19. júna 2020

Chiméra falošného spasiteľa Matoviča

Kresba: A. Mišanek

Nech hodnotíme Igora Matoviča akokoľvek, jedno musíme uznať. Nebolo hádam v našej novodobej histórii po roku 1989 politika, ktorý by za taký krátky čas po nástupe k moci dokázal zjednotiť proti sebe toľko spoluobčanov ako náš súčasný premiér. Mnohí politici by to tak rýchlo nedokázali, ani keby veľmi chceli. Až má pozorovateľ niekedy pocit, že to Igor Matovič robí zámerne. Ako keby mal akúsi zvrátenú túžbu testovať hranice trpezlivosti ľudu vlastnej krajiny. Je si zrejme vedomý toho, že Slováci sú až nezdravo submisívni voči vrchnosti. Možno aj preto, že sme boli dlho v područí iných národov a nikdy sme neboli veľmocou. Ak by francúzsky premiér robil s Francúzmi to, čo vystrája Igor Matovič so Slovákmi, žlté vesty by vydrancovali polovicu Paríža. Slováci však majú nezdravú mieru poddajnosti a slovenské politické špičky to intenzívne využívajú a zneužívajú. Tak ako náš súčasný premiér.

Jeho bežnou praxou je robiť katastrofálne rozhodnutia, ale potom zvaliť vinu na niekoho iného. Bolo by nosením dreva do lesa vymenovať všetky takéto rozhodnutia Igora Matoviča, nedá mi však nepristaviť sa pri jednom z posledných školáckych zlyhaní nášho „eštepremiéra“. Dňa 9. júna 2020, pri príležitosti storočnice Trianonu, sa Igor Matovič stretol so stovkou vybraných osobností z radov maďarskej menšiny na Slovensku v typicky matovičovskej velikášskej predstave, že práve tento jeho naivný počin bude veľkým prelomom v rozvíjaní vzťahov Slovákov a Maďarov a začiatkom novej epochy zmierenia a láskyplného porozumenia oboch národov. Vo svojej typickej samoľúbosti a absencii zmyslu pre realitu však zle odhadol situáciu. A preto nikoho okrem samotného Matoviča nemôže prekvapiť, že premiérovu infantilnosť využili predstavitelia mimoparlamentnej SMK, ktorí na spomenutom stretnutí odovzdali memorandum s požiadavkami maďarskej komunity, smerujúce k autonómii.
Tento naivný krok premiéra je len ďalším potvrdením absolútnej nepripravenosti tohto politického dobrodruha na zodpovedné vykonávanie takej dôležitej funkcie akou je funkcia predsedu vlády. Ten človek ako keby spadol z inej planéty. Ak by to bol politický nováčik, človek by sa nedivil. Lenže Igor Matovič pôsobí v politike už desať rokov – a za ten čas sa nenaučil triviálne pravidlá fungovania politiky na Slovensku! Je totiž verejným tajomstvom jednoznačná snaha SMK o realizáciu svojho sna o maďarskej autonómii a len natoľko naivný človek ako Matovič môže podľahnúť ilúzii, že sa SMK kvôli krásnym premiérovým očiam zo dňa na deň zriekne svojich zámerov.
Igor Matovič si staval vzdušné zámky, lenže predstavitelia SMK ho vrátili z oblakov na zem. Jasne mu dali na vedomie, že im na nejakom dojemnom zbrataní nezáleží. Snažia sa z každej situácie vytrieskať v zmysle salámovej metódy nové a nové ústupky slovenskej strany, neraz za hranicou reciprocity.
Igor Matovič evidentne nie je schopný si uvedomiť, že reprezentuje štát s vyše piatimi miliónmi občanov. Ak by nebol premiérom, nikto by nemohol namietať proti takému stretnutiu s maďarskými politikmi. Dokonca by mu nikto nemohol zabrániť, aby sa zriekol svojho slovenského pôvodu a stal sa Maďarom. Lenže to, čo by si mohol dovoliť Igor Matovič ako obyčajný podnikateľ z Trnavy, si nemôže dovoliť ako predseda vlády SR.
Každý zodpovedný politik, ktorý chce otvárať problematiku slovensko-maďarských vzťahov, si bezpodmienečne musí uvedomiť, že sa pohybuje na tenkom ľade. V tisícročnom spolužití Slovákov s Maďarmi bolo mnoho bolestných udalostí, ku ktorým patrí aj masaker v Černovej z 27. októbra 1907, pri ktorom uhorskí žandári zastrelili pätnásť ľudí a desiatky ďalších zranili. Na tragické kapitoly spolužitia Slovákov s Maďarmi v Uhorsku nemožno len tak jednoducho zabudnúť, ani po dobrodružnom čine infantilného politika, ktorý nedorástol na úroveň predsedu vlády a v delikátnych politických záležitostiach sa pohybuje ako slon v porceláne.
Extrémny nacionalizmus SMK je všeobecne známy a aj preto sa časť maďarského politického spektra, ktorej záleží na zlepšovaní vzťahov oboch národov, rozhodla založiť stranu Most-Híd. Toto však mimoriadne dráždilo Viktora Orbána v Maďarsku, ale aj niektorých nacionalistov z tábora SMK, ktorí Bélu Bugára a niektorých jeho spolustraníkov označili div nie za zradcov Maďarov. Koketovanie slovenského premiéra s SMK teda nemohlo skončiť inakšie ako blamážou.Aj preto sa liberálnejšia časť, ktorej záleží na zlepšovaní rovnoprávnych vzťahov Slovákov a Maďarov, od tejto strany pred rokmi odčlenila a založila Most-Híd. Maďarský premiér Viktor Orbán sa s tým nikdy nezmieril, otvorene podporuje SMK, snaží sa dostať Most-Híd do izolácie a výsledkom provokácií je, že som na vlastné oči videl, keď starostovia za SMK pokrikovali po starostoch za Most-Híd, že nie sú „praví Maďari“.
