4. augusta 2020

Pochybnosti o pandémii

Andrej Mišanek: Kultúra smrti
Nie som lekár, nie som virológ ani epidemiológ, teda nie som „odborník“, ale zaujímam sa o všetko, čo vplýva na chod spoločnosti. Ako človek mám právo i povinnosť premýšľať a klásť otázky. A v proklamovanej demokracii mám hádam tiež právo vyjadriť verejne svoj názor. Preto tento článok.

Už niekoľko mesiacov je témou číslo jeden nový, respektíve doteraz neznámy koronavírus. Stále dookola sa hovorí o pandémii, epidémii, nebezpečnom šírení choroby, o počte testovaných a nakazených... Nedá sa tomu vyhnúť. Spôsob informovania o tomto probléme má všetky znaky mediálnej hystérie a následkom je masová psychóza.

Bude preto užitočné pozrieť sa na vec kriticky, takpovediac z druhej strany, ozrejmiť si niektoré pojmy i fakty a objasniť význam slov, ktoré sú v týchto dňoch veľmi často používané.


Epidémia je podľa slovníka hromadná nákaza. V reálnom živote sa s ňou stretávame najmä v súvise s chrípkou (chrípková epidémia). Epidemiológia pozná kritériá na určenie a vyhlásenie epidémie. Tých kritérií je viac a sú v rôznych krajinách odlišné, možno ich však zhrnúť do istého rámca.

Kľúčovým ukazovateľom je počet nakazených na 100 000 obyvateľov. Zväčša sa uvádza, že epidémia je vyhlasovaná pri dosiahnutí prahu 1600 až 1800 chorých na 100 000 obyvateľov. Ak by sme teda chceli hovoriť o epidémii celoštátneho rozsahu, tak v prípade Slovenska to predpokladá chorobnosť v počte minimálne 80 000 ľudí.

Povedzme, že Covid-19 je nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka a preto treba uplatniť prísnejšie kritériá, napríklad tisíc chorých na 100 000 obyvateľov – v tom prípade sa celoslovenský stav epidémie začína pri počte 50 000 nakazených. K tomu v uplynulých mesiacoch ani zďaleka nedošlo. Čo teda viedlo „odborníkov“ a „štátnikov“ k vyhláseniu epidémie? A bola tu vlastne, z aspektu dlhodobo platných epidemiologických pravidiel, epidémia ochorenia Covid-19?

Pravdaže, možno argumentovať postojom Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá v reakcii na šírenie nového vírusu vyhlásila stav pandémie (pandémia: epidémia svetového rozsahu). Ale potom treba vziať do úvahy zarážajúci fakt, že táto organizácia je z veľkej časti financovaná zo súkromných zdrojov – prostredníctvom nadácií, za ktorými stoja mocné korporácie a zbohatlíci s vlastnými záujmami. Čiže predstava, že WHO je nejaká verejnoprávna či bohumilo dobročinná inštitúcia, pôsobí dosť naivne.

Všimnime si ďalší aspekt problému. Ľudská pamäť je niekedy krátka. Zobral som preto do rúk staršie noviny, konkrétne denník Sme s dátumom vydania 2. 4. 2020 (i ďalšie vydania). Noviny uvádzajú, že prvého apríla tohto roku bolo na Slovensku zaznamenaných 37 nových prípadov ochorenia Covid-19. Podobné čísla boli zaznamenané aj v iných dňoch a bez výraznej zmeny je to doteraz (stále ide najviac o desiatky nových prípadov). Pritom na jar boli zatvorené kostoly, školy, úrady, obchody i fabriky, obmedzené bolo cestovanie dokonca i vnútri štátu, ľudia boli zatváraní do karantény, takzvané odborné konzílium sa vyhrážalo ďalším sprísnením opatrení a premiér sníval či skôr blúznil o „vypnutí krajiny“. Dnes z toho ostalo len občasné strašenie a „osvedčené rúška“ (odhliadnuc od trpkých spomienok a pretrvávajúceho manipulovania s verejnou mienkou). A tak vyvstávajú otázky: Je terajšia epidemiologická situácia zásadne odlišná od tej jarnej? Alebo už kompetentní aspoň čiastočne vytriezveli a pochopili, že taký cirkus s národom sa nedá robiť donekonečna?

Je čoraz zjavnejšie, že správy o nebezpečnosti nového koronavírusu boli nafúknuté a opatrenia proti jeho šíreniu boli prehnané, neadekvátne, neprimerané – namiesto uvážených, diferencovaných, cielených zákrokov dochádzalo a ešte aj dochádza k nezmyselným reštrikciám (nezmyselnou reštrikciou je aj celoplošná a údajne doživotná povinnosť nosenia rúška).


Takže pandémia! Áno, dnešná spoločnosť je naozaj chorá, ale nie na covid, je chorá mentálne.

 

Ján Maršálek

::

Súvisiace články:

Koronavírus a strata súdnosti

O koronavíruse úplne inak

Nosenie rúška je v rozpore s našou kultúrou

Sme povolaní k neochvejnosti

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).

9 komentárov:

  1. Vynikajúci pohľad na súčasnú situáciu. Musel som sa aj zasmiať záverečnej vete. Ďakujem pán Maršálek.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za podporu.
      Väčšinou sa v tejto veci stretávam s nepochopením a nesúhlasom.

      Odstrániť
  2. Anonymný7.8.20

    Ďakujem, je to dobre a fakticky napísané.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Anonymný7.8.20

    Adresujem a ďakujem autorovi tohto článku! Okrem iného výstižne píše...Mám právo na rozmýšľanie...Žiaľ, vážený pán Maršálek, takých čo sa aj zamýšľajú a rozmýšľajú je čoraz menej...Žiaľ, ale čo už...myslenie bolí...milan

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Anonymný7.8.20

    Múdra a odvážna analýza človeka, ktorý ešte nezabudol myslieť. Je to zriedkavé v dnešnej dobe.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Anonymný7.8.20

    Vďaka za poctivé zamyslenie nad situáciou. Nielen manipulácia, ale zdá sa mi, že nás kdesi chce niekto nahnať do slepých uličiek. Ešte ani látka na očkovanie neexistuje, už ktosi hovorí o jej povinnom dávkovaní a postihoch pre tých, ktorí očkovanie odmietnu. Nielen korona nás ohrozuje, ale čosi iné čomu má korona poslúžiť. Vďaka Ľudovít

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Páter Milan Glaser SJ, vedúci českej sekcie Vatikánskeho rozhlasu, otvorene hovorí:

      „Hysterie rozpoutaná kolem koronaviru je další jiskrou otce lži rozněcujícího nenávist vůči Bohu a vůči lidem, kterým však na rozdíl od Boha může ublížit...“

      https://www.radiovaticana.cz/clanek.php?id=31471

      Odstrániť
  6. Ďakujem za hodnotný článok

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Zaujímavý článok lekára o informačnej vojne a pandémii strachu:

    https://liptakpeter.blog.pravda.sk/2020/09/21/slovo-k-mojim-ludom-seniorom-detom-vsetkym-mojim-pacientom-kolegom/

    OdpovedaťOdstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.