Nezabúdajme na zásluhy Panny Márie a svätého Jána Pavla II.

 

Karol Dučák

V týchto dňoch som počul veľa komentárov o Novembri 1989. O tom, kto má aké zásluhy na páde totalitného režimu u nás. Lenže u nikoho z významných osobností Slovenska som nepočul spomenúť mená, ktoré sa najviac zaslúžili o November 1989. Meno Panny Márie a meno vtedajšieho pápeža, dnes už svätého Jána Pavla II.

Dňa 25. marca 1984 pápež Ján Pavol II. na Námestí sv. Petra v duchovnom spojení s biskupmi celého sveta zasvätil Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu ľudí a národy celého sveta, pričom kládol dôraz na národy, ktoré si Panna Mária obzvlášť želala zasvätiť. Pápež pritom myslel predovšetkým na národy Ruska, aj keď túto najväčšiu krajinu sveta explicitne nemenoval. Skutočným hrdinom zasvätenia Ruska v roku 1984 bol slovenský biskup Mons. Pavol Hnilica, osobný priateľ pápeža Jána Pavla II., ktorý riskoval svoj život, aby priamo v moskovskom Kremli v duchovnom spojení s pápežom Jánom Pavlom II. zasvätil Rusko Nepoškvr­nenému Srdcu Panny Márie.

Práve rok 1984 bol posledným rokom krutého totalitného režimu v Sovietskom zväze. Už v nasledujúcom roku sa stal generálnym tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) a najmocnejším mužom v štáte Michail Gorbačov. Bol pokrsteným kresťanom a presadzoval perestrojku a glasnosť. Sám Gorbačov až v roku 2008 verejne priznal, že počas celého obdobia svojho pôsobenia v najvyššej funkcii generálneho tajomníka ÚV KSSZ bol veriacim kresťanom.

Sloboda prejavu, tlače, zhromažďovania a náboženského vyznania sa stala neslýchanou novotou v krajine, po desaťročia zovretej obručami totality. Gorbačov začal modernizáciu hospodárstva a politické zmeny, vďaka ktorým ľudia začali slobodnejšie dýchať. Práve on umožnil disidentovi Sacharovovi a jeho manželke Jelene Bonnerovej návrat z vyhnanstva do Moskvy a dal tiež prepustiť z internácie ďalších popredných disidentov, napríklad Anatolija Ščaranského. Už počas prvého roka jeho pôsobenia na čele štátu odišli z vysokých funkcií mnohí ministri a stranícki tajomníci.

Gorbačov odmietal existenciu monopolu politických strán (v roku 1986) a výlučnosť akéhokoľvek štátu vo vnútri Východného bloku (v roku 1987). V roku 1988 podporil alternatívne formy vývoja politiky a rezolútne odmietol Brežnevovu doktrínu, právo intervencie a zasahovania. Zasadil sa o odsun sovietskych jednotiek z Afganistanu, ktorý bol zavŕšený vo februári 1989. Umožnil dokonca aj súkromné podnikanie v malom.

Ateistický režim sa nezadržateľne rúcal a vo vyprahnutej ruskej zemi pomaly ožívalo kresťanstvo. Toto bol najdôležitejší moment pre oslobodenie krajín bývalého Východného bloku od totality a neslobody. Svojím pôsobením Gorbačov ovplyvnil politický vývoj v satelitoch Sovietskeho zväzu, v ktorých dostala priestor glasnosť a perestrojka.

Je nutné konštatovať, že bez zasvätenia sveta a národov Ruska pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1984 by nebol November 1989 u nás. Nie Havel, ale Gorbačov uvoľnil opraty totality vo Východnom bloku. Bez Gorbačova by boli naši disidenti úplne bezmocní. Aj keď masy obyvateľov Východného bloku prahli po slobode, v skutočnosti studenú vojnu ukončila dohoda skupinky najvplyvnejších kresťanov sveta: pápeža Jána Pavla II., presbyteriána Ronalda Reagana, metodistky Margaret Thatcherovej a pravoslávneho veriaceho Michaila Gorbačova. Zaiste to nebola náhoda, ale vyššie riadenie Božie, sprostredkované Pannou Máriou, s výrazným pričinením pápeža Jána Pavla II.

Nepočul som v pamätný deň 17. novembra 2020, že by sa niektorý z našich politikov poďakoval Panne Márii a svätému pápežovi Jánovi Pavlovi II. za veľkolepý dar slobody. Urobme tak namiesto nich, prosím. Poprosme v modlitbách Pannu Máriu i svätého Jána Pavla II., aby za nás orodovali u Všemohúceho v týchto pohnutých časoch!

 

Karol Dučák

::

Rozhovor s autorom:

November 1989 – zanechal viac pozitív alebo negatív?

::

Prosíme, podporte naše úsilie – komentujte, vyjadrite svoj názor na publikovaný článok... a odoberajte náš vestník (podrobnejšie informácie).