Po tomto fiasku zareagoval náš premiér typicky matovičovsky: vinu za svoju naivitu zvalil na druhú stranu. On vraj podal priateľskú ruku a predstavitelia SMK do nej napľuli. Typický Matovič: zase sú na vine tí druhí, ktorí nepochopili jeho genialitu, odtrhnutú od reálneho sveta.
Fakty však nášho súčasného premiéra usvedčujú z klamstva. Bol to on, kto ešte pred parlamentnými voľbami 2020 ponúkal SMK možnú spoluúčasť vo svojom nemastnom-neslanom hnutí OĽaNO bez nejakého výrazného politického programu. Igor Matovič si totiž pred voľbami stanovil cieľ vyhrať voľby za akúkoľvek cenu. Preto chcel pod krídlami svojho všeobjímajúceho monštra OĽaNO prichýliť každý jeden hlas z tábora vtedajšej opozície. Každého, kto nebol súčasťou vládneho bloku. Chcel byť tak trochu liberál a tak trochu kresťan, preto prijal do svojho tábora Richarda Vašečku, ktorého predtým odkopol ako nepotrebný odpad. Prijal aj pani Záborskú, aby definitívne rozbil jednotu slovenských kresťanov. Chcel prijať pod krídla láskavej kvočky OĽaNO aj SMK, pretože chcel byť tak trochu Slovák a tak trochu aj Maďar.
Proste, Igor Matovič Potemkin z Trnavy je svojím spôsobom miešanec, ktorý chce byť čierny aj biely, kresťan aj ateista, konzervatívec aj liberál, Maďar i Róm aj Slovák... Všetko s jedným jediným cieľom: vyhrať voľby a dostať sa k moci. Bez ohľadu na takú preňho bezvýznamnú maličkosť ako je charakter. A tak sa stalo OĽaNO zberným táborom všetkých politických stroskotancov, ktorí mohli dotlačiť Potemkina z Trnavy do vysnívaného kresla vládcu Slovenska.
Lenže takáto agenda stačí možno na víťazstvo vo voľbách, nestačí však na kvalifikované vládnutie. A politické pôsobenie súčasného nekompetentného premiéra je nočnou morou všetkých, ktorí milujú štát nazvaný Slovenská republika. Je nad slnko jasné, že tento človek nedorástol a zrejme nikdy nedorastie na úroveň zodpovedného a spoľahlivého štátnika. Je a zrejme navždy ostane len úbohý amatér.
Je vecou cti všetkých zodpovedných občanov SR – a to nielen Slovákov, ale aj Maďarov, či príslušníkov akéhokoľvek iného národa, ktorí majú na Slovensku nový domov – prispieť svojím dielom k náprave nežiaducich pomerov. Našťastie v poslednej dobe nie je núdza o signály naznačujúce, že Slovensko sa začína prebúdzať. Je evidentný pokles podpory Igora Matoviča a naopak vzostup podpory obľúbeného opozičného politika Petra Pellegriniho. V prieskume agentúry Focus za máj 2020 získalo OĽaNO 21,8 percentnú podporu respondentov, no tesne za ním by s 21,4 percentnou podporou skončila strana Petra Pellegriniho, ak by sa takú rozhodol založiť.
Nedávno v televíznej diskusii Na telo proti sebe boli Peter Pellegrini a Milan Krajniak. Pellegrini jednoznačne získal omnoho vyššiu podporu divákov ako jeho oponent. Toto bolo ešte pred pár mesiacmi sotva predstaviteľné. Nevieme síce, ako napokon dopadne rozpad strany SMER-SD a ako sa vyprofiluje súčasná opozícia, ale už dnes je jasné, že proti Igorovi Matovičovi rastie na Slovensku hnev oklamaného ľudu. Stávajú sa už tradíciou pravidelné verejné občianske protesty proti nekompetentnej vláde a to je jasný signál pre Matoviča a ním vedenú vládu, že my, obyvatelia Slovenska, nie sme pokusné králiky, na ktorých možno robiť neľudské experimenty.
Súčasným protivládnym protestom síce zatiaľ chýba masová účasť a – čo je horšie – aj to málo odporcov vlády sa zatiaľ nedokáže zomknúť do jedného šíku, lenže čas pracuje proti Matovičovi. Devastácia slovenskej ekonomiky, ktorú náš neschopný premiér spôsobil svojimi katastrofálnymi rozhodnutiami, môže nakoniec stiahnuť ku dnu aj jeho samotného. Prudký pokles životnej úrovne obyvateľstva a rapídny nárast nezamestnanosti zrejme vyženú do ulíc aj mnohých nerozhodných a váhavých, takže protivládne občianske protesty zrejme časom nadobudnú potrebnú intenzitu.
Igor Matovič má v princípe dve možnosti: buď bude naďalej strkať hlavu do piesku a ignorovať „Vox populi, vox Dei“, alebo konečne začne so sebareflexiou. V tom druhom prípade má azda (?) ešte šancu zachrániť svoju politickú kariéru. Nakoľko však poznám jeho egoizmus, narcizmus, nedotklivosť, spasiteľské vízie a iné necnosti, ktoré sú jeho najväčšími nepriateľmi, skôr predpokladám prvú alternatívu. Ale všetko zlé je na niečo dobré. Súčasné katastrofálne pôsobenie Igora Matoviča na poste premiéra zrejme konečne otvorí oči aj tým najzaslepenejším voličom z tábora OĽaNO. Dal by Pán Boh, aby ten proces prebúdzania netrval pridlho. Čím menej zla napácha náš premiér svojím amaterizmom, tým lepšie pre Slovensko.

