7. apríla 2020

Veľká noc 2020

Ľudovít Košík

„Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky.“ (Hebr 13, 8)
Prežívame Pôstne obdobie, v ktorom sa máme pokáním, modlitbou, pôstom a almužnou pripraviť na slávenie najväčších kresťanských sviatkov. Pozornosť nás kresťanov smeruje do večeradla, na Golgotu a k prázdnemu Ježišovmu hrobu. Som rád že som tieto miesta mohol v Jeruzaleme  navštíviť. Som rád aj tomu, keď sa počas sviatkov, nedieľ a často aj v pracovné dni môžem zúčastňovať na slávení svätej omše, stretávať sa s Ježišom v Eucharistii a čerpať tak silu do každodenného života. Som rád, že mám možnosť počúvať a čítať Božie slovo, ktoré je slovom života. Ježiš prišiel na tento svet, aby nás naučil všetkej Pravde. Pred Pilátom vyznal: „Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas“ (Jn 18, 37). Som presvedčený o tom, že naplno a šťastne prežiť život je možné len v súlade s jeho učením.

Stretáme sa s rozličnými spôsobmi prežívania veľkonočných sviatkov. Niektorí ich ignorujú, iní ich vnímajú konzumne ako sviatky jari – pri dobrom jedle a pití... A niektorí ako spomienku Ježišovej smrti a oslavu jeho zmŕtvychvstania. Aj život prežívajú ľudia rozlične, preferujú rozličné hodnoty: zdravie, spokojnosť, úspech, prácu, cestovanie, peniaze, majetok, bývanie, pôžitky, zábavu... Je na každom, či život prežije v duchovnej prázdnote, povrchne, alebo ho dokáže naplniť hodnotami, ktoré sú pre šťastný a spokojný život nevyhnutné – a ako my kresťania veríme, aj pre večný život.
Nie je možné žiť neutrálne, dobrým sa človek nestane bez námahy a zodpovednosti za život svoj a iných ľudí. Nato potrebujeme okrem darov a schopností, ktoré sme dostali a denne dostávame, aj Božiu a ľudskú pomoc. Bez Božieho požehnania márne ľudské namáhania, hovorili naši starí rodičia, a keďže nemali jednoduchý život, vedeli, čo hovoria. Ale hovorili aj: Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže. Svätý Ignác z Loyoly to vyjadril tak, že človek má robiť, akoby všetko záležalo len na ňom, a modliť sa, akoby všetko záležalo len na Bohu.
Je na  nás, či dokážeme prekonať pokušenia moci, bohatstva a slávy, kariéry, pohodlného povrchného, lacného, prázdneho, telesného... života, alebo či prijmeme Božiu ponuku k zodpovednosti a láske: zobrať každý deň svoj kríž a nasledovať Ježiša, konať pokánie, slúžiť, obetovať sa, a tak kráčať radostne k trvalému a pravému šťastiu: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mt 16, 24–26).
Boh nikdy nikoho nesklamal, sklamať môže len človek. Veriť neznamená len sa k niečomu prihlásiť, niečo deklarovať, ale znamená to žiť s Ježišom podľa jeho príkladu a učenia.

Ilustračná snímka: PriestorNet
Nie je jednoduché v dnešnom svete žiť ako kresťan. Uplynulo tridsať rokov odvtedy, čo sa v našej krajine skončila totalita, ktorá proti kresťanom bojovala, obmedzovala ich a prenasledovala. Máme z tých čias mnohé príklady statočnosti a vernosti, i za cenu veľkých obetí. Aj súčasnosť prináša rozličné ťažkosti a komplikácie kresťanom. Iniciatívu v spoločnosti a spoločenstvách preberajú často ľudia otvorene alebo skryto sa hlásiaci nielen k protikresťanským, ale aj protiľudským názorom, čo prináša komplikácie všetkým. Súčasná duševná i duchovná prázdnota v srdciach mnohých, osobitne mladých ľudí, boj namierený proti životu, rodine, národu, Cirkvi umožňuje mocným a bohatým usmerňovať správanie médiami manipulovaného davu na dosahovanie nízkych, prízemných cieľov, ziskov a potrieb, čo prináša problémy: samotu, biedu, beznádej, bolesť, utrpenie... 
A tak mám niekedy pocit, že ako v čase Veľkej noci v Jeruzaleme, keď Ježiša odsúdili a ukrižovali, keď dav kričal „ukrižuj ho!“ a s ním kráčala len malá hŕstka verných, aj niektorí z tých, ktorí to s ním mysleli úprimne a nasledovali ho, radšej zostali v úzadí, tak aj dnes už len malé skupiny kresťanov sa usilujú žiť podľa kresťanských zásad.
Doba je čudná. Viem, nie je jednoduché žiť proti tendenciám sveta, nerobiť kompromisy s hriechom,  byť verný Ježišovi... Aj On bol pokúšaný, aj On dostával ponuky od mocných sveta. Ale dokázal prijať Božiu vôľu, byť jej verný a splniť svoje poslanie. Dal nám príklad.
Buďme vďační za vieru a za všetko, čo dostávame od Boha i od ľudí, vážme si to. Máme za čo ďakovať. Vôbec nie všetko, čo máme, je samozrejmé. Využime sviatočné dni aj na modlitbu, meditáciu, adoráciu, na zamyslenie sa nad tým, aký je náš kresťanský život, aké hodnoty preferujeme a aké odovzdávame iným.
Prajem Vám radostné a požehnané veľkonočné sviatky.

Ľudovít Košík
(Skalica, Veľká noc 2020)
::
Odporúčané:

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.