11. júna 2020

Františkánsky kostol v Skalici

Ľudovít Košík

Príchod františkánov do Skalice, ako aj stavba ich kostola, sa zvyčajne spája s rokom 1467, no sú aj iné predpoklady, že prišli do Skalice skôr a kostol bol spočiatku využívaný niektorou inou rehoľou. Kostol Panny Márie Sedembolestnej bol posvätený 21. novembra 1484 Andrejom Brnenským, generálnym vikárom olomouckého arcibiskupa, titulárnym biskupom nikopolským. Vtedy v ňom okrem hlavného oltára boli ešte štyri oltáre: oltár sv. Ivana, oltár Najsvätejšej sviatosti oltárnej, oltár sv. Františka a oltár Narodenia Panny Márie.
Kostol si zachoval gotický charakter. V presbytériu sa zachovala bohatá gotická sieťová klenba s dva razy vyžľabenými klinovými rebrami. Rebrá na klenbe spájajú erby dobrodincov kláštora. Loď kostola je zaklenutá barokovou valenou klenbou a lunetami, ktorú delia klenbové pásy na štyri polia. Pásy dopadajú na rímsové hlavice nástenných polopilierov. Okná v lodi sú barokové. Kaplnka Lurdskej Panny Márie má tri polia barokovej krížovej klenby, spočívajúce na rímsach nástenných pilastrov. Vstupný portál je neskorogotický, sedlový s pretínavými prútmi, má bohato profilované ostenie s prútmi hruškovej profilácie.

V rokoch 1646–55 opravovali kláštor i kostol a v roku 1693 kostol rozšírili. V roku 1707 renovovali kaplnku, v ktorej bol obraz Panny Márie, pokladaný za zázračný, z Budína, ktorý sa podarilo zachrániť pred príchodom Turkov. Po požiari 25. septembra 1729, ktorému padol za obeť aj kostol a kláštor františkánov, trvalo dlho, kým obe stavby opravili a kláštor rozšírili o nové krídlo. Z pôvodného zariadenia kostola sa nič nezachovalo, terajšie vybavenie pochádza z 18. storočia. Mnohé práce na vnútornom zariadení kostola uskutočňovali tamojší frátri a terciári.
Oltár bol v roku 1954 údajne zo statických dôvodov rozobraný, dnes sú z neho už len plastiky sv. Joachima, sv. Anny, sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho, ktoré boli použité vo voľnom zoskupení na novej oltárnej architektúre, keďže bol zrušený priestor za hlavným oltárom. Bočné oltáre sa zachovali.
Kazateľnica, typická pre františkánske kostoly, je z roku 1762 – s bohatou reliéfnou a plastickou polychrómovanou drevorezbou. Na vrchole zemegule stojí sv. Anton z Padovy. Spodnú časť striešky vypĺňajú putti so symbolmi Viery, Nádeje, Lásky a morské živočíchy, ktoré pripomínajú scénu svätcovej kázne rybám. Na parapete rečniska sú tri viacfigurálne reliéfy v okrajovom orámovaní, znázorňujú zázraky sv. Antona z Padovy, ktoré vzájomne oddeľujú putti so symbolmi štyroch evanjelistov a knihami s príslušnými citátmi na otvorených stranách. Jej polychrómovanie bolo dokončené v roku 1763. 
Obrazy krížovej cesty sú od Konráda Švestku z konca 19. storočia. Na veži sú štyri zvony z roku 1928. Bočná kaplnka je zasvätená po úpravách v roku 1954 Panne Márii Lurdskej, je v nej umiestnený aj Boží hrob. Pred úpravou to bola kaplnka sv. Vendelína. Kalvária v bočnej prístavbe je z rokov 1705–1710. Kríž pred kostolom je z roku 1746. Oltáre renovoval Konrád Švestka v rokoch 1860–1865, keď pôsobil v skalickom kláštore.
Veľkú renováciu kláštora začali františkáni v roku 1898 a renováciu ukončili v roku 1902. Kostol bol renovovaný aj v roku 1948. Naposledy bol kostol renovovaný za pôsobenia skalického farára Jána Kučeríka v rokoch 1993–1996, keď sa uskutočnil aj výskum krýpt pod kostolom.

Ľudovít Košík
::
::
Použitá literatúra:
Peter Brezina: Harmonizujúce dielo františkánov v Skalici v 15.–21. storočí; Ateliér knihy, Mokrý Háj, 2012
Martin Hoferka: Františkáni v Skalici – duchovný a kultúrny odkaz; Záhorie, 1/2016
Viera Luxová: Sochárska výzdoba františkánskeho kostola v Skalici; Ars, 32/1999
Skalica – monografia; Záhorské múzeum, 2014

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.