentom, ktorí pád režimu pripravovali svojimi aktivitami v náboženskom, politickom, umeleckom, hudobnom disente či ochranárskych združeniach. Mnohí vtedy, napriek rušeniu, sledovali vysielanie zahraničných rozhlasových staníc Vatikánu, Slobodnej Európy, Hlasu Ameriky, alebo rakúskej televízie a rozhlasu. Veľmi dobre sú zdokumentované ukážky rozmnožovacej techniky: písacích strojov, rozhlasových a magnetofónových prístrojov, ako aj samizdat náboženský, kultúrny, ochranársky a politický. Tiež je možné vidieť viaceré dobové úradné dokumenty, rozhodnutia o postihoch tých, ktorí mali odvahu konať podľa svojho svedomia a angažovali sa v prospech spoločenskej zmeny.
Obrazy o živote v Československu sú podávané v súvislosti s medzinárodnou situáciou vo svete, v Európe i okolitých krajinách vtedajšieho socialistického bloku. Neochota predstaviteľov komunistickej strany reformovať režim v prospech demokratizácie a ekonomické zaostávanie oproti západným krajinám bolo príčinou čoraz väčšej nespokojnosti obyvateľov, čomu napomohlo i to, že v Sovietskom zväze sa v roku 1985 dostal na čelo Michail Sergejevič Gorbačov, ktorý začal ekonomickú i spoločenskú prestavbu.
Taktiež kresťania dávali najavo svoju nespokojnosť a 25. marca 1988  sa v Bratislave konala sviečková manifestácia. So zábermi z nej sa možno na výstave oboznámiť. Manifestácia síce bola násilne potlačená, ale následne v januári sa konali protesty v Prahe, tzv. Palachov týždeň, a v priebehu roka 1989 dostali udalosti v Prahe i Bratislave rýchly spád a prišlo k masovým demonštráciám, k vzniku Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra, ku generálnemu štrajku... Dovtedajší prezident Gustáv Husák odstúpil, otvorili sa hranice.
Na výstave je tiež zdokumentovaný pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 aprechod od totality k demokracii v okolitých krajinách dovtedajšieho socialistického bloku. Za koniec studenej vojny možno symbolicky pokladať stretnutie Michaila Gorbačova a Georga Busha na Malte v decembri 1989. 
Prechodu od totality k demokracii v Československu je venovaná pomerne veľká pozornosť pomocou zvukových i vizuálnych prostriedkov, veľkého množstva plagátov, transparentov, tlačovín, novín, symbolov i obrazov. Zachytená je aj z eufória a atmosféra v ponovembrových dňoch, či situácia vo verejnoprávnych médiách i ukážky vtedajšej tlače. Výstava je doplnená dokumentáciou z prvých slobodných volieb, v ktorých si po viac než 40 rokoch znova občania zvolili svojich zástupcov do vedenia štátu (8.–9. júna 1990).
Na záver výstavy je konštatované, že od politických väzňov, disidentov, tajnej Cirkvi, demonštrantov Nežnej revolúcie a ďalších, ktorí nemlčali, sme dostali slobodu. Ako s týmto darom budeme narábať ďalej, je na nás. V krajine po roku 1989 prebiehala ekonomická transformácia a sen, že životnou úrovňou sa priblížime za niekoľko rokov k západným krajinám, narazil na tvrdú realitu.
Autormi výstavy sú: Eduard Belušák, Peter Jašek, Lenka Lubušká, Zuzana Luprichová. Popisy a sprievodné slová sú v slovenskom i anglickom jazyku, čím sa výstava stáva dobre prístupnou i pre zahraničných návštevníkov.
Výstava je cenným príspevkom k spomínanej historickej udalosti, ale môže byť aj zdrojom poučenia pre všetkých, ktorí vynaložia námahu a navštívia ju, i výzvou k zodpovednosti za formovanie súčasného spoločenského života a k ochrane a rozvoju hodnôt, ktoré sú pre život každého človeka nevyhnutné, čo jasne za cenu veľkých obetí a utrpenia dávali najavo mnohí čestní a zodpovední ľudia počas totalitného obdobia.
Vďaka patrí všetkým, ktorí túto výstavu pripravili či prispeli k jej realizácii. Je vhodné i potrebné ju vidieť, osobitne by sa mala stať cieľom všetkých študentov stredných a vysokých škôl.

Ľudovít Košík
::
Vážený čitateľ,
váš názor nás zaujíma – pomôžte nám skvalitniť túto stránku: redakčný dotazník.

2 komentáre:

  1. Z článku usudzujem, že je to zaujímavá výstava. Dúfam, že sa mi podarí navštíviť ju a zaspomínať si na časy (ne)dávno minulé...

    Je až neuveriteľné, ako sa odvtedy zmenila doba a ako sa zmenili ľudia.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný20.3.20

    mám dojem, že doba sa zmenila zatiaľ k horšiemu, kiež by sme sa spamätali. Máme varovanie. V´daka Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.