Karol Dučák
::
::
Prosíme, podporte našu prácu – prispejte komentárom, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

11 komentárov:

  1. Chcel Igor Matovič vyhrať voľby?
    Mne sa zdá, že nie. Isto, chcel sa dostať do parlamentu, prípadne do vládnej koalície, ale nič viac. Vyhovovala mu pozícia kritika, krikľúňa, provokatéra – bez námahy a zodpovednosti.
    Víťazstvo ho zaskočilo. Na premiérsku funkciu nebol pripravený, ale nechcel to priznať, funkciu prevzal a... Slovensko bude trpieť za svoju nerozvážnu voľbu.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anonymný19.6.20

    Vďaka za pohľad na súčasnú situáciu na Slovensku a jej výkonného reprezentanta. Na celej situácií ma zaráža obrovská podpora národa, ktorý sa podľa mňa správa ako ovce bez pastiera. Chce sa mať lepšie za každú cenu a popiera všetky zásady ktoré mu to môžu zaručiť. Slepo ide za tými, čo dnes rozprávajú tak a zajtra inak, otvorene si z občanov robia vazalov a sú im dobrí len ako prostriedok k vlastnému obohateniu a všetkým to vyhovuje a všetci to podporujú. Čo to môže priniesť si nikto neuvedomuje. Ešte tomu trukujú aj "odborníci" za ktorých rozhodnutia sa hlavný protagonista schováva. Národ bude vycucaný viac než po rokoch komunizmu. Ktosi to bude musieť zaplatiť. Ludovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ľudovít, pekne ste to vystihli – sme ako ovce bez pastiera.
      Áno, článok Karola Dučáka triafa do čierneho. Asi jedinou jeho slabinou je očakávanie, že ľudia sa prebudia a otvoria sa im oči. Ja nie som takým optimistom. V najlepšom prípade prejdú k inému vodcovi, k inej „novej tvári“ – a sklamanie bude striedať sklamanie...

      Odstrániť
  3. Anonymný19.6.20

    Vďaka aj pánovi Dučákovi za vystihnutie situácie aj Vám pán Maršálek za názor a úsilie urobiť niečo pre dobro iných. Nádej zomiera posledná, ale som tiež pesimista po mnohých životných sklamaniach a neúspechoch, kedy som sa nechal obalamutiť niekym. Tiež nesrším optimizmom. Keď kresťania už nedokážu ponúknuť ani sebe zdravšie alternatívy pre život ako svet, nevidím odkiaľ by mohlo prísť ozdravenie. Zdieľam Váš názor, že ďalší vývoj krajiny bude ešte horší a myslím, že aj v Európe a vo svete. Ale bez nádeje sa žije naozaj ťažko a problémov bude pribúdať. Ktosi to všetko bude musieť zaplatiť a kto to zaplatí, vari tí najbohatší sa podelia s najchudobnejšími? To by bol naozaj zázrak. Usilujem sa tešiť aj z drobných dôvodov k radosti, z dlhých dní, začínajúceho leta, dažďa, z prírody... Aj z článkov na Vašom portáli. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Chce nám vláda nariadiť nosenie rúšok doživotne? To je už číre šialenstvo!
    Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre epidemiológiu Henrieta Hudečková občanom odkazuje: „Rúška sa tak ľahko nezbavíme, je to možno na niekoľko rokov, možno doživotne.“
    Viac v článku:

