Kristov kňaz Ignác Juračka

Ľudovít Košík

Katolícky kňaz, národovec a kultúrny pracovník Ignác Juračka sa narodil v Kopčanoch 1. mája 1820 v roľníckej rodine (otec Ignác, matka Jozefína, rod. Štefíková). Prvé štyri gymnaziálne roky študoval v Skalici, potom v Jásebrényi a Pešti, teológiu v Trnave a Bratislave a na Pázmaneu vo Viedni. Dňa 3. apríla 1845 bol vysvätený za kňaza a nastúpil ako kaplán v Stupave.

Bol Slovákom telom i dušou, v seminári sa priatelil s rovnako zmýšľajúcimi bohoslovcami, ktorí chápali podobne ako on vtedajšiu dobu veľkého národného útlaku. Ani počas kňazského pôsobenia nezaprel svoj ľud.

V revolučnom roku 1848, keď v nedeľu 24. septembra odbavil bohoslužby v Pajštúne (dnes Borinka), sa zo zvedavosti zamiešal do zástupu ľudí čítajúcich na stene vylepenú vyhlášku. Prečítal tlačivá, ktoré v troch rečiach nariaďovali úradne občanom, že v budúcnosti všetci pod ťarchou ťažkých trestov majú poslúchať len maďarskú vládu. Keď vystupoval na voz, ktorý ho mal odviezť do Stupavy, oslovila ho jedna žena: „Pán kaplán, čo je to tam vyvesené?“ On jej odpovedal, že „pletky“. Ešte v ten deň ho udal Nemec Schreiber, poverený jeho pozorovaním, sudcovi zemanov Adalbertovi Bouczovi v Stupave, ktorý ho ako buriča ľudu udal vládnemu komisárovi v Bratislave. Pritom Boucz bol spolužiakom Juračku na filozofii.

Vládny komisár Ujházi ho nariadil hneď zatknúť. Zatkli ho 10. októbra o 23. hodine. Kapitán stupavskej gardy Jozef Rauscher a hajdúsi prišli na faru všetko mu prehľadali, vzali všetky listiny i pripravenú kázeň, v stoličnom dome ho uväznili v temnej samotke a 11. novembra ho postavili pred vojenský súd, kde mu hrozil trest smrti; tu ho navštívila i jeho matka. Bratislavský kanonik gróf Forgáč dosiahol svojou návštevou u Ľudovíta Košúta v Pešti i u arcibiskupa kardinála Haama presunutie prípadu pred civilný súd, čím mu zachránil život. Pomohol aj Juračkov brat, ktorý bol v Pešti lekárom.

Ignáca Juračku previezli do františkánskeho kláštora, kde ho vojaci strážili naďalej, ale tu sa pomaly a postupne zotavoval, 17. novembra ho previezli späť do kasární, kde panoval evakuačný chaos, pretože cisárske vojsko prekročilo Moravu a tlačilo sa na Bratislavu. Celé dni nakladali na lode a odvážali do Pešti všetko, čo sa len dalo. Na lodi odvážali aj tridsať väzňov, väčšinou zo špionáže podozrivých Židov, farára Andreja Zančica i kaplána Juračku, ktorý na brehu zbadal i matku. Loď načas uviazla pre nízky stav vody v Komárne, tam doviedli oboch kňazov do pevnosti, kde sa im dostali kliatby, urážky a zlorečenia.

Keď sa Ignác Juračka dostal do Maďarska, pomohol mu jeden Žid, ktorý vyhľadal v Pešti jeho brata lekára, poslal mu peniaze a vybavil mu možnosť vychádzok. Do prepustenia (8. januára 1849) z peštianskej väznice zažil mnoho potupy. Doma nemali o ňom žiadne zvesti a pokladali ho za mŕtveho.

Po prepustení sa 9. januára hlásil arcibiskupovi Jánovi Haamovi, ktorý ho vypočul, a navštívil aj svojho rektora z Pázmanea Štefana Kunsta. Potom sa vrátil do Stupavy, kde sa dozvedel, že lábsky farár Ján Petráš odchádza do Zohora – priatelia ho požiadali, aby sa o lábsku faru uchádzal on, kde aj 14. marca 1849 nastúpil a účinkoval tam päťdesiat rokov. Pôsobil tam až do svojej smrti 27. augusta 1899. Na miestnom cintoríne je aj pochovaný.

Ignác Juračka bol všestranným organizátorom a podporovateľom slovenského národného života. Bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, gymnázia v Kláštore pod Znievom, v roku 1863 bol účastníkom a podporovateľom cyrilometodských osláv na Velehrade a organizátorom národného života na Záhorí. Obdivoval básnické dielo Jána Hollého a venoval mu báseň Prorok Slávy (Orol tatranskí, 1846). Sústavný záujem o domáce literárne dianie potvrdil článkom Nový dúkaz literární v bývalém květu společného česko-slovenského pravopisu na Slovensku (Slovenské noviny, 1853). Do týchto novín i do časopisu Cyril a Metod prispieval aj krátkymi informačnými článkami. Je prototypom dekana Surinského v románe Š. H. Vajanského Kotlín. V roku 1895 slávil v Lábe päťdesiate výročie kňazskej vysviacky a pozvaní hostia mu zaspievali „Kto za pravdu horí“.

Ľudovít Košík

Použitá literatúra:

Viera Drahošová: Ignác Juračka. Záhorie, 4/1994

Pavol Hallon: Nová kniha o Lábe. Láb, 1999

Lexikón katolíckych kňazských osobností. Lúč, Bratislava, 2000

Slovenský bibliografický slovník. Martin, 1987