Môže byť výstavba družstevných bytov reštartom ekonomiky krajiny?

Karol Dučák

Pred poslednými parlamentnými voľbami sa v jednom z volebných programov objavil excelentný bod – výstavba štátnych nájomných bytov. Pozoruhodná politická inovácia, za ktorú treba jej iniciátorom zatlieskať.

Žiaľ, hneď po voľbách sa situácia zmenila a výstavba štátnych nájomných bytov sa dostala na slepú koľaj. Nádej na lacné nájomné byty pre obyvateľov Slovenska sa tak znovu stala hudbou budúcnosti. Stále sa však zabúda – a ja som na to mnohokrát v masmédiách upozorňoval – na možnosti družstevnej výstavby bytov. Počas svojho pobytu vo Švajčiarsku som sa osobne presvedčil o sile švajčiarskeho družstevníctva, a toto chcem donekonečna otĺkať o hlavu slovenským politikom.

Aká je história a súčasná situácia bytového družstevníctva vo Švajčiarsku?

Potreba riešiť bytovú výstavbu iniciovala zrod prvých švajčiarskych stavebných bytových družstiev už v 19. storočí. Vytvárali sa po roku 1860, najmä však od roku 1890 do vypuknutia prvej svetovej vojny v mestách Bazilej, Bern, Biel, Zürich, Winterthur a St. Gallen. Od roku 1910 začali vznikať aj prvé železničiarske družstvá podporované federálnymi spoločnosťami.

V dôsledku akútneho nedostatku bytov po prvej svetovej vojne mnohé mestá, kantóny i federálna vláda aktívne podporovali výstavbu bytov. Nastal prvý veľký rozmach stavebných bytových družstiev vo Švajčiarsku. K druhej veľkej vlne vzniku stavebných bytových družstiev došlo počas druhej svetovej vojny a po nej až do šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Od roku 1980 boli zakladané nové stavebné bytové družstvá novšieho typu so samosprávnym charakterom. Ich celkový podiel na trhu nie je významný, dávajú však dôležité impulzy aj tradičným družstvám.

Trhový podiel bytového družstevníctva síce na celoštátnej úrovni klesá, s výnimkou oblasti Zürichu, avšak tradičné a novšie družstvá sú stále veľmi aktívne pri obnove svojho bytového fondu a budovaní nových osídlení, často v partnerstve s mestskými úradmi. Pri výstavbe nových bytov sa zavádzajú inovatívne postupy, zohľadňujúce šetrný vzťah k životnému prostrediu, úsporu energií, mobilitu, verejné ponuky, špecifiká starobných komunít, atď. Najväčšou prekážkou intenzívnejšieho rozvoja bytového družstevníctva je nedostatok stavebných pozemkov a ich vysoké ceny.

Väčšina družstevných sídel bola vytvorená s priamou alebo nepriamou podporou
verejného sektora. Dôležité je, že aj po skončení priamej podpory verejného sektora ostávajú družstevné byty aj po desaťročiach od svojho vzniku vďaka zásade neziskovosti stále lacné a plnia dôležité sociálno-politické funkcie (sociálna a kultúrna integrácia, posilnenie občianskej spoločnosti).Verejný sektor preto naďalej ťaží z nižších sociálnych výdavkov. Nájomné v prepočte na štvorcový meter je pri družstevných bytoch približne 20 percent pod úrovňou priemeru ostatných nájomných bytov.

Voľný trh nemôže vyriešiť dostatok bytov pre všetky vrstvy obyvateľstva. Aj v bohatom Švajčiarsku má až dvadsať percent obyvateľstva vyriešené svoje bývanie nevyhovujúcim spôsobom. Toto hrubé zlyhanie trhu je šokujúce. Situáciu môže vyriešiť len nezisková bytová výstavba, či už štátna alebo družstevná, ktorá prináša štátu veľkú spoločenskú pridanú hodnotu.
Aby jednotlivé družstvá vo Švajčiarsku nepôsobili nekoordinovane, existujú tu dve veľké zastrešujúce organizácie (väčší je zväz Wohnbaugenossenschaften Schweiz, menší je občiansky orientovaný zväz Wohnen Schweiz), ponúkajúce jednotlivým členom finančné nástroje a poradenstvo. V rámci akčnej skupiny Wohnbund chránia svoje politické záujmy. Spoločne ponúkajú širokú škálu školení a organizujú výročné fórum družstiev v Lucerne. Zväz Wohnbaugenossenschaften Schweiz, založený v roku 1919, zastrešuje celkove viac ako 1 200 stavebných bytových družstiev a iných verejnoprospešných bytových investorov s celkove vyše 150 000 bytmi.

Pred rokom 1989 sme tu mali príkazovú ekonomiku, v ktorej absolútne dominoval štátny sektor. Prax ukázala, že takýto ekonomický model nemá budúcnosť. Po páde totalitného režimu v roku 1989 sme sa však dostali z dažďa pod odkvap. Jeden extrém vystriedal iný. Totálne príkazovú ekonomiku vystriedala totálne trhová ekonomika, lepšie povedané trhová anarchia, v ktorej bol cieľavedome likvidovaný štátny sektor a došlo aj k čiastočnej likvidácii družstevného sektoru, aby sa uvoľnilo voľné pole pre dominanciu súkromného sektora a neobmedzené ryžovanie nadnárodných korporácií v slovenskej ekonomike.

Dnešná prax dokazuje, že ideálom nemôže byť ani príkazová, ani trhová ekonomika, ale zmiešaná ekonomika, vyznačujúca sa silnými kompetenciami štátu a koexistenciou rôznych foriem vlastníctva: štátneho, družstevného i súkromného. Tento ekonomický systém spája prvky tak centrálne plánovanej, ako aj trhovej ekonomiky, a voľný trh je v ňom limitovaný štátnym intervencionizmom.

Aj v súčasnosti, keď je slovenská ekonomika zasiahnutá ochorením Covid-19, je jedinou serióznou cestou na ozdravenie národného hospodárstva revitalizácia štátneho, no najmä družstevného sektora. Súkromný sektor, ktorého najvyššou prioritou je vidina maximálneho zisku, je potrebné eliminovať na minimálnu mieru, nevyhnutnú na zabezpečenie služieb obyvateľstvu a na podnikanie predovšetkým v malom.

Karol Dučák

::

Súvisiaci článok:

Švajčiarske družstevníctvo – svetlý vzor do budúcnosti

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!