    https://www.christianitas.sk/chce-nam-vlada-nariadit-ruska-dozivotne/

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Platón, a to bolo poriadne dávno, vyslovil tézu, že...raz nám budú vládnuť tí najneschopnejší ako trest za náš nezáujem o politiku...Aká pravda! Tento úpadok je všeobecný, platí na celom svete a i na celom svete vidieť skazu, kam ľudstvo dostanú tí, čo do riadenia spoločnosti nepatria. Sme potrestaní za nezáujem o veci verejné a toto sa neodpúšťa...vj.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi zaujímavá myšlienka. Áno, nezáujem o veci verejné – v hlbšom a širšom zmysle slova – vedie k úpadku. Ale ten nezáujem akoby bol vyvolávaný a pestovaný... Hlúpe stádo je ľahko ovládnuteľné.

      Odstrániť
  6. Anonymný21.6.20

    Veľa vzdelaným ľuďom, ktorí majú veľa titulov vpredu i vzadu - vidieť a počuť to najmä v politike,- akoby chýbalo logické myslenie. Príspevky uvedené na sociálnych sieťach označujú za konšpiratívne, hoci naopak, sú písané pravdivo, odborne a špecialistami na tú-ktorú tému, hoci mnohé z obáv
    o perzekúciu a vyvodenie dôsledkov za nastavenie tohto zrkadla, sú podpísané
    ako anonymné. Veď pri trocha logickom uvažovaní, taký neraz fundovaný a
    odborný článok nemožno iba tak vymyslieť. A to si tí diletantskí hlupáci, ako oponenti nevedia uvedomiť? Niekedy mám dojem, akoby sme žili viac v tom virtuálnom svete, ako normálne s nohami na Zemi. Platí to najmä o tej mladšej degenerácii, lebo starší, múdrejší ľudia majú obyčajne iný názor podložený dlhoročnými skúsenosťami.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Anonymný22.6.20

    Čo po tom, že táto mainstremová politika je založená na klamstve a podvode, ničení prírody a hodnôt na ktorých stojí spokojný a šťastný život. Hlavné je, že mocným a tým ktorí im prisluhujú to vynáša. Tak sme klamaní čoraz viac a tých ktorí sú verní hodnotám ako pravda spravodlivosť ubúda. Už je ich len malá skupinka, ktorá okrem svojich modlitieb a života v súkromí nemá na spoločenský a politický život takmer žiadny vplyv. Aj do toho súkromia nám zasahujú čoraz intenzívnejšíe a nasilnejšie a vplyv okolia je veľký, niet sa o koho oprieť. Potvrdzujú sa aspoň sa mi zdá proroctvá, že aj kňazi budú blúdiť... A boli sme aj svedkami toho, že poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali ako vášnivý obrancovia kresťanských hodnôt prevrátili kabát a hlasovali s valcom liberalizmu. Kopec rečí o tom, čo všetko sa urobí a keď treba konať zodpovedne sa cúvne a hlasuje sa ináč, lebo takto je to výhodnejšie. Možno za niečo alebo aby sme nerozbili vládu a brali dlhšie poslanecký plat a mali všetky výhody. A takto to funguje aj regionálnych a komunálnych štruktúrach. Nikto už nechce pravdu ani počuť a oficiálna cirkev z úzadia rieši nepodstatné problémy a takmer nikto ju neberie vážne. Ale sme dopadli po 30 rokoch slobody. Asi bude riešením už len ignorácia politiky a volieb? Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ignorovanie politiky a volieb? To by asi nebolo správne. Ale nie je to ani všeliek. Riešenie je inde. Viacerí kritickí, rozhľadení autori dnes hovoria, že politika nás kresťanov nezachráni, nezachráni ani kresťanskú kultúru. Potrebná je „Benediktova cesta“, teda budovanie malých spoločenstiev, akýchsi ostrovov záchrany, oáz pravej viery, tradície, spolupatričnosti. Tie budú ukazovať smer a časom pritiahnu ďalších – poblúdených a hľadajúcich.

      Odstrániť
  8. Anonymný23.6.20

    Vďaka za jasnú a múdru odpoveď a usmernenie. Som veľmi vďačný aj za tento priestor na prezentáciu, komunikáciu a hľadanie riešení. Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.