Človek je tvor náboženský

ZÁPISNÍK (33–34/2020)

Vedomie posvätnosti, uznanie čohosi väčšieho, vyššieho, nadzmyslového, ukotvuje človeka v istom kultúrnom a hodnotovom rámci a zároveň ho vyslobodzuje z existenciálnej úzkosti. Svet už nie je len miestom živočíšneho boja o prežitie, pretože je stvorený duchovnou mocou, má zmysel a cieľ.

Ľudská bytosť hlboko vo svojom vnútri cíti, uvedomuje si, že je viac než zviera, že má iné postavenie a dôstojnosť. Toto vedomie osobitného postavenia a osobitnej úlohy je späté s náboženstvom. Človek je tvor náboženský.

::

Uvedomovanie si seba, plynutia času, vlastnej smrteľnosti, vnímanie veľkoleposti prírody a poriadku stvorených vecí – to všetko vzbudzuje v človeku bázeň a vedie ho k duchovnu. Kardinál Ján Chryzostom Korec napísal: „Náboženstvo patrí podstatne človekovi a len človekovi.“ Od počiatku sa dejiny ľudstva nesú v znamení hľadania a nachádzania Absolútna. V duchovnom svetle sa bytie ukazuje ako niečo pravdivé, dobré, usporiadané – napriek existencii zla: „Boh urobil, ale aj robí svet zrozumiteľným, racionálnym. Preto je bytie, svet, život i človek pochopiteľný a zrozumiteľný len v spojení s Bohom ako so svojou základnou a najhlbšou príčinou a zdrojom. Keď v ľudskom chápaní zmizne Boh, zmizne aj zrozumiteľnosť sveta“ (Ján Chryzostom Korec: Človek, tvor náhodný?).

::

Ľudia starého sveta stáli na pevnom základe. Svet bol usporiadaný, pravda bola pravdou a klamstvo klamstvom. Bolo zrejmé, čo je dobré a čo zlé. Aj utrpenie sa dalo vysvetliť, zapadalo do plánov Prozreteľnosti. Človek starého sveta mal ťažší život, ale vedel, prečo žije a prečo umiera.

::

Kardinál Sarah v knihe Boh alebo nič píše: „Človek nie je mierou všetkých vecí, musí prijať kategórie pravdy a dobra ako dané.“ A na inom mieste spomenutej knihy: „V prípade, že človek považuje čokoľvek iné za dôležitejšie než Boha, takže on v jeho živote stratí primát, alebo ak postaví medzi neho a svoj život seba, nastane to, čomu hovoríme zatmenie Boha. Následne sa skutočná prirodzenosť človeka začne ponárať do čoraz väčšej temnoty a nepochopenia. Príčina je jasná: človek sa môže definovať len vo vzťahu k Bohu.“

::

Recenzia knihy kardinála Saraha: Boh alebo nič, svetlo alebo tma

 

Ján Maršálek

::

Predchádzajúci: ZÁPISNÍK (32/2020)

::

Vážený čitateľ,
ak chcete získať publikácie z našej edície,
ako aj exkluzívne informácie o našom portáli,
prihláste sa na odber e-mailového mesačníka:
PriestorNet – niečo navyše!