Za oponou

Vlado Javorský

Ilustračná snímka: Ján Maršálek

* * *

netuším po vlnách akého mora budem kráčať
a nebáť sa hlbín čo obludnú krutosť taja
tisíckrát prečítané riadky z listov stromov
čo rozkvitnú až moje pohľady budú na svet súce
netuším či za obzorom kvitne dosť kvetín na kytice
a dostatok rúk v náručiach na ich privinutie
netuším aký čas sa zvíta so mnou po prebudení
a čo deje sa s mojou dušou v snení
svet bizarné je miesto na schovávanie
byť pripravený na hmly i na bozky ranné
netuším podľa akých nôt hymny tancujeme
hoci by sme mali stáť a v pokore kroky rátať
i tie kroky nočné i tie ešte panensky nenačaté
netuším ako dlho s dychom vydržím volaním po cite
ak sa ešte nejaký pod kobercom nájde
čo vlastne viem možno pre život ani nie je súce
čas rany hojí a vonia po zabudnutí

* * *

slovo robí príbeh
vlastne slová robia príbeh
a to aj vtedy
ak sa žiaden neudial
lebo slová majú moc
rodiť príbehy našich snov

* * *

sú chvíle keď sa mi nechce z konára
nohy vo vetre vejú ako vlajky
moja myseľ do teba sa ponára
objímam tebou prebdené diaľky
sú chvíle keď neviem čo chcem
mlčíš ťažko sa lieta bez navigátora
v hriešnej duši rituálne búrky
cukor skacká padá vedľa pohára
miešam city raz ich zo seba vylejem
je to zvláštne aj chlad dohára
sú chvíle keď sa mi nechce na zem
naplniť chcem prázdne ruky
pery otvor o tvojich citoch niečo viem
z konára vejú o prímerí vlajky
spojené nádoby lásky už žiaden sen
sú chvíle keď musím z konára
tebou naplniť svoje ruky

* * *

za oponou mlčania
v divadle hriechu
sa netlieska
manévre klamania
telom i dušou
ako sa vyzuť z lásky
ktorej už nebesá neprajú
za oponou utrpenia
citom poranená noblesa
hlavu skláňa
vstupné prepadá
v osude času taká lotéria
ťahá sa srdcom
koleso šťastia
zastaví sa a opona padá
i svetlo sa zháša
láskam hier záverečná
minúty pracujú pre seba
do ticha hier mlčania

::

Rozhovor s autorom:

Vojny, to je rýchlejšie starnutie sveta