24. decembra 2020

Čas vianočný

 

Čas vianočný. Z reproduktorov obchodných domov sa ozýva hudba, svetelné reklamy nás majú podnietiť k čo najmasovejším nákupom. Takto sa začína tá horšia stránka vianočnej, žiaľ, tiež už tradície. Patrí vari k hluku, ktorý zaplavil náš život a v ktorom sa už iba zázračne ozve na Štedrý večer pod oknom živý ľudský a vianočný spev. Pri vianočnom stretnutí starší očividne pookrejú, mladší sa pridajú, aby nerušili posvätnosť chvíle, no viacerí cítime, že to už nie je také spontánne a plnohodnotné, aké to bývalo kedysi.

Vzďaľujeme sa od filozofickej, náboženskej a historickej podstaty Vianoc. Hovoríme o sviatkoch pokoja a lásky, mieru a porozumenia medzi ľuďmi, ba i národmi, no pritom sú to všetko frázy, ktorým už takmer nik neverí.

Človek sa právom obáva, či sa mu nevysmejú, ak v dobe mobilov a internetu bude hovoriť o koledách, o ľudskej spolupatričnosti, o rodinnom stole. Nuž, ale preto sme ľuďmi, aby sme vedeli obavy preklenúť, aby nás výsmech, pokiaľ obhajujeme dobrú vec, nezastrašil. Lebo nie je hrdinstvom tradícií sa vzdať, ale hrdinstvom je, napriek nepriazni okolia, tradície dodržiavať. A nech je to v šírom svete akokoľvek, tie naše slovenské Vianoce boli vždy veľkou oslavou života, rodiny a predovšetkým skromnosti. Lebo ten, kto skutočne dodržiaval tradície, nikdy, ani počas Vianoc, nepodliehal módnym eufóriám, ani svetelnou rýchlosťou sa šíriacemu konzumu. V rodinách, kde sa snažia udržať pokoj a dobrú vôľu v podobe duševného zdravia, zásadu vianočnej skromnosti rešpektujú podnes. Slovenská Štedrá večera, to nie sú lukulské hody, ale práve preto je to večera štedrá. Symbolizuje zdravý život, a preto je v podstate pôstna. Oblátky s medom, oriešky, jabĺčka, kapustnica s hubami a sušeným ovocím, opekance s tvarohom či makom...

Patria však k nej aj spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami, ako aj vyjadrenie vďaky za zdravie i za všetko dobré, čoho sa rodine vďaka spoločnému úsiliu počas uplynulého roka dostávalo. A neodmysliteľne sem patria koledy. Nie tie, ktoré počúvame z nahrávok, ale tie, čo si rodina spolu spieva. Aj to totiž bolo súčasťou dôvery v zázračnú moc štedrovečernej noci.

Slovenské Vianoce, to je aj krása. Čistotou voňajúci príbytok a vôňa čečiny. A je to i radosť z darčekov pod stromčekom. Z tých skromných vecí – papúč, šálu, knižky... Z vecí, ktorými nechceme nič iné dokázať, len urobiť radosť z obdarovania. Vlastne, dať kus zo seba: neraz je tým kusom dobré slovo. Lebo slovenské Vianoce nikdy neboli o daroch. Boli o čase radosti, veselosti, boli o tom, že v Betleheme sa narodilo Dieťa na slame a na sene.

Vinšujme si, aby aj tie tohoročné Vianoce boli také!

 

Ján Grešák

(Ilustračná fotografia: autor)

::

PriestorNet patrí ľuďom súcim na slovo, rozhľadeným a kultivovaným...
Staňte sa jeho priaznivcom: podrobnejšie informácie.

4 komentáre:

  1. Pod dojmom včerajších správ budem trochu cynický: Vianoce už nie sú sviatky narodenia Dieťaťa, ba ani sviatky zimy, Vianoce sa stali sviatkami vakcinácie (vakcína proti kovidu je podľa pána Krčméryho „darček od Všemohúceho“!).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anonymný27.12.20

      Pán Maršálek, aj vo mne zvláštne zarezonoval výrok p. Krčméryho. Zaváňal zapredanectvom a vakcinačnou kampaňou zneužívajúcou aj samotného Všemohúceho.


      J. G.

      Odstrániť
    2. Anonymný28.12.20

      Žijeme naozaj čudnú a ťažkú dobu. Pravda je odsúvaná a mainstream ponúka a vidí len hodnoty materiálne. Zdá sa mi, že nielen "odborník" krčméry ale aj cirkevné autority, včítane Ríma vidia záchranu sveta len v očkovaní. Nikomu nezáleží na zdraví? Len na zisku? Sme povinní ich hlas počúvať, alebo ignorovať? Dobrý článok som čítal dnes v Pravde od Petra Waisa. Zdá sa mi, že títo bývalí stranícki funkcionári majú viac rozumu, múdrosti a zmyslu pre zodpovednosť ako súčasní liberáli, ktorí sa oháňajú kresťanstvom a kresťanstvo a kostoly využívajú len pre svoje obohacovanie a zviditeľňovanie sa. Ľudia sú ako ovce bez pastierov. Alebo sa mi to len zdá?

      Odstrániť
    3. Ďakujem za tip, článok Petra Weissa som si prečítal (https://nazory.pravda.sk/analyzy-a-postrehy/clanok/573018-nalepkovanie-a-moralizovanie-nenahradia-poctivu-diskusiu/). Súhlasím s jeho záverom, že „stratégia proti epidémii by nemala byť dominantne defenzívna, reštriktívna, ako je to doteraz na Slovensku, ale ofenzívna, zameraná na podporu zdravia a prirodzenej imunity ľudí“.

      Na margo vašich slov o ľuďoch ako ovciach bez pastiera zacitujem kardinála Saraha, z jeho knihy Pane, zostaň s nami: „Kresťania sú zmätení. Deň čo deň ku mne zo všetkých strán volajú o pomoc ľudia, ktorí už nevedia, čomu veriť... Kresťania sa trasú, potácajú sa a pochybujú.“ Žiaľ, taká je pravda o dnešku.

      Odstrániť

Pravidlá diskusie v PriestorNete

1. Komentovať jednotlivé príspevky môže každý záujemca, a to pod svojím menom, značkou alebo anonymne.
2. Komentáre nesmú obsahovať vulgarizmy ani urážlivé a nemravné vyjadrenia, nesmie sa v nich propagovať násilie; zakázané sú aj ostatné neetické prejavy, napríklad nepodložené obvinenia. Komentár by mal byť zameraný na predmet príspevku a nie na osobu autora či redaktora.
3. Komentáre nesúladné s predchádzajúcim ustanovením, rovnako tak bezobsažné komentáre, nebudú publikované.
4. Diskusia je moderovaná – znamená to, že zverejnenie komentára nie je okamžité, ale závisí aj od časových možností redaktora. Redaktor má právo odmietnuť, čiže nepublikovať komentár aj bez udania dôvodu.
5. Odoslaním komentára jeho autor vyjadruje súhlas s týmito pravidlami.