Za Helenou Šíblovou

 

Vo veku 86 rokov zomrela zakladajúca členka Slovenského misijného hnutia pani Helena Šíblová z Ilavy, ktorá sa viac než 35 rokov venovala apoštolátu cez zbieranie poštových známok. Pôvodným povolaním zdravotná laborantka, neskôr vyštudovala aj katechetiku. Zažila viaceré sklamania, nemala ľahký a jednoduchý život, ale prišla k pevnej a hlbokej viere. Vychovala syna a dcéru, syn jej zomrel, keď mal 50 rokov...

Jej rukami prešli  milióny poštových známok. Po zoznámení sa s touto formou apoštolátu sa v roku 1985 rozhodla pomáhať misionárom a misiám zbieraním, čistením, triedením a posielaním použitých poštových známok. Najprv o tejto forme pomoci informovala ľudí vo svojom okolí, medzi známymi, vo farnosti, neskôr  jej  pomáhali ľudia z  celého Slovenska i zo zahraničia.

V niektorých obdobiach dostávala aj päťdesiat listov denne. Na čistenie, triedenie a balenie mala  spolupracovníkov. Táto činnosť bola hlavným predmetom činnosti klubu SMH v Ilave. Známky po obstrihnutí alebo odlepení a vytriedení posielala misionárom na viaceré misijné strediská. Najprv  do Mödlingu v Rakúsku, neskôr do Sankt Augustina v Nemecku, odkiaľ dostala informáciu, že  z výťažku za známky v roku 1992 poslali misionárom 58 000 mariek, v roku 1993 to bolo 55 500 mariek a v roku 1994 celkovo 34 475 mariek. Potom posielala známky cez rehoľu verbistov v Nitre. V minulosti bolo stredisko v Lyone, vo Francúzsku, kde bratia triedili známky do sérií a predávali ich na filatelistických burzách a v roku 1992 získali 85 900 frankov, ktoré  poslali  misionárom.

Všetky získané peniaze za známky sa posúvali na stavby nemocníc, škôl, kostolov, jedlo pre deti, lieky, knihy, zošity, perá. Tiež na jej žiadosť pomáhali slovenským misionárom: pátrovi Rudolfovi Krajčíkovi v africkej Ghane, pátrovi Antonovi Figurovi  na ostrove Haiti, bratovi Štefanovi Gazdíkovi v Zaire a českému saleziánovi Janovi Medovi v Indii a neskôr aj pátrovi Františkovi Galisovi v Indonézii a pátrovi Schutkovi v Ekvádore. V roku 2001 misijné centrum v Lyone svoju činnosť ukončilo.

V rokoch 1991–2002 posielali známky z klubu SMH v Ilave sestre Stanislave Bošňákovej do Thajska, kde bola učiteľkou v uršulínskej škole. Tiež známky odovzdávali palotínom na podporu misie v Ugande. Známky posielali aj benediktínom v Münsterschwarzachu v Nemecku, ktorí podporovali projekty na pomoc núdznym v Keni a Tanzánii. Za  prácu sa jej poďakovali mnohí misionári z rozličných krajín sveta, ktorým zbieraním známok pomohla. Aj matka Tereza jej napriek mnohým povinnostiam odpovedala na každý list.

Pani Helena Šíblová tejto práci prispôsobila aj svoj byt. Mala mnohých spolupracovníkov i dodávateľov známok od detí v škôlkach až po najstarších. Tiež mala spolupracovníkov, ktorí jej pomáhali pri prekladaní listov a s korešpondenciou. Dokiaľ jej sily stačili, aktívne sa podieľala sa na činnosti celoslovenského občianskeho združenia SMH, ktorého bola istý čas aj podpredsedníčkou a predsedníčkou klubu v Ilave.

Popri dlhoročnej dobrovoľníckej misijnej činnosti sa Helena Šíblová zúčastňovala na živote farnosti, bola členkou spevokolu Ilavan, rada čítala. Mala zbierku všetkých slovenských známok vydaných od roku 1993. V posledných rokoch svoju činnosť z dôvodu zhoršenia zraku i zdravotného stavu postupne obmedzovala.

Pohrebné obrady za zosnulú Helenu Šíblovú budú na cintoríne v Klobušiciach v stredu 10. marca 2021. Nech Pán Boh vo večnosti odmení jej dlhoročnú prácu v prospech misií. Nech odpočíva v pokoji.

 

Ľudovít Košík

 

Použitá literatúra:

Katarína Trenčianska: Tí, čo majú vieru, vedia hory prenášať; Lúč, Bratislava, 2017

Beáta Jarošová: Helena Šíblová: Čo neprestáva, je moja radosť...; Hlasy, 3/2015

Magda Pajáková: Rozhovor pri čaji – Helena Šíblová; Ilavský mesačník, 6/2009