- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Odporúčaný článok: Človek ako boh (peklo na zemi) - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

12. augusta 2020

Medard Štepanovský SDB

Ľudovít Košík
Salezián, misionár, pedagóg Medard Štepanovský sa narodil 7. júna 1927 v Oreskom na Záhorí rodičom Eliášovi a Johane, rodenej Mikušovej. Bol najstarší zo siedmych súrodencov: štyroch chlapcov a troch dievčat. Základné vzdelanie získal v rodisku a v roku 1941 sa prihlásil do saleziánskeho gymnázia v Šaštíne. V roku 1945 vstúpil do saleziánskej rehole vo Svätom Beňadiku a začal noviciát. V gymnaziálnych štúdiách pokračoval v Trnave a v Hodoch, zmaturoval v Galante, kde študovali saleziánski bohoslovci. Vykonával pedagogickú prax, keď boli v Československu v noci z 13. na 14. apríla zlikvidované mužské kláštory a rehoľníci sústredení v Podolínci.

V štúdiu teológie na Slovensku nemohol pokračovať. Po internácii v Podolínci a niekoľkých mesiacoch „komunistickej prevýchovy“ sa vrátil do rodnej obce k rodičom – s očakávaním, čo bude. V jeho ďalšom živote zohral dôležitú rolu teraz už blahoslavený Titus Zeman. Bol rozhodnutý, že si vykoná vojenskú službu. Teológiu začal študovať súkromne.

Raz dostal telegram so znením: „Viliam je veľmi chorý, príďte rýchlo.“ Cestoval do Bratislavy, v štátnej nemocnici, v ktorej pracovali sestry Svätého kríža, sa stretol s donom Viliamom Vagačom, ktorý bol v dobrom zdravotnom stave; obsah telegramu pochopil, keď do nemocnice prišli jeho spolubratia, mladí saleziáni, a don Zeman mu povedal, že je možnosť ísť s ním ilegálne do Talianska a tam pokračovať v štúdiu a saleziánskom živote.

Medard Štepanovský prešiel cez rieku Moravu v prvej výprave, ktorú viedol Titus Zeman a dvaja prevádzači, organizovali ju pre mladých saleziánov don Ernest Macák a František Reves. Členmi tejto výpravu boli saleziáni Rudolf Blatnický, Bohumil Havlíček, Jozef Heriban, Stanislav Kmotorka, Ján Martinec, Medard Štepanovský a kňaz Július Gašparík. V noci z 31. augusta na 1. septembra 1950 prekročil hranice do Rakúska a potom do Talianska a 12. septembra prišiel do Turína do baziliky Panny Márie Pomocnice.

Taliansko sa stalo jeho druhým domovom. V júli 1952 zložil večné sľuby a 1. júla 1956 bol vysvätený v Bollengu pri Turíne za kňaza bez prítomnosti rodičov a príbuzných. Primície v rodisku sláviť nemohol, jeho návrat na Slovensko bol z politických dôvodov nemožný. Jeho spolubratia vo Wurzburgu mu pripravili slávnostné primície.

Od augusta 1956 pôsobil v saleziánskom dome v Buxheime, v obci s asi 3 000 obyvateľmi pri Memmingene v Nemecku, ako profesor na strednej škole Marianum vyučoval latinčinu a literatúru, taktiež bol vychovávateľom na internáte a v dennom centre pre mladých, vypomáhal ako kaplán v miestnej farnosti a potom bol dvanásť rokov farárom v susednej farnosti v Heimertingene pri Buxheime.

Vo voľnom čase maľoval, v kondícii sa udržiaval bicyklovaním a veľa čítal. Buxheim sa stal jeho tretím domovom. Tu pôsobil 61 rokov. Získal nemecké občianstvo a v roku 1968 sa mu po rokoch prvýkrát podarilo navštíviť rodinu a rodisko. Do roku 1989 prišiel ešte asi dvakrát a po roku 1989 prichádzal na dovolenku na návštevu rodiny každoročne.

Medard Štepanovský SDB zomrel krátko po oslave svojich 90. narodenín 12. augusta 2017 v Buxheime. V posledných mesiacoch s ním často komunikovali predstavitelia Vatikánu a jeho rehole, bol svedkom v procese blahorečenia Titusa Zemana, ako posledný žijúci člen z tejto skupiny, ktorú don Titus previedol do zahraničia. Podelil sa o svoje spomienky na dona Zemana aj na Slovensku – pre saleziánov, televíziu i tlač. 

 

Ľudovít Košík

 

Použitá literatúra:

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Lúč, Bratislava, 2000

Kolektív autorov: Oreské. Záhorské múzeum Skalica, 2004

Macák Ernest: Utečenci pre Krista. Don Bosco, 2006

Tóth Imrich: Živého ma nedostanete, spomienky Františka Revesa. Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov, 2018

donbosco-buxheim.de 


::

Súvisiaci článok:

Svedectvo o rokoch temna